Svrab (scabies)

Svrab je infekčné ochorenie kože, spôsobené parazitom známym pod názvom zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei var. hominis). Prejavuje sa neznesiteľným svrbením vo večerných hodinách alebo po uložení sa do postele.

Pôvodne sa predpokladalo, že svrab sa vyskytuje prevažne u bezdomovcov a u marginalizovaných skupín. V skutočnosti stúpa výskyt prípadov hlavne u osôb vo veku do 20 rokov.

Toto infekčné ochorenie sa často zamieňa s kožným ekzémom a následne je nesprávne liečené.

Pôvodca nákazy

Sacoptes sabiei alebo zákožka svrabová je parazit, ktorý celý svoj životný cyklus prežíva na ľudskom organizme. Mimo hostiteľského organizmu je samička parazita schopná prežiť 2 - 3 dni.

Prenos nákazy

Zdrojom je infestovaný nakazený človek. K prenosu dochádza pri priamom kontakte, bola dokázaná i forma prenosu zo psa. Prenáša sa tiež pohlavným stykom.

K prenosu dochádza aj pri kontakte s oblečením, so spodnou bielizňou či spoločne používanými predmetmi (spoločné ubytovne, tábory, školské zariadenia, prípadne nízky hygienický štandard).

Inkubačná doba

Ak došlo k primárnej, teda prvej infestácii, pruritus alebo erupcie sa objavujú po 4 - 6 týždňoch. V prípade, že došlo k opätovnej infestácii, doba sa skracuje na 1 - 4 dni.

Výskyt

Ochorenie sa vyskytuje celosvetovo. Prebieha v 30-ročných cykloch a v intervaloch 15 rokov medzi jednotlivými epidémiami. Postihuje všetky vekové skupiny, no najčastejšie skupiny adolescentov vo veku od 15 – 19 rokov.

Deti do jedného roku a seniori nad 75 rokov predstavujú skupinu, u ktorej takmer nedochádza k infestácii.

Diagnostika

Na diagnostiku svrabu sa používa niekoľko základných, relatívne jednoduchých metód, napríklad atramentová metóda. Tá pomáha odhaliť typické chodbičky pomocou atramentu rozpustného vo vode.

Ďalšou vyšetrovacou metódou je priamy mikroskopický dôkaz pôvodcu z čerstvej papulóznej lézie. Liečba tohto infekčného ochorenia patrí do rúk lekára.

Klinické príznaky

Objektívne nachádzame na koži svrbiace erupcie pozostávajúce z veľkého počtu vezikul (pľuzgierov), pustul (vred s hnisavým stredom) a papul (pupienok).

Ďalej sú prítomné chodbičky v rôznych dĺžkach a šírkach, čo je hlavným príznakom. Svrab sa u čistotných osôb môže vyskytnúť napriek vysokému hygienickému štandardu. Je ťažšie diagnostikovateľný, pretože chýbajú kožné prejavy.

Chodbičky buď chýbajú úplne, alebo sa dajú len veľmi ťažko nájsť. Pri kúpaní je odstránená väčšina dospelých roztočov, ale môžu zostať prítomné larvy.

Nemocničné prípady sa môžu vyskytnúť v ústavoch, pretože pacienti sú často imunodeficientní alebo s mentálnou retardáciou. Býva spájaný s AIDS a často je prvou známkou infekcie HIV. Krusty (chrasty) postihujú veľkú časť kože v oblasti zarastenej vlasmi, na ušiach, kolenách, dlaniach a zadku.

Liečba

Je zásadne lokálna, s použitím protisvrabových preparátov. V prípade veľmi silného svrbenia sa podávajú antihistaminiká, lokálne aj celkovo.

Prevencia

Preventívne opatrenia sa zameriavajú na personálnu hygienu a limitáciu kontaktov s postihnutým. K ďalším opatreniam patrí ošetrovanie posteľnej a osobnej bielizne vyváraním alebo uskladňovanie bielizne v plastových vreciach, čím sa zamedzí prístup k novému hostiteľovi.

Skladovanie je potrebné minimálne po dobu 72 hodín, optimálne až 7 dní. Po uplynutí tejto doby je možné bielizeň vyprať pri klasickej teplote. Taktiež je nutné ošetriť všetky intímne a sexuálne kontakty za posledný mesiac.

Ochorenie stráca nákazlivosť po 24 hodinách od začiatku liečby.

Literatúra

- 1. Provazník, K, a kol.: Manuál prevence v lékařske praxi. Praha, Státní zdravotní ústav, Fortuna, 1996, ISBN80-7168-400-7 - 2. http://sk.wikipedia.org/wiki/Svrab

Odborný článok s redakčnou úpravou.