Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Osteoporóza

Osteoporóza patrí k najzávažnejším ochoreniam kostí. Vyznačuje sa znížením obsahu kostnej hmoty a narušením mikroarchitektúry kostného tkaniva, čím zapríčiňuje zvýšenú krehkosť kostí. Je podmienená faktormi ako vek, pohlavie, genetika či rôzne choroby.

Osteoporóza Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia osteoporózy

Osteoporóza je systémové ochorenie kostry, ktoré sa definuje ako zníženie obsahu kostnej hmoty a narušenie mikroarchitektúry kostného tkaniva zapríčiňujúce zvýšenú krehkosť, z čoho vyplýva zvýšené riziko zlomenín už pri minimálnom úraze (definícia WHO).

Osteoporóza je jedným z najzávažnejších ochorení kostí. Je charakterizovaná znížením obsahu kostnej hmoty, zmenami mikroštruktúry a funkcie kosti. Dôsledkom týchto zmien je znížená kvalita kostného tkaniva a zvýšené riziko zlomenín kostí.

Príčiny vzniku

Presná príčina osteoporózy nie je úplne známa. K jej rozvoju môžu prispieť rôzne faktory. Literatúra uvádza, že z 2/3 je osteoporóza podmienená geneticky (vrodene). Či sa tieto podklady a vlohy prejavia, môžeme veľmi výrazne ovplyvniť. Ochorenie najčastejšie vzniká z nedostatku látok, ktoré sú potrebné na stavbu kostí. Je to hlavne vápnik, fosfor a vitamín D.

Nedostatkom pohybu dochádza k narušeniu výživy kostí, bez opakovaného zaťažovania kostí pohybom nedôjde k udržaniu a k výstavbe kostnej hmoty.

Proces rednutia kostí môže začať aj v priebehu niektorých ochorení, ako sú napríklad: zápalové reumatické choroby, ochorenia žliaz s vnútorným vylučovaním (štítna žľaza, nadobličky…), ochorenia tráviaceho traktu, pečene, obličiek, nádorové ochorenia, stavy po operáciách žalúdka, vaječníkov a ďalšie. Osteoporózu môžu podporovať aj niektoré lieky.


Prečítajte si tiež:

4 kroky, ako predísť osteoporóze

Aké je zloženie kosti?

Kosť nie je tvrdá, neživá hmota, ale živé tkanivo. Je tvorená organickou základnou hmotou, ktorej je asi 30 % a je spevnená uloženinami vápenatých solí (70 %). Organickú základnú hmotu (osteoid) tvoria predovšetkým kolagénové vlákna, ktoré prebiehajú v smere línií tlakových síl a zabezpečujú pružnosť kostí. Anorganická zložka kosti, ktorú tvorí hlavne vápnik a fosfát, je uložená tesne na kolagénových vláknach a medzi nimi, a dáva kosti mimoriadnu tvrdosť. Počas života sa kosť neustále obmieňa. Stará kostná hmota sa odbúrava a nahrádza ju nová. Kostné bunky - osteoblasty sa zúčastňujú na výstavbe kosti, odbúravanie kosti prebieha činnosťou osteoklastov.

Na povrchu je kosť hutná a táto časť sa nazýva kompaktná (kortikálna) kosť. Vnútorná štruktúra pripomína včelie plásty a táto časť kosti sa nazýva kosť spongiózna (trabekulárna), tvorená hrubými "mostmi" (kostnými trámcami), ktoré dodávajú kosti pružnosť a pevnosť. Pri osteoporóze sa kostné trámce stávajú tenkými a krehkými a môže dôjsť k ich prerušeniu.

V mladosti sa nová kostná hmota tvorí rýchlejšie ako sa stará odbúrava, a teda kostnej hmoty pribúda. Po 35. roku života však dochádza k urýchleniu odbúravania kostí na úkor novotvoby a kostnej hmoty v tele človeka postupne ubúda. Po 65. roku života nastáva úbytok kostnej hmoty u oboch pohlaví.U žien je už však pred týmto vekom úbytok kostnej hmoty väčší, lebo ho urýchľuje menopauza - zánik menštruácie po prechode. Spôsobuje ju znižovanie tvorby ženského pohlavného hormónu estrogénu. Ešte pred dovŕšením 65. roku života každá žena stráca najmenej jednu tretinu kostnej hmoty.

Aké typy osteoporózy poznáme?

Primárna postmenopauzálna osteoporóza

Osteoporóze po prechode hovoríme primárna postmenopauzálna osteoporóza**.** Tá má svoju príčinu v poklese produkcie ženského pohlavného hormónu - estrogénu u žien, testosterónu u mužov a je spôsobená hlavne obúravaním kosti zvýšenou činnosťou kostných buniek osteoklastov. Osteoporóza, ktorá sa vyskytuje po sedemdesiatke, sa nazýva primárna senilná osteoporóza (starecká). Tento typ osteoporózy má iný pôvod aj iný priebeh. Celkovo je znížená novotvorba kosti, osteoblasty aj osteoklasty strácajú vitalitu a ich aktivita je znížená. Postihuje nielen kosť spongióznu, ktorá je vnútornou časťou napríklad stavcových tiel, ale aj kosť kompaktnú, ktorá tvorí pevný povrch na vonkajšej strane kostí. Oba tieto typy sa zásadne líšia od osteoporózy sekundárnej.

Sekundárna osteoporóza

Sekundárna osteoporóza je vyvolaná iným ochorením a vyskytuje sa ako dôsledok iného ochorenia alebo dokonca jeho liečby (ochorenia tráviaceho traktu spojené s poruchou vstrebávania vápnika alebo vitamínu D, chronické zápalové ochorenia - napr. reumatoidná artritída, nádorové ochorenia, anorexia, ochorenia pečene, obličiek, krvotvorných orgánov, štítnej žľazy, nadobličiek, diabetes mellitus závislý na inzulíne…) Osteoporóza ako choroba - nemanifestná osteoporóza sa označuje znížením obsahu minerálu v kostre o viac ako -2,5 T-skóre. U chorých s už prekonanou osteporotickou zlomeninou sa označuje ako manifestná osteoporóza.

Príznaky osteoporózy

Pacienti s osteoporózou sú zvyčajne do doby, pokiaľ sa neprejaví zlomenina, bez výraznejších ťažkostí. Osteoporóza sa prejavuje bolesťami chrbta, znížením telesnej výšky, zhrbením v oblasti hrudnej časti chrbtice a zlomeninami. Najčastejšie osteoporotické zlomeniny sú zlomeniny stavcov chrbtice, krčka stehnovej kosti a zápästia. Typické je, že k zlomeninám môže dôjsť aj pri neúmerne malom úraze. Tak napr. zlomeniny stehnovej kosti môžu nastať pri zohnutí sa, ale väčšinou pri páde na bok, zlomeniny chrbtice pri sadaní, dvíhaní ťažšieho predmetu, ale i pri prudkom zakašľaní. Aj keď sa popisuje dlhodobý bezpríznakový priebeh osteoporózy a jej klinický význam spočíva vo výskyte zlomenín, ktorými sa prejavuje, bolesť rôzneho stupňa toto ochorenie sprevádza vo všetkých jeho obdobiach. Má viacero príčin.

Bolesť pri osteoporóze môžeme rozdeliť na 2 skupiny:

  • primárna bolesť - pochádzajúca z kostných štruktúr

  • sekundárna bolesť - vyvolaná zmenami svalov a šliach, prípadne neuropatický typ bolesti vznikajúci pri koreňovom dráždení pri zlomeninách stavcov a pod.

Rizikové faktory osteoporózy

Množstvo kostnej hmoty jedinca je určené geneticky (vrodene). Ak trpí osteoporózou matka, má obvykle aj jej dcéra slabšiu kostru, a tým aj vyššie riziko osteoporózy.

Geneticky môže byť podmienené:

  • zloženie kostného tkaniva (napr. kvalita kolagénu…)

  • tvar kosti (dĺžka krčku stehnovej kosti)

  • zloženie tela, respektíve zastúpenie tukového tkaniva, v ktorom sa aj po prechode stále nachádzajú pohlavné hormóny

  • množstvo receptorov pre rôzne hormóny v tkanivách (napr. pre pohlavné hormóny v kosti alebo pre vitamín D

Manifestácia osteoporózy však závisí od ďalších faktorov, ktoré možno v priebehu života ovplyvniť. Už v detstve a v dospievaní možno správnou výživou a fyzickou aktivitou výrazne podporiť utváranie silnej kostry. O rozvoji osteoporózy rozhoduje množstvo kostnej hmoty, s ktorou jedinec vstupuje do dospelosti – maximálne množstvo, ktoré je dosahované medzi 30.-35. rokom a rýchlosť, akou kostná hmota ubúda. Rovnovážny stav medzi tvorbou a odbúravaním kostnej hmoty sa fyziologicky narušuje s postupujúcim vekom (od 45. roku u žien a od 60. roku u mužov), výsledkom čoho je pokračujúci úbytok kostnej hmoty ročne asi o 1- 3 %. Ak je tento úbytok väčší, u jedinca sa začne objavovať rednutie kostí (najskôr typ osteopénie, neskôr osteoporózy). Zrýchlenie úbytku kostnej hmoty zaznamenávame hlavne po menopauze a tiež v starobe, najmä po 70. roku.

Rizikové faktory osteoporózy môžeme rozdeliť na 2 skupiny:

Neovplyvniteľné faktory (geneticky podmienené) sú napríklad.:

  • biela rasa

  • ženské pohlavie

  • pozitívna rodinná anamnéza osteoporózy (osteoporóza u matky)

  • malá a štíhla postava, slabé kosti, BMI<19 kg/m 2 ; (tzv. konštitučný faktor)

  • včasná menopauza(prechod pred 45. rokom života, nedostatok pohlavných hormónov)

Ovplyvniteľné rizikové faktory osteoporózy môžeme rozdeliť na viacero skupín:

  • vysoký príjem bielkovín (najmä živočíšnych – mäso)

  • nadmerné požívanie ( abúzus ) alkoholu, kávy, nikotínu anorexia

  • nedostatočná pohybová aktivita

  • nedostatočné vystavovanie sa slnečnému žiareniu

  • liečba niektorými liekmi , (kortikoidy, metotrexát, hormóny štítnej žľazy, heparín, antiepileptiká, protikŕčové preparáty...)

  • krvné ochorenia

  • obličkové, pečeňové a tráviace ochorenia

  • choroby žliaz s vnútornou sekréciou (ochorenia štítnej žľazy, prištítnych teliesok, nadobličiek, sexuálnych žliaz, cukrovka…)

  • reumatické zápalové ochorenia

  • nádorové ochorenia

  • chronické neurologické choroby

  • dlhodobé znehybnenie (už po 8 týždňoch sa zisťuje výraznejšie odbúravanie kostí)

  • prekonaná zlomenina (najmä oblasť zápästia, stavca, stehnovej kosti)

  • rtg nález osteoporózy alebo zmeny tvaru stavcových tiel

Nasledujúce rizikové faktory osteoporózy sú dôvodom ku konzultácii u lekára a k overeniu stavu kostí: výskyt osteoporózy u rodičov, nástup menopauzy - zánik menštruácie po prechode alebo po gynekologickej operácii- pred 45. rokom, nízka telesná hmotnosť, liečba steroidnými hormónmi – napr. prednison (častá pri liečbe reumatoidnej artritídy, astmy…), hormónami štítnej žľazy, fajčenie, alkoholizmus, telesná nečinnosť, málo aktívny spôsob života, nedostatočný príjem vápnika v strave alebo jeho nedostatok v detstve, chronické ochorenia tráviaceho traktu, pečene, obličiek, žliaz s vnútornou sekréciou.

Diagnostika osteoporózy

Diagnostika osteoporózy sa skladá z klinických príznakov, vyhodnotenia zobrazovacích metód - najčastejšie denzitometrie a laboratórnych ukazovateľov aktivity procesu. Kosti Zdroj foto: Shutterstock.com

Kostná denzitometria

Najčastejšou metódou, ako diagnostikovať - zistiť včasné štádium osteoporózy a ako stanoviť riziko zlomenín, je kostná denzitometria . Včasná diagnostika je významná vzhľadom na to, že osteoporóza sa môže rozvíjať úplne bezpríznakovo po celé desaťročia, pokiaľ nepríde k zlomenine. Denzitometria stanoví množstvo kostnej hmoty (denzitu kostí) a je dôležitá na zistenie, či na udržanie kostnej hmoty je nutné užívať lieky, aby nedochádzalo k ďalším stratám kostnej hmoty, taktiež aby sa znížilo riziko zlomenín.

Denzitometria je testom špecializovaného typu, ktorý je presný, nebolestivý a minimálne záťažový pre pacienta. DEXA umožňuje zmeranie kostnej hmoty v ktoromkoľvek úseku kostry (obyčajne v oblasti bedrovej chrbtice, stehnovej kosti, dolnej časti predlaktia = miesta typických osteoporotických zlomenín) počas necelej polhodiny, pri minimálnej radiačnej záťaži (pod 5 mrem). Táto radiačná záťaž zodpovedá zhruba letu lietadlom a môžeme ju považovať za takmer zanedbateľnú. K denzitometrickému vyšetreniu nie je nutná špeciálna príprava pacienta. Kostné vlákna Zdroj foto: Shutterstock.com

Meraním sa stanoví množstvo kostného minerálu a toto stanovené množstvo je porovnané s hodnotami, ktoré sa nachádzajú u mladých zdravých ľudí. Rozdiel medzi týmito hodnotami sa vyjadruje v hodnotách tzv. T-skóre, ktoré nás informuje o koľko je hodnota u vyšetrovanej osoby nižšia. Tzv. Z-skóre porovnáva hodnotu pacienta s hodnotami u rovnako starých zdravých osôb. Porovnanie sa vyjadruje v smerodajných odchýlkach od priemeru.

Osteopénia predstavuje úbytok kostnej hmoty o 1 až 2,5 smerodajnej odchýlky (-1 až -2,5). Ak úbytok kostnej hmoty je pod hodnotou 2,5, ide už o osteoporózu (menej ako -2,5).

S klesajúcimi hodnotami denzitometrických parametrov stúpa riziko osteoporotických zlomenín. Naopak pri správnej liečbe aj malý nárast kostnej hmoty zistený kontrolným denzitometrickým vyšetrením, je prejavom zlepšenia pevnosti kostí a dochádza k zníženiu rizika osteoporotických zlomenín.

Denzitometria teda dokáže odhaliť aj včasné štádiá rednutia kostí a pri kontrolných vyšetreniach nás informovať spolu s ďalšími metodikami o úspešnosti komplexnej liečby.

Pri obyčajnom röntgenovom vyšetrení nie je možné osteoporózu zistiť, pokiaľ nedôjde k úbytku kostnej hmoty najmenej o 20 až 30 percent. Takže pre včasné odhalenie osteoporózy nemá táto metodika význam, má však prínos pri diagnostike zlomenín stavcov a vylúčení sekundárnych príčin osteoporózy, napr. pri nádoroch.

Indikácie na denzitometriu

(Podľa European Foundation for Osteoporosis and Bone Disease - EFFO)

  • prítomnosť rizikových faktorov:

    • predčasná menopauza /45 rokov/

    • prolongovaná sekundárna amenorea (napr. po gynekologickej operácii s odstránením vaječníkov)

    • primárny hypogonadizmus

    • liečba kortikoidmi >7,5mg/d viac ako 1 rok

    • choroby asociované s osteoporózou: anorexia nervosa, malabsorbcia, primárna hyperparatyreóza, chronická nefropatia, osteogenesis imperfecta, hypertyreóza, dlhá imobilizácia, Cushingov syndróm

  • rádiologický dôkaz osteopénie alebo deformácie stavcov

  • zlomenina stehnovej kosti, chrbtice, predlaktia

  • významná strata výšky so zvýrazneným zakrivením najmä v hrudnej chrbtici

  • monitorovanie liečby osteoporózy

Ultrazvukové vyšetrenie

Používané hlavne v počiatočnej diagnostike, meria hustotu kostného minerálu v oblasti päty, nie je možné merať všetky miesta typických zlomenín na základe osteoporózy.

Kvantitatívna počítačová tomografia

(QCT) umožňuje merať hmotu bedrových stavcov chrbtice, má však radiačnú záťaž 200 až 500 mrem. QCT má význam pre posúdenie rizika fraktúry, posúdenie morfologických zmien stavcov, ale neumožňuje stanovenie diagnózy osteoporózy. Ide o úzko špecializované vyšetrenie určené len pre stavy vyžadujúce posúdenie kvality kosti a na podrobnú diferenciálnu diagnostiku iných kostných ochorení.

Biochemické parametre

Na posúdenie aktivity procesu je nutné stanoviť biochemické parametre (tzv. kostné markery) jednak z krvi, jednak zo vzorky moču. Informujú nás o novotvorbe kostí (osteokalcín, alkalická fosfatáza, konce reťazcov kolagénu typu I.) alebo o odbúravaní kostí (kyslá fosfatáza, deoxypyridinolín, časti kolagénových reťazcov - CTX). Posúdením jednotlivých faktorov môžeme už vo včasnom štádiu odhaliť dobu, keď je nutné začať s prevenciou osteoporózy (dokonca i pred prejavmi zmien na kostiach). U pacientiek s prejavmi tzv. zvýšeného kostného obratu zahajujeme už v úvode intenzívnejšiu terapiu, pretože budú rýchlejšie strácať kostnú hmotu. Hladinami kostných markerov posudzujeme i efekt liečby.

Biochemické vyšetrenia (vyšetrenia krvi a moču)

Umožňujú posúdenie pripadných iných príčin osteoporózy (hormón prištítnych teliesok - PTH, hormóny štítnej žľazy, nadobličiek). Je samozrejmosťou, že pred zahájením i počas liečby osteoporózy je nevyhnutné sledovať hladiny vápnika v krvi a jeho vylučovanie močom.

V niektorých špecifických situáciách, i po vykonaní vyššie uvedených vyšetrení, je nutné prikročiť k invazívnej diagnostike - kostnej biopsii (odobratie kostného materiálu s následným histologickým vyšetrením).

Z uvedeného jasne vyplýva, že diagnostické metódy sa musia používať a posudzovať komplexne. Nie je možné z výskytu jedného ukazovateľa určiť celkovú diagnostiku. Je veľmi dôležité pred stanovením správneho liečebného programu najskôr vylúčiť možnosť sekundárnej osteoporózy, a až potom stav hodnotiť ako primárnu osteoporózu a začať s komplexnou terapiou.

Preto sú na Slovensku zriadené špecializované osteologické ambulancie so zameraním na osteoporózu a iné metabolické ochorenia kostí.

Prevencia osteoporózy

Primárna

Primárna prevencia osteoporózy je zaistenie maxima kvalitnej kostnej hmoty počas detstva a dospievania a udržanie tejto kostnej hmoty v dospelosti; zdôraznenie a zaistenie primeraného množstva vápnika a bielkovín v potrave, primerané zásobenie vitamínom D a C, primeraná fyzická aktivita, vylúčenie fajčenia, pitia alkoholu, pitia väčšieho množstva kávy a vylúčenie toxických vplyvov prostredia.

Sekundárna

Sekundárna prevencia spočíva vo včasnom odhalení chorých s rizikom budúcej osteoporózy, zastavení úbytku kostnej hmoty u nich, a tým predchádzaniu osteoporóze.

Terciárna

Terciárna prevencia je komplexná správna liečba pacientov s osteoporózou, aby sa predišlo zlomeninám na osteoporotickom teréne, dôležitá je najmä prevencia pádov.

Liečba osteoporózy

U chorého, u ktorého lekár - osteológ zistí osteoporózu, stanoví plán liečby podľa príčin osteoporózy. Prvou podmienkou úspešnej liečby je spolupráca pacienta s lekárom a ďalším ošetrujúcim personálom. Chorý by mal byť oboznámený s podstatou "svojej" osteoporózy, lekár ho poučí jednak o všeobecných zásadách životosprávy, jednak o užívaní liekov proti osteoporóze.

Základnou podmienkou úspešnej liečby osteoporózy je správna výživa, predovšetkým dostatočný prívod vápnika ako hlavného minerálu na stavbu kosti. Správne zostavená diéta musí rešpektovať optimálny pomer jednotlivých základných živín (bielkoviny, cukry, tuky). Druhým predpokladom je dostupnosť vitamínu D, najmä jeho aktívnych foriem. Vitamín D umožňuje vstrebávanie vápnika z čreva, ovplyvňuje rast a pevnosť kostí.

Tretím predpokladom je telesný pohyb primeraný veku a stavu chorého. Mechanická záťaž podporuje tvorbu kostí a brzdí jej odbúravanie. K všeobecným zásadám patrí aj obmedzovanie škodlivých vplyvov (fajčenie, nadmerné požívanie alkoholu, kávy…) a liečba chorôb, ktoré podporujú vznik a rozvoj osteoporózy.

Lieky

Lieky proti osteoporóze môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín.

Prvá skupina

Prvá skupina pôsobí tak, že brzdí odbúravanie kostí (kalcium, vitamín D, HST-hormonálna substitučná terapia, kalcitonín, tibolon, SERM-selektívne modulátory estrogénových receptorov, bisfosfonáty…)

Druhá skupina

Do druhej skupiny patria lieky, ktoré podporujú novotvorbu kostí (PTH hormón, stroncium ranelat, fluór, rastový hormón…) Tieto lieky sú vysoko účinné v prevencii zlomenín, pri ich užívaní dochádza významnou mierou k zníženiu výskytu osteoporotických zlomenín v oblasti chrbtice i periférie (zlomeniny zápästia, krčku stehnovej kosti...) Literatúra uvádza, že všetky liečebné opatrenia musia byť aplikované dlhšie ako päť rokov. Pacient musí byť poučený o nutnosti dlhotrvajúcej liečby, o pretrvávajúcom riziku zlomeniny, o význame primeranej pohybovej aktivity a dostatočného prívodu vápnika potravou.

Odporúčané denné dávky vápnika sú rôzne podľa veku. Pre dospelého vo veku 19 až 50 rokov za minimálnu dávku považujeme 1000 mg, nad 51 rokov 1200 mg, nad 65 rokov 1500 mg, u tehotných a dojčiacich žien 1500 až 2000 mg, a minimálne 1500 mg vápnika denne u osôb s osteoporózou. Bolo zistené, že priemerný príjem vápnika potravou u detí a dospelých osôb do 65 rokov je len polovičný v porovnaní s odporučeným množstvom, u starších ľudí dokonca len štvrtinový.

Vápnik

Podľa expertov najlepším zdrojom vápnika je prirodzená strava. Najvýznamnejším a bohatým zdrojom vápnika je mlieko a mliečne výrobky. Mlieko patrí k našim základným živinám od narodenia až po starobu. Obsahuje okrem vápnika ďalšie dôležité látky, ako sú fosfor, bielkoviny, tuky, mliečny cukor, vitamíny a stopové prvky.

Ako mimomliečne zdroje vápnika sa uvádzajú: celozrnný chlieb, orechy, mak, tvrdá voda, mäso (hydina, ryby, divina, chudé hovädzie), sušené figy, slivky, marhule, koreniny (petržlenová vňať, pažítka, mletá paprika, majorán), nápoje (minerálky, bylinkové čaje).

Ak nedokážeme získať množstvo vápnika z prijatej stravy, musíme dennú potrebu vyrovnať prípravkami - doplnkami s obsahom kalcia. Kalcium sa v tabletách nachádza vo forme vápnikových solí rôzneho chemického zloženia (uhličitan vápenatý, citrát, laktát, glukonát vápenatý). Na zaistenie rovnakého množstva najlepšie využiteľného vápnika je treba rôzne množstvo jednotlivých solí kalcia. Najväčšiu biologickú dostupnosť vápnika z týchto prípravkov (ionizovaný vápnik) má uhličitan.

Náš organizmus využije naraz okolo 500 mg vápnika prijatého v akomkoľvek čase, či už je zdrojom potrava, alebo prípravok-doplnok. Pri použitom uvedenom množstve vápnika, sa tento rýchle vstrebáva cez črevnú stenu za pomoci aktívneho prenosu. Pri väčšom množstve sa realizuje pomalší, pasívny prenos a kalcium sa správne nezužitkuje. Je teda lepšie konzumovať potraviny bohaté na vápnik, alebo doplnky v menších dávkach počas dňa, hlavne v priebehu jedla a po jedle.

Vzhľadom k tomu, že náš organizmus potrebuje vápnik počas celých 24 hodín, odporúčajú sa konzumovať potraviny bohaté na vápnik, napr. jogurt, i pred spaním a zaistiť prísun vápnika počas noci. Bolo dokázané, že podanie vápnika večer pred uľahnutím znižuje nočný vrchol parathormónu v krvi, a tým sa znižuje i zvýšené nočné odbúravanie kostí.

Niektoré látky však môžu narušovať schopnosť organizmu vápnik efektívne využiť. Z najznámejších sú to potraviny s vysokým obsahom oxalátov (špenát, rebarbora, mandle), fytátov (strukoviny, pšeničné otruby), bielkovín a sodíka. Oxaláty a fytáty viažu v čreve vápnik a ten sa horšie vstrebáva. Strava bohatá na bielkoviny a soľ tiež ochudobňuje organizmus o vápnik, pretože podporuje jeho zvýšené vylučovanie obličkami. V diéte sa ďalej **odporúča obmedzovanie kofeínu **alebo fosfátov (farebné kofeínové nápoje), ktoré tiež zvyšujú vylučovanie vápnika močom. Vláknina v ovocí, zelenine a bežných obilninách nenarušuje vstrebávanie vápnika.

Aby sme mohli využiť maximum vápnika prijatého z potravy, je teda dobré nekonzumovať súčasne potraviny bohaté na oxaláty a fytáty. Je lepšie ich konzumovať dve hodiny po požití stravy bohatej na vápnik.

Vápnik sa lepšie v strebáva v kyslom prostredí, takže výhodu majú osoby so zvýšenou kyslosťou žalúdočnej šťavy. U osôb so zníženou produkciou žalúdočnej šťavy je vstrebateľnosť vápnika nalačno veľmi nízka, zlepšuje sa po podaní s potravou. Treba pripomenúť, že alchlórhydria (nedostatok kyseliny soľnej v žalúdočnej šťave) býva bezpríznaková a postihuje 1/3 všetkých osôb starších ako 60 rokov. Inak sa odporúča pitie kyslých ovocných štiav, dovolené je i pitie malého množstva vína.

Vitamín D

Ďalej je výhodné konzumovať kyslú zeleninu, napr. kyslú kapustu a kyslé uhorky. Je ideálne zároveň konzumovať potraviny s vysokým obsahom vitamínu D, keď sa vstrebáva väčší podiel vápnika, a tým sa celkovo zvýši jeho využitie z prijatej odporučenej diéty .

Keď predpisujeme vyšší príjem vápnika, odporúčame dostatočný príjem tekutín (2,5 litra a viac za 24 hodín). Denný príjem až 2,5 g vápnika sa považuje za bezpečný, ale i pri nižších dávkach sa môže dostaviť zápcha, plynnatosť alebo tlak v žalúdku. Zápche môžeme predísť dostatočným pitím tekutín a hojnou konzumáciou ovocia, surovej, varenej i dusenej zeleniny.

Aj niektoré preparáty s vápnikom môžu mať nežiaduce účinky typu zápchy alebo plynatosti. Odporúča sa zmena prípravku, jeho užívanie po jedle a v menších dávkach počas dňa.

U pacientov, ktorí trpia obličkovými kameňmi, je treba prísne kontrolovať vylučovanie vápnika močom.

Zvýšené straty vápnika močom sú najčastejšie spôsobené zlým spätným vstrebávaním vápnika obličkami (príčina tohto stavu nie je presne známa, hovoríme o tzv. idiopatickej hyperkalciúrii - tento typ dobre reaguje na podanie liekov typu tiazidov). K druhotnému zvýšeniu odpadu vápnika môže dôjsť pri akomkoľvek znehybnení (pri obrne, po úraze), ďalej predávkovaním vitamínom D, pri niektorých liekoch (napr. na odvodnenie - Furosemid, kortikoidy - Prednison), pri chorobách žliaz s vnútornou sekréciou (prištítné telieska, štítna žľaza) a pri všetkých procesoch, ktoré zvyšujú kostné odbúravanie.

Nižšie dávky vápnika ordinujeme i pacientom so sarkoidózou (najčastejšie pľúcna forma). Toto ochorenie je spojené so zvýšeným črevným vstrebávaním vápnika.

Je veľmi dôležité pred zahájením liečby vyšetriť sérovú hladinu vápnika (S-Ca) a 24-hodinové vylučovanie vápnika močom (dU-Ca), aby sa vylúčila tzv. idiopatická hyperkalciúria. Hladiny sa ďalej kontrolujú v určitých časových intervaloch a podľa ich hodnôt sa dávkuje odporučená terapia, hlavne vápnikom a vitamínom D.

Vitamín D podporuje dobré vstrebávanie a využitie vápnika, obmedzuje jeho stratu obličkami. V kosti povzbudzuje jeho premenu a prestavbu, znižuje riziko zlomenín.

Denná potreba vitamínu D je u dospelého 400 IU, u starších pacientov 800 IU (IU= medzinárodné jednotky), pričom 400 IU = 10 m g.

Najvýznamnejším zdrojom vitamínu D sú morské ryby, rybí tuk, mlieko, maslo, žĺtok.

Vlastnú tvorbu vitamínu D (tzv. "slnečného" vitamínu) v koži z provitamínov (ešte neúčinné formy vitamínu) podporuje rozumné opaľovanie (obyčajne stačí počas týždňa po 10 až 15 minút slniť ruky, plecia a tvár). V zimných mesiacoch (najmä v období od októbra až do marca) a u starších ľudí sa odporúča príjem vitamínu D v prípravkoch (ergokalciferol - vitamín D2, cholekalciferol - vitamín D3), u starších osôb, najmä po zlomenine, sa kladie dôraz i na dostatočný prívod proteínov ( bielkovín). Je nevyhnutné prijímať optimálne dávky vápnika každý deň a dlhodobo, to znamená počas celého života.

Je dokázané, že pravidelným dlhodobým užívaním odporučeného množstva vápnika a vitamínu D, najmä vo vyššom veku, sa výrazne zníži riziko vzniku osteoporotických zlomenín. Na takúto liečbu nie je nikdy neskoro.

Vitamín C

Priaznivý efekt na stavbu kostí majú aj vitamíny C, K, B6, B12 a ďalšie prvky, napr. fosfor, horčík, meď, mangán, stroncium, bór, zinok, fluór.

Vitamín C je potrebný na tvorbu osteoidu - základu kostnej hmoty. Odporučený denný príjem pre dospelých: 100 mg. Vitamín C patrí k vitamínom rozpustným vo vode, v organizme je ďalej dôležitý na tvorbu kolagénových vlákien, umožňuje vstrebávanie železa, zohráva úlohu pri hojení rán, krvácajúcich ďasnách, pôsobí preventívne pri infekciách horných dýchacích ciest, všeobecne upravuje činnosť imunitného systému (zvyšuje obranyschopnosť), napomáha zníženie hladiny krvného cholesterolu i výskytu tvorby krvných zrazenín. Okrem toho má vitamín C silný antioxidačný účinok (spolu s vitamínom E).

K najdôležitejším prírodným zdrojom vitamínu C patria: citrusové ovocie, bobuľové plody, zelená listová zelenina, paradajky, paprika, kel, zemiaky. Vyššiu dávku vitamínu C potrebujú fajčiari, ľudia žijúci v mestách (kysličník uhoľnatý ničí vitamín C), ženy užívajúce antikoncepciu, pacienti užívajúci kyselinu acetylosalicylovú (acylpyrín urýchľuje vylučovanie vitamínu C z organizmu) a všeobecne starší ľudia. V záujme dosiahnutia optimálneho účinku je dôležité vedieť, že najlepšie účinkuje s bioflavonoidmi, vápnikom a magnéziom.

Vitamín K

Zvýšené riziko vzniku osteoporózy predstavuje aj znížená hladina vitamínu K, ktorý je nevyhnutný pri zrážaní krvi. Nedostatok vitamínu K sa môže vyskytnúť u pacientov liečených jeho antivitamínom (pri farmakologickom znižovaní zrážanlivosti krvi). Vitamín K je produkovaný niektorými mikroorganizmami v hrubom čreve. Jeho nedostatok sa môže vyskytnúť napr. po liečbe antibiotikami. Preto sa po podaní antibiotík odporúča konzumovať jogurty s obsahom prospešných tzv. probiotických kultúr, alebo prijímať preparáty s mikroorganizmami, ktoré podporujú rozvoj priaznivej črevnej mikroflóry. Vitamín K sa vyskytuje v zelenine (kel, hlávkový šalát, brokolica, pór) a v živočíšnych produktoch.

Fosfor

Na novotvorbe kosti sa podieľa aj fosfor(odporučený denný príjem pre dospelých 500-1000 mg), ale príjem fosforu (P) musí byť v správnom pomere s príjmom vápnika (Ca). Odporúča sa pomer Ca: P= 2:1, inak zlúčeniny fosforu vytvárajú s vápnikom nerozpustné soli, bránia vstrebávaniu vápnika, zvyšujú jeho vylučovanie, a tým znižujú jeho využitie v organizme. Preto sa neodporúčajú potraviny, v ktorých obsah fosfátov značne prevyšuje obsah vápnika (mäsové výrobky - hlavne konzervované, sladené farebné nápoje s kofeínom a pod.). Všeobecne ľudia nad 40 rokov by mali znížiť týždenný príjem mäsa a zvýšiť príjem listovej zeleniny a strukovín - po dosiahnutí tohto veku totiž dochádza k znižovaniu vylučovania fosforu obličkami, a preto sa môžu zvýšiť straty vápnika.

Fosfor má dôležitú úlohu všeobecne v každom biochemickom procese. Okrem zaistenia správnej fukcie kostí a zubov, je dôležitý hlavne na reguláciu srdcovej činnosti, na prenos nervového vzruchu, správnu funkciu obličiek, znižuje bolesti kĺbov pri zápale, podporuje rast a regeneráciu organizmu. Najdôležitejšie prírodné zdroje fosforu sú: ryby, hydina, celé zrná obilia, vajíčka, orechy, semená. Je známe, že využitie fosforu uľahčí vitamín D, naopak nadmerné množstvo železa, hliníka alebo horčíka vedie k zníženiu jeho účinnosti.

Horčík

Horčík je dôležitý prvok kostnej látkovej výmeny s odporučeným denným príjmom pre dospelých 300-450 mg. Má viaceré účinky na kosť, zasahuje do remodelácie kostí, ovplyvňuje pevnosť kostí, zúčastňuje sa na ich ochrane. Ďalej je nevyhnutný pre rovnováhu iónovej výmeny vápnika, sodíka a horčík zasahuje tiež do metabolizmu vitamínu C. Tým sa tiež podieľa na mineralizácii a stavbe novej kosti. Podobne ako príjem fosforu, aj príjem horčíka musí byť v správnom pomere s príjmom vápnika (Ca:Mg = 2:1). Magnézium je nevyhnutné pre správnu funkciu nervov a svalov, je známe ako "protistresový" prvok, pomáha pri zvládnutí depresie, podporuje zdravú funkciu srdca a krvného obehu, ochraňuje tkanivá pred ukladaním vápnika a tvorbou obličkových a žlčníkových kameňov obsahujúcich vápnik. Najdôležitejšie prírodné zdroje horčíka sú: figy, citrón, kukurica, mandle, semená, tmavá zelená zelenina, jablká.

Meď

Meď (Cu),s odporučeným denným príjmom pre dospelých 2-3 mg, zasahuje do metabolizmu vitamínu C, má vplyv na vznik väzieb medzi kolagénom a elastínom a podieľa sa na tvorbe bielkovinovej matrix, ktorá tvorí približne 1/3 zdravej kosti. Meď má okrem toho dôležitú úlohu pri funkcii červených krviniek (je súčasťou krvného farbiva hemoglobínu), pomáha pri vstrebávaní železa. Najdôležitejšie prírodné zdroje medi sú: bôb, hrach, celozrnné obilie, slivky, teľacie mäso, morské ryby.

Mangán

Mangán (Mn), s odporučeným denným príjmom pre dospelých 2,5-5 mg, je potrebný na zabezpečenie normálnej štruktúry kosti. Je nevyhnutný pre metabolizmus vitamínu C, zohráva dôležitú úlohu vo vývoji medzibunkovej kostnej hmoty a medzibunkovej hmoty chrupiek. Okrem toho je významnou súčasťou mnohých enzýmov, má dôležité postavenie pri tvorbe tyroxínu - hormónu štítnej žľazy, pri bezchybnej funkcii nervového systému a pri rozmnožovaní. Najdôležitejšie prírodné zdroje mangánu sú: orechy, hrach, cvikľa, vaječný žĺtok, pšeničné zrná.

Stroncium

Stroncium je chemickým analógom vápnika, ktorý sa môže zabudovať do kostnej hmoty. Komplexným mechanizmom zabraňuje odbúraniu kostí a je tiež významným faktorom pri tvorbe kostí.

Bór

Bór pomáha v prevencii demineralizácie kosti a zvyšuje koncentráciu estradiolu v krvi (ženského hormónu, ktorého hladina v menopauze - prechode klesá).

Zinok

Zinok je dôležitý pre metabolizmus bielkovín, cukrov, hormónov a vitamínov, stabilizuje bunkové membrány. Tým nepriamo podporuje rast a hojenie kostí.

Fluór

Ku komplexným preventívnym opatreniam patrí aj dostatočný príjem fluóru, ktorý sa zúčastňuje na stavbe kostného a zubného tkaniva. V liečebných dávkach zvyšuje množstvo minerálu, avšak nebol dokázaný vplyv na zníženie rizika zlomenín.

Je veľa preparátov (i prírodných, či už vo forme anorganických minerálov alebo chelatovaných a koloidných minerálov, u ktorých sa popisuje lepšia vstrebateľnosť), ktoré majú správny pomer jednotlivých minerálov a môžu byť v kombinácii prospešné ako súčasť celkovej liečby osteoporózy. Tieto preparáty vitamínov a minerálov je najvhodnejšie užívať po jedle, keď dochádza k ich lepšiemu vstrebaniu.

Kinezioterapia – liečba pohybom

Nedostatok pohybu je jedným z faktorov, pre ktorý označujeme osteoporózu ako civilizačné ochorenie. Telesný pohyb, cvičenie, má význam nielen pre prevenciu a liečbu osteoporózy, ale patrí k správnemu životnému štýlu. Urýchľuje sa látková výmena, lepšie sa využijú cukry, tuky, bielkoviny. Primeraná telesná aktivita je prospešná pre všetky orgány, vrátane mozgu. Do značnej miery je i určitým regulátorom rovnováhy telesnej energie, a teda aj prostriedkom správnej telesnej hmotnosti, a tým aj prevenciou chorobných stavov, ktoré súvisia s obezitou - nadhmotnosťou.

Opakovane bolo dokázané, že telesná záťaž je najvhodnejším podnetom k činnosti buniek, ktoré tvoria kosť, t.j. osteoblastov. Rovnako bolo dokázané, že pri sedavom spôsobe života, pri nedostatku vhodnej záťaže, prevládne činnosť buniek, ktoré kosť odbúravajú, t. j. osteoklastov.

Väčšina pacientov s osteoporózou trpí chronickými bolesťami chrbtice a celého chrbta. Preto sa domnievajú, že ich ochorenie vyžaduje, aby sa telesne šetrili. Často je ťažké presvedčiť ich, že musia nielen užívať predpísané lieky, ale aj napriek bolestiam začať s pohybovou liečbou. Aj úlohou lekára je nielen odhaliť ochorenie a naordinovať lieky, ale výberom správnej zostavy cvičení prerušiť bludný kruh. V opačnom prípade by pri nedostatočnej pohybovej aktivite u pacientov s osteoporózou dochádzalo k neustálemu úbytku kostnej hmoty a postupne by sa prehlboval stupeň osteoporózy.

Čo sa deje s pohybovým aparátom počas choroby?

U zdravého človeka sú všetky základné jednotky pohybového aparátu (svaly, šľachy, väzivá, kosti) v rovnováhe. Pri ochorení ktorejkoľvek jeho časti dochádza najskôr k preťaženiu a neskôr aj k ich poškodeniu. Vzniká stav nerovnováhy, ktorý prináša pacientovi problémy v podobe obmedzenej pohyblivosti, oslabenej výkonnosti, alebo bolesti v príslušnej časti pohybového aparátu. Aj chronická osteoporotická bolesť vzniká na základe nerovnovážneho stavu medzi svalmi, šľachami a kosťami, na ktoré sa tieto svaly upínajú. V úvode je to bolesť prevažne svalová, vznikajúca z dlhodobého nesprávneho zaťažovania a preťažovania svalstva, napr. následkom chorobného zakrivenia chrbtice, vzniknutého zo zmeny tvaru osteoporotických stavcov.

V preťažovanom svale je zvýšené napätie, ktoré vedie k jeho stiahnutiu a nedostatočnému prekrveniu, čo spôsobuje bolesti. V takto dlhodobo preťažovanom svale vznikajú časom zmeny z opotrebovania a sval sa stane funkčne slabším, málo výkonným.

Skupina tzv. posturálnych svalov, ktoré zabezpečujú sed a stoj (šijové svalstvo, svalstvo zadnej strany chrbta, stehien, lýtok) majú tendenciu ku skracovaniu.

Skupina svalov tzv. fázických (svalstvo sedacie, brušné…) má sklon k oslabovaniu. Ak sa poruší rovnováha medzi svalovými skupinami, vznikne svalová dysbalancia (nerovnováha).

Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej terapie a prevencie osteoporózy. Z prostriedkov fyzikálnej terapie má rozhodujúci význam pohybová liečba. Fyzická aktivita a gravitácia (vplyv zemskej príťažlivosti) sú dôležité mechanické stimuly pre kostný rast a obnovu kosti.

Cieľ kinezioterapie:

  • Zaťažovať kosti pohybom tak, aby došlo podráždením kostných buniek k väčšej tvorbe základnej kostnej hmoty, aby zosilnela vonkajšia vrstva kostí a prestavbou kostných trámcov v smere najväčších tlakov a ťahov kosti spevneli, špeciálnymi cvikmi sa snažiť uvoľniť zvýšené svalové napätie.

  • Posilniť celkovo svalstvo, aby mohli byť kosti zaťažované väčšou silou, a aby sa okolo chrbtice vytvoril pás mohutnejšieho svalstva, ktorý by pomáhal odpružiť na seba dosadajúce stavce s medzistavcovými platničkami, čím sa výrazne zníži nielen bolestivosť chrbtice, ale sa aj zabráni vysúvaniu medzistavcových platničiek z ich postavenia.

  • Docieliť celkové zlepšenie pohyblivosti, zvýšiť pacientovu schopnosť zvládnuť bežné denné činnosti a minimalizovať riziko možnej zlomeniny.

  • Zlepšiť celkovú svalovú súhru stabilizačnými, balančnými a koordinačnými cvičeniami, ako predchádzanie pádom a zlomeninám.

  • Obnovenie správnych motorických stereotypov (dýchanie, sed, stoj, predklon, dvíhanie, ležanie, vstávanie z postele, správne nosenie bremien…)

  • Zmiernenie alebo odstránenie bolesti.

Veľmi dôležitý je teda najmä nácvik správneho zaťaženia. U pacientov s osteoporózou sú prítomné nielen funkčné, ale aj štrukturálne zmeny v oblasti chrbtice, ktorá neznáša zaťaženie v ohybe, čo opakovane zvýrazňuje bolesti. Pacient s osteoporózou sa musí snažiť o osové zaťaženie chrbtice .

Vhodné sú aj ľahké športy, napr. turistika v nenáročnej krajine, bicyklovanie na ceste, plávanie. Možno odporučiť aj nenamáhavú prácu v záhradke.

Podporné prostriedky

Podporné prostriedky (korzety, napomínačka) sa používajú na podporu a úpravu nesprávneho držiania tela.

Podporné prostriedky chrbtice môžu upravovať nesprávne držanie tela nasledovne:

  • Pripomínajú pacientovi, aby nezohýbal chrbticu počas pohybu.

  • Zabraňujú zvyšovať "guľatenie" hrudného úseku chrbtice.

  • Znižujú oslabovanie brušného svalstva.

  • Zabezpečujú úľavu od bolesti ako doplňujúci fyzikálny liečebný prostriedok.

Tieto pomôcky sú hlavne indikované pri vzniku zlomeniny stavca. Po zhojení zlomeniny ortézy trupu nosíme len pri zhoršení bolestí v chrbte (aj to len nevyhnutne krátku dobu - maximálne 2 hodiny) alebo v prípade predpokladanej väčšej fyzickej záťaže, ktorá pacientovi môže vyvolať bolesť (napr. upratovanie, dlhšie státie, dlhšia prechádzka…) Podporné prostriedky sú vhodné i pri dlhšom cestovaní autom, autobusom a pod.

Keďže používanie týchto podporných prostriedkov dlhšiu dobu môže viesť k ochabnutiu svalstva, je dôležitá pohybová liečba, ktorá zahŕňa cvičenia na posilnenie svalstva trupu a zabezpečenie svalovej rovnováhy.

Všeobecné zásady a užitočné rady

Všeobecné zásady pohybovej liečby u pacienta s osteoporózou:

  • vytrvalosť, nie rýchlosť

  • ťah, nie švih

  • submaximálna záťaž

  • celkové trvanie pohybu 30 až 60 minút, maximum 180 minút

  • zmiešaná záťaž staticko-dynamická

  • po cvičebnej zostave pravidelná chôdza

  • pohybové aktivity športového charakteru

  • minimom je cielená pohybová záťaž 3x týždenne (týždenne spolu 3 až 4 hodiny) so striedaním jej charakteru.

Aké pohyby sú pri osteoporóze nevhodné?

  • švihové cvičenia

  • rýchla chôdza a beh

  • chôdza po nerovnom teréne a najmä za nepriaznivých poveternostných podmienok (dážď, poľadovica, sneženie)

  • ťažká práca, dvíhanie bremien

  • prudký predklon

  • všetky prudké pohyby stláčajúce chrbticu v pozdĺžnom smere, t.j. skoky z výšky (zo schodov, z autobusu, zo stoličky…)

  • všetky doskoky, preskoky

  • športy spojené s nebezpečím pádu (korčuľovanie, hokej, zjazdové lyžovanie, sánkovanie, volejbal, futbal, hádzaná, tenis…)

  • športy spojené s prudkými pohybmi (surfovanie, jachting…)

  • rovnako sa nepovoľuje vzpieranie, zápasenie, judo, box…

  • neodporúčajú sa tzv. klasické masáže chrbta a celého tela (pri väčšom tlaku ruky maséra na kosti sa tieto ľahko môžu zlomiť).

Predchádzanie pádom

Väčšina zlomenín je spojená s pádmi. S pribúdajúcim vekom, sa pády stávajú častejšie následkom veku pridružených faktorov ako slabnúci zrak, oslabená rovnováha, svalová slabosť a užívanie liekov spôsobujúcich nevoľnosť a závraty. Navyše, riziko zlomeniny pri akomkoľvek banálnom páde sa tiež zvyšuje vekom. Ženy začínajú padať častejšie približne vo veku 50 rokov. Okolo 70 rokov veku, asi 20 % žien spadne aspoň jedenkrát ročne, okolo veku 80 rokov toto číslo narastá do 48 %. Z toho vyplýva, že zníženie počtu pádov zníži aj výskyt zlomenín starších ľudí, čo je hlavným úsilím v prevencii a liečbe osteoporózy.

Chorých s dokázanou osteoporózou treba varovať, že je u nich i po minimálnom úraze pravdepodobnosť zlomenín (najmä stavcov, zápästia a stehnovej kosti). Mali by sa vyvarovať rizík, ktoré by viedli k pádu.

Najnebezpečnejším obdobím je zima, keď sú dni krátke, teploty nízke, často sneh, prípadne námraza. Drsné počasie môže byť nebezpečné pre každého, zvlášť opatrní musia byť ľudia s krehkými kosťami spôsobenými osteoporózou, lebo v ich prípade pád znamená zlomeninu so všetkými nebezpečnými dôsledkami.

Je dôležité čo najviac znížiť riziko úrazu s následkom osteoporotickej zlomeniny, pretože sa obyčajne hojí pomalšie ako ostatné zlomeniny a často ju sprevádzajú komplikácie.

Rady na zaistenie bezpečnosti mimo domova:

  • Snažte sa mať pri chôdzi vždy voľné ruky.

  • Noste topánky s gumovou podrážkou (zmiernia otrasy chrbtice pri chôdzi)

  • Pri zlom počasí používajte na zaistenie rovnováhy oporné prostriedky (palice, barle), v zime so špeciálnymi protikĺzavými násadcami.

  • Ak je klzký chodník, prejdite radšej po tráve, tá kĺže menej.

  • Dávajte pozor na vlhké klzké podlahy vo verejných budovách.

  • V dopravných prostriedkoch seďte alebo sa pevne držte držadla.

  • Pri chôdzi po schodoch klaďte vždy celé chodidlo na schod a pridržiavajte sa zábradlia. (Chôdza dolu schodmi je nebezpečnejšia ako hore schodmi).

Rady na zaistenie bezpečnosti doma:

80 % všetkých zlomenín vzniká v domácom prostredí!

  • Zaistite bezbariérové okolie domu a upravte domáce prostredie.

  • Podlahy v miestnostiach majú byť rovné, nesmú byť klzké.

  • Odstráňte nebezpečné nástrahy v byte (napr. posuvné koberce, šnúry elektrických spotrebičov…)

  • Domáce zvieratá, deti a ich hračky sú tiež častou príčinou pádu starších ľudí.

  • Dbajte na dostatočne intenzívne osvetlenie (najmä vstupu do bytu a schodiska).

  • Aj doma noste uzavretú obuv s nízkym podpätkom s gumovou podrážkou a zaokrúhlenou prednou časťou; nechoďte len v ponožkách alebo v šľapkách.

  • Ak máte nerovnakú výšku dolných končatín, noste v topánke podpätenku podľa ordinácie lekára.

  • Do vane a sprchy uložte protišmykové rohožky.

  • Zvážte umiestnenie plastickej stoličky v sprche.

  • Upevnite podporné držadlá na stenách kúpeľne a WC.

  • Upravte si pracovné prostredie (výšku pracovného stola a stoličky treba prispôsobiť výške postavy; medzi operadlo a driekovú chrbticu je vhodné vložiť tenký vankúš pre lepšiu podporu).


Prečítajte si aj tento článok:

4 kroky, ako predísť osteoporóze

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Osteoporóza - ZDRAVIE.sk