Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti

Definícia úzkostnej poruchy osobnosti

Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti sa prejavuje nadmernou a ťažko korigovateľnou tendenciou reagovať úzkostne na rôzne životné situácie. Najproblémovejšie sú pre osobu s úzkostnou poruchou osobnosti najmä nové situácie, zvlášť ak sú spojené s kontaktom s novými ľuďmi alebo podávaním nejakého výkonu pred ostatnými. Základnou reakciou úzkostnej poruchy osobnosti je snaha vyhnúť sa takýmto situáciám, s čím súvisia aj tzv. anticipačné obavy (obavy, čo sa stane, alebo čo by sa v určitej situácii mohlo stať).

Má tendenciu preceňovať pozitívne vlastnosti druhých a svoje podceňuje. V porovnaní s druhými sa tak človek s úzkostnou poruchou osobnosti cíti menejcenný, neschopný, slabý. Veľmi sa obáva odmietania zo strany druhých a na takto vnímané situácie reaguje buď úzkostne a stiahnutím sa, alebo zlosťou a nepriateľstvom.

Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti sa podľa odhadov vyskytuje asi u 1% dospelej populácie a predpokladá sa rovnomerný výskyt u mužov i žien. Podľa niektorých odborníkov sa príznaky úzkostnej (vyhýbavej) poruchy do značnej miery prekrývajú s príznakmi sociálnej fóbie.

Príčiny vzniku úzkostnej poruchy osobnosti

Príčiny vzniku úzkostnej (vyhýbavej) poruchy osobnosti nie sú dostatočne preskúmané. Predpokladá sa vzájomná interakcia biologických vplyvov (dedičnosť, ale aj chronické zdravotné problémy) a úzkostlivej, stereotypnej a nadmerne ochraňujúcej výchovy.

Príznaky úzkostnej poruchy osobnosti

Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): (Bližšie pozri Poruchy osobnosti)

Musí ísť o dlhodobé stavy, ktoré sa nedajú prisúdiť poškodeniu mozgu, inej psychiatrickej poruche a ktoré vyhovujú nasledovným kritériám:

  • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
  • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
  • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
  • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
  • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
  • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.

(podľa MKCH-10, s.178-179)

Špecifické kritériá pre diagnózu úzkostnej poruchy osobnosti.

Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti je charakterizovaná:

  • (a) trvalými a prenikavými pocitmi napätia a obáv,
  • (b) presvedčením o vlastnej sociálnej nešikovnosti, nedostatku osobnej príťažlivosti alebo menejcennosti vo vzťahu k iným,
  • (c) nadmerným zaoberaním sa tým, že bude kritizovaný alebo odmietnutý v sociálnych situáciách,
  • (d) nechuťou stretávať sa s ľuďmi, ak nie je isté, že bude obľúbený,
  • (e) obmedzeniam životného štýlu kvôli potrebe fyzickej istoty,
  • (f) vyhýbanie sa sociálnym a pracovným činnostiam, ktorých významnou súčasťou je medziľudský styk, a to zo strachu pred kritikou, nesúhlasom alebo odmietnutím.

Príklad:

Muž v strednom veku, ženatý, má jedno dieťa. Ako dieťa bol veľmi hanblivý a utiahnutý. Bol jediným dieťaťom, rodičia sa skoro rozviedli, vychovávala ho mama, ktorá sa o neho veľmi starala, so všetkým mu pomáhala. Doteraz sa na mamu obracia, keď potrebuje niečo vybaviť, najmä na úradoch. Na základnej i strednej škole bol radový člen triedy. Úspešne skončil vysokú školu, aj keď počas skúškového obdobia trpel úzkosťou a rôznymi zdravotnými ťažkosťami. Veľmi ťažko znášal povinnú vojenskú službu, trpel úzkosťou, a veľakrát navštívil vojenského lekára s rôznymi zdravotnými problémami.

Po vojne sa oženil, vzťah s manželkou sa javí ako harmonický. Dlhé roky pracoval v jednej štátnej spoločnosti, odkiaľ ho po reštrukturalizácii prepustili napriek odslúženým rokom a nadpriemernému vzdelaniu, čo znášal veľmi ťažko. Trpel pocitmi menejcennosti, utiahol sa do seba a vyhýbal sa hľadaniu novej práce. Bol dlhodobo nezamestnaný, nakoniec sa zamestnal v inej štátnej organizácii na stabilnom, ale vzhľadom k vzdelaniu i skúsenosti nízkom poste. Svoju prácu vykonáva svedomite a veľmi mu záleží na mienke okolia. V súčasnej práci je obľúbený pre svoju ochotu pomôcť, čo ale kolegovia niekedy zneužívajú.

Rizikové faktory úzkostnej poruchy osobnosti

Rizikovými faktormi pre vznik úzkostnej poruchy osobnosti je výskyt tejto poruchy osobnosti, výskyt depresívnych či úzkostných porúch v príbuzenstve, najmä sociálnej fóbie. Z hľadiska výchovy je rizikovým faktorom úzkostlivý, nadmerne kontrolujúci a ochraňujúci štýl výchovy zo strany rodičov. Riziková však môže byť aj tvrdá, dominantná výchova, najmä u dieťaťa citlivej a neistej povahy. U detí, ktoré sú napriek povzbudzujúcej a láskavej rodinnej atmosfére v detstve chronicky hanblivé a bojazlivé, je významne vyššie riziko rozvoja úzkostnej (vyhýbavej) poruchy osobnosti.

Diagnostika úzkostnej poruchy osobnosti

Ako pri každej poruche osobnosti, aj diagnostika úzkostnej (vyhýbavej) poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí – partnera/ky, rodiny, priateľov a pod. Žiadna porucha osobnosti, ani vyhýbavá porucha osobnosti by nemala byť diagnostikovaná narýchlo a len na základe jednej metódy posúdenia (napr. osobnostného dotazníka, či rozhovoru).

Test úzkostnej poruchy osobnosti

Existuje veľké množstvo "testov" osobnosti (úvodzovky pri slove test uvádzame preto, že ide v skutočnosti o dotazníky, testy sa v psychologickej terminológii používajú skôr pre úlohy so správnym riešením, kde je možné človeka porovnať s nejakou normovanou vzorkou – napr. inteligenčné testy). Mnohé sú dostupné aj on-line, mnohokrát je však ich pôvod aj kvalita sporná.

Ešte viac ako v iných prípadoch je potrebné zdôrazniť, že takto získaná "diagnóza" nemusí znamenať, že má človek poruchu osobnosti. A ako v prípade všetkých diagnóz platí: hlavným účelom diagnózy je zrozumiteľná a štandardná komunikácia medzi lekármi i ďalšími odborníkmi v oblasti zdravia, ktorá má slúžiť liečebným účelom!

Záujemcom o problematiku porúch osobnosti tiež odporúčame prečítať knihu od D. J. ROBINSONA: Poruchy osobnosti podľa DSM-IV vysvetlené. (pozri Literatúra), kde sú jednotlivé poruchy osobnosti popísané zrozumiteľne, zapamätateľne a aj vtipne.

Prevencia úzkostnej poruchy osobnosti

Dostupná primárna prevencia je láskavá, podporujúca, ale nie príliš ochraňujúca výchova v rodine. V prípade rozvinutia úzkostnej poruchy osobnosti sú dôležitou prevenciou pred zhoršením príznakov podporujúce a stabilné vzťahy s blízkymi a udržiavanie zabehnutého systému. Ak by sa však príznaky úzkostnej (vyhýbavej poruchy) napriek tomu dlhodobejšie zhoršovali bez prítomnosti nových významných životných záťaží, je vhodné kontaktovať psychiatra či psychológa.

Liečba úzkostnej poruchy osobnosti

Človek s úzkostnou (vyhýbavou) poruchou osobnosti často dobre funguje v zabehnutých vzťahoch, práci a podobne. Problémom bývajú nové situácie, najmä spojené s potrebou prezentovať sa pred ľuďmi, vytvárať nové vzťahy a riešiť rôzne interpersonálne konflikty. Zhoršenie príznakov úzkostnej (vyhýbavej) poruchy je možné potlačiť antidepresívami. Neodporúča sa užívanie liekov proti úzkosti, keďže je tu zvýšené riziko rozvoja závislosti. Z psychoterapeutických postupov sa osvedčila tzv. interpersonálna psychoterapia, ktorá je orientovaná na budovanie vzťahov a posilnenie schopnosti komunikovať s druhými bez prílišnej úzkosti a kognitívne-behaviorálna psychoterapia, ktorá je zameraná zmenu niektorých myšlienkových stereotypov, najmä v súvislosti so sebapodceňovaním, prípadne nácvik asertívneho správania.

Životný štýl s úzkostnou poruchou osobnosti

Pre človeka s úzkostnou (vyhýbavou) poruchou osobnosti je vhodné v rámci životného štýlu udržiavať istý, nie však príliš rigidný systém, v ktorom sa cíti dostatočne prijímaný a bezpečný. Dôležité je aj nevystavovanie sa prílišnému a dlhodobému stresu, na druhej strane nie je vhodné sa za každú cenu vyhýbať novým zážitkom, ľuďom a podobne, keďže to dlhodobo môže viesť nielen k obmedzeniu vlastného životného potenciálu, ale aj k zhoršeniu symptómov úzkostnej poruchy osobnosti.

Ako pomôcť chorému

Úzkostná porucha osobnosti patrí k poruchám osobnosti s celkovo miernejším priebehom. Stabilné, kamarátske, rodinné či partnerské vzťahy sú pre človeka s úzkostnou poruchou osobnosti dôležitým zdrojom podpory, v rámci pomoci však netreba robiť všetko za človeka s touto poruchou, keďže to v dôsledku vedie k nižšej samostatnosti, horšiemu sebavedomiu a aj zvýšeniu úzkostlivosti.

Inštitúcie

Podľa potreby psychiatrické ambulancie, ambulancie klinických psychológov a psychiatrické kliniky.

Internet

www.uzkost.sk - portál o úzkosti všeobecne, úzkostných poruchách a ich liečbe.

Liga za duševné zdravie - Informácie o duševnom zdraví a duševných poruchách všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Stránka Vydavateľstva F, kde sa okrem ponuky mnohých kníh z oblasti duševného zdravia, psychológie, psychopatológie a psychiatrie nachádzajú aj voľne stiahnuteľné texty k tematike porúch osobnosti.

Literatúra

Literatúra:

  • HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007. (Všeobecný úvod k poruchám osobnosti, s uvedením symptómov rôznych porúch osobnosti).
  • NOVÁK, T. Testy osobnosti. Prahe: Grada, 2004.
  • PRAŠKO, J. A KOL. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. (Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe).
  • PRAŠKO, J. a spol. Sociální fobie. Jak překonat nadměrný stud. Praha: Portál, 2008. (Sociálna fóbia či jej príznaky sa veľmi často vyskytujú aj u ľudí s úzkostnou poruchou osobnosti. Kniha je zameraná na postupy, ktoré pomôžu znížiť napätie a úzkosť v spoločenských situáciách a potlačiť tendencie sa vyhýbať a izolovať od ľudí kvôli nadmernej úzkosti).
  • PRAŠKO, J. Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2002. (Psychologické, psychoterapeutické postupy s cieľom zredukovať príznaky napätia a úzkosti).
  • ROBINSON, D. J. Poruchy osobnosti podľa DSM-IV – vysvetlené. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2006. (Kniha čitateľná aj pre laikov, s množstvo príkladov a vtipne podaná).

Zdroje:

  • HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007.
  • MAGNAVITA, J.J. Handbook of Personality Disorders. New Jersey: Willey & Sons. 2004.
  • MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznakú a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996.
  • PRAŠKO, J. a kol. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003.
Autor:Mgr. Anton Heretik, PhD., psychológ
Zdroj foto:Shutterstock.com
Uverejnené:29.09.2009
Posledná úprava:03.10.2014

Článok dňa

Inzercia

Hotel Partizán**** – Tále, Nízke Tatry

Hotel Partizán**** – Tále, Nízke Tatry

Spoznajte krásy nízkotatranskej prírody v Hoteli Partizán**** na južnej strane Chopku.

PectaSol-C® - je jedinečný, patentovaný a vysoko efektívny Modifikovaný Citrus Pektín (MCP)

PectaSol-C® - je jedinečný, patentovaný a vysoko efektívny Modifikovaný Citrus Pektín (MCP)

Je vedecky dokázané, že má bezpečné, jemné a vysoko efektívne vlastnosti.

PectaClear® skutočná inovácia v detoxikácii

PectaClear® skutočná inovácia v detoxikácii

Je vedecky dokázané, že má bezpečné, jemné a vysoko efektívne vlastnosti.

^ Späť na vrch