Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Závislá porucha osobnosti

Závislá porucha osobnosti Zdroj foto: Shutterstock.com

Definícia závislej poruchy osobnosti

Človek so závislou poruchou osobnosti je typický svojou dlhodobou snahou vytvárať a udržiavať také vzťahy s druhými ľuďmi, v ktorých je podriadený, nechá sa druhými viesť a prenecháva na nich preberanie zodpovednosti za veci, ktoré by mal riešiť sám. Osoba so závislou poruchou osobnosti často trpí pocitmi osamelosti a strachu z možného opustenia. Závislá porucha osobnosti sa považuje za najčastejšie sa vyskytujúcu poruchu. Výsledky výskumných štúdií sa výrazne líšia v odhade jej výskytu, v závislosti od krajiny ale aj použitej diagnostickej metódy. Výsledné odhady sa pohybujú v rozmedzí 2-15% dospelej populácie, o niečo častejšia je závislá porucha osobnosti u žien.

Príčiny vzniku závislej poruchy osobnosti

Príčiny výskytu závislej poruchy osobnosti nie sú dostatočne vyjasnené. Ako v prípade iných porúch osobnosti (a psychických porúch všeobecne) ide o interakciu medzi biologickými vplyvmi (dedičnosť) a vplyvmi prostredia najmä v rannom vývine a v období dospievania. K rizikovým faktorom pre vznik závislej poruchy osobnosti sa špecificky radí dlhodobá odkázanosť na pomoc zo strany rodičov a okolia v detstve v súvislosti s chronickým telesným ochorením, ale aj opustenosť rodičom či rodičmi v detstve. Silné a dlhodobé prežívanie bezmocnosti a odkázanosti na pomoc a dobrú vôľu druhých v detstve a mladosti podporujú vznik závislej poruchy osobnosti.

Ako pri iných poruchách osobnosti, aj pri závislej poruche osobnosti ide o extrémnu variantu existujúcich, aj adaptívnych vlastností osobnosti. Ľudia sú nevyhnutne odkázaní na radu, pomoc a spoluprácu s druhými. Schopnosť požiadať o pomoc a podporu a schopnosť sa prispôsobiť druhým patria teda k dôležitým sociálnym zručnostiam. V prípade závislej poruchy osobnosti ide ale o extrém a maladaptáciu: vytváranie závislosti od druhých, neprimerané prispôsobovanie sa, potláčanie vlastných záujmov, potrieb a práv a podobne. Nie je jednoduché určiť, čo už je neprimerane závislé správanie, pretože rôzne kultúry môžu mať veľmi odlišné požiadavky a normy pre správanie sa jej členov voči sebe a komunite alebo spoločnosti celkovo. V niektorých kultúrach sa vyžaduje rôzne závislé či nezávislé správanie podľa členstva v rôznych podskupinách (muži a ženy, deti a dospelí, podľa postavenia v komunite a podobne). Splnenie kritérií pre určenie diagnózy závislej poruchy osobnosti vyžaduje, aby toto správanie bolo neadaptívne, extrémne či neprimerané aj z hľadiska kultúrnych zvyklostí a súviselo s prežívaním chronických a silných vnútorných a/alebo interpersonálnych konfliktov.

Príznaky závislej poruchy osobnosti

Ako pri všetkých diagnózach porúch osobnosti aj pri paranoidnej poruche osobnosti musia byť splnené všeobecné diagnostické kritériá pre poruchy osobnosti podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10): (Bližšie pozri Poruchy osobnosti)

  • (a) výrazne disharmonické postoje a správanie, ktoré zvyčajne zahrňujú niekoľko funkčných oblastí, napr. afektivitu, vzrušivosť, kontrolu impulzivity, spôsoby vnímania, myslenia a štýl vzťahov k ostatným ľuďom,
  • (b) abnormálny vzorec správania je trvalý, dlhodobý a nie je obmedzený na epizódy duševnej poruchy,
  • (c) vzorec abnormálneho správania ovplyvňuje celú osobnosť a je jasne maladaptívna v širokom rozsahu osobných i sociálnych situácií,
  • (d) vyššie uvedené prejavy sa vždy objavujú v priebehu detstva či dospievania a pokračujú do dospelosti,
  • (e) porucha vedie k značnej osobnej nepohode, čo ale môže byť zrejmé až v neskoršom priebehu,
  • (f) porucha je zvyčajne, nie vždy, spojená s významným zhoršením výkonu, ako v zamestnaní, tak aj v spoločenskej oblasti.

(podľa MKCH-10, s.178-179)

Špecifické kritériá pre diagnózu závislej poruchy osobnosti

Pre človeka so závislou poruchou osobnosti je typické:

  • (a) povzbudzovanie iných ľudí, alebo dovoľovanie im, aby za neho preberali zodpovednosť za dôležité životné rozhodnutia,
  • (b) podriaďovanie vlastných potrieb iným osobám, na ktorých je závislý a prílišné vyhovovanie ich prianiam,
  • (c) neochota vznášať aj oprávnené požiadavky na ľudí, na ktorých je závislý,
  • (d) pocity, že nie je vo svojej koži, keď je sám, následkom prehnaných obáv, že nie je schopný sa o seba postarať,
  • (e) stálymi obavami, že bude opustený osobou, s ktorou má tesný vzťah a že sa bude musieť starať sám o seba,
  • (f) obmedzenie schopností robiť bežné rozhodnutia bez nadmerného radenia sa a uisťovania sa u druhých ľudí.

Príklad:

Mladá žena po dvadsiatke navštívila na odporúčanie kamarátok psychoterapeuta. Problém s ktorým prišla, bol dlhodobý konfliktný vzťah s partnerom. Pacientka viní seba za problémy vo vzťahu, lebo je podľa vlastných slov "asi málo sexuálne vzrušivá a atraktívna, a partner preto trpí". V priebehu psychoterapie vyjde najavo, že o dosť starší partner má silné a dlhodobé problémy s alkoholom, správa sa k nej nevyrovnane, často aj fyzicky agresívne. Kontroluje, kde sa pohybuje a s kým sa kamaráti a žiarli na ňu. Napriek tomu, že si uvedomuje partnerove problémy, je presvedčená, že to "robí kvôli nej, v skutočnosti ju ale miluje a aj ona jeho". Pokúsila sa s ním rozísť, ale partner ju neustále kontaktoval, cítila sa veľmi sama a trpela záchvatmi úzkosti, tak sa k nemu vrátila.

Vyrastala v disharmonickej rodine, väčšinou sa o ňu staral otec, alebo starí rodičia, mama opakovane rodinu opustila a vrátila sa, mala k nej rozporuplný vzťah, od malička sa bála opustenia. Napriek tomu, že bola schopná a fyzicky atraktívna, trpela silnými pocitmi menejcennosti. Vždy si hľadala vzťahy so silnejšími, dominantnými osobami, či už to boli kamarátky, alebo partneri, ktorí boli často výrazne starší. V priebehu psychoterapie sa jej zlepšil náhľad na vlastné problematické závislé správanie, a jeho korene si uvedomovala. Mala však tendenciu sa neustále obviňovať a mala pocit, že sama nič nevie zmeniť. Postupne sa podarilo niektoré nežiadúce prejavy potlačiť, pacientka bola samostatnejšia, rozšírila si okruh známych i záujmov. Partner odmietol navštíviť psychoterapeuta, kritizoval pacientku, že chodí k "cvokárovi", ich partnerský vzťah pokračoval aj naďalej...

Rizikové faktory závislej poruchy osobnosti

K rizikovým faktorom pre vznik závislej poruchy osobnosti patrí výskyt tejto poruchy, ale aj úzkostnej či depresívnej poruchy v príbuzenstve, dlhodobé chronické ochorenie v detstve, kde je pacient výraznejšie odkázaný na pomoc okolia.

Diagnostika závislej poruchy osobnosti

Diagnostika závislej poruchy osobnosti stojí na dôkladnom klinickom rozhovore s pacientom a získaní podrobnej osobnej, rodinnej a pracovnej histórie (anamnézy) nielen od samotnej osoby ale najlepšie aj od blízkych ľudí – partnera/ky, rodiny, priateľov a pod.

Test závislej poruchy osobnosti

Existuje veľké množstvo "testov" osobnosti (úvodzovky pri slove test uvádzame preto, že ide v skutočnosti o dotazníky, testy sa v psychologickej terminológii používajú skôr pre úlohy so správnym riešením, kde je možné človeka porovnať s nejakou normovanou vzorkou – napr. inteligenčné testy). Mnohé sú dostupné aj on-line, mnohokrát je však ich pôvod aj kvalita sporná.

Ešte viac ako v iných prípadoch je potrebné zdôrazniť, že takto získaná "diagnóza" nemusí znamenať, že má človek poruchu osobnosti. A ako v prípade všetkých diagnóz platí: hlavným účelom diagnózy je zrozumiteľná a štandardná komunikácia medzi lekármi i ďalšími odborníkmi v oblasti zdravia, ktorá má slúžiť liečebným účelom!

Nižšie uvádzame jeden z online testov, ktorý vychádza zo štandardizovaného diagnostického interviewu pre poruchy osobnosti.
Test poruchy osobnosti

Opäť ale zdôrazňujeme, že aj v prípade tohto dotazníka ide len o orientačný výsledok, ktorý v žiadnom prípade nenahrádza kvalifikovanú odbornú diagnózu!

Záujemcom o problematiku porúch osobnosti tiež odporúčame prečítať knihu od D. J. ROBINSONA: Poruchy osobnosti podľa DSM-IV - vysvetlené. (pozri Literatúra), kde sú jednotlivé poruchy osobnosti popísané zrozumiteľne, zapamätateľne a aj vtipne.

Prevencia závislej poruchy osobnosti

Primárna prevencia pre rozvoj závislej poruchy osobnosti je odstraňovať rizikové faktory jej vzniku. V prípade existencie dlhodobých zdravotných problémov spojených so zvýšenou starostlivosťou a odkázanosťou dieťaťa od rodičov je vhodné nepreberať všetky úlohy a zodpovednosti na seba, ale podporovať a nechať dieťa nech sa s nimi snaží vysporiadať. To podporí v dieťati zdravú autonómiu a iniciatívu a zmenší pocit závislosti a odkázanosti od druhých. V prípade, ak je už závislá porucha rozvinutá, je vhodnou prevenciou vyhýbať sa vzťahom, kde aj zo strany partnera hrozí zrkadlové správanie – teda tendencie k prílišnej starostlivosti, dominancii a rozhodovaniu za druhých.

Liečba závislej poruchy osobnosti

Liečba závislej poruchy osobnosti je symptomatická – zameraná na zvládnutie situácií, v ktorých má človek so závislou poruchou osobnosti problémy. V prípade výskytu chronických úzkostných problémov je indikované podávanie antidepresív, nie však liekov na potláčanie úzkosti (anxiolytík), či liekov na spanie (hypnotík). Psychoterapia býva zameraná na podporu autonómnosti v správaní i prežívaní osoby so závislou poruchou osobnosti.

Súčasťou psychoterapie môže byť aj tréning zvládania situácií, v ktorých má osoba so závislou poruchou osobnosti pocit, že ich nezvládne bez pomoci. Je dosť pravdepodobné, že človek so závislou poruchou bude mať tendenciu opakovať závislé správanie aj voči psychoterapeutovi, s čím by ale mal psychoterapeut počítať a zvládať to.

Životný štýl so závislou poruchou osobnosti

Ako sme už spomenuli, pre človeka so závislou poruchou osobnosti je typické silné naviazanie sa na jednu či viac blízkych osôb, na ktoré sa spolieha. Vzdáva sa vlastnej samostatnosti a vyžaduje ich pozornosť a starostlivosť. Problémom takéhoto správania je oklieštenie vlastného nezávislého života a obmedzenia, ktoré z toho plynú, ako aj možná záťaž pre blízku osobu, na ktorej závisí. Pozitívna zmena životného štýlu súvisí s rozvojom vlastného rozhodovania a aktivity, vlastnej samostatnosti a autonómie. Znamená to rozvíjať aj iné vzťahy, skúšať nové aktivity a podobne.

Ako pomôcť chorému

Hlavným problémom človeka so závislou poruchou osobnosti je prílišné oddávanie sa a spoliehanie na pomoc od druhých ľudí. To vytvára problém, ako účinne pomôcť osobe so závislou poruchou osobnosti a nepodporiť tento dysfunkčný vzorec správania. Odmietanie ani posmievanie však nie sú vhodnou stratégiou pomoci. Osobu so závislou poruchou osobnosti je vhodné podporovať v jej autonómnych rozhodnutiach a činnostiach, a oceniť výsledok či snahu, ale nenechať sa zatiahnuť do riešenia problémov alebo vykonávania aktivít za ňu. Lepšie je ísť systémom malých krokov a opakovane, ale nie príliš okato, povzbudzovať nezávislé aktivity a rozhodnutia.

Súvisiace ochorenia závislej poruchy osobnosti

Prítomnosť závislej poruchy osobnosti súvisí s vyšším rizikom výskytu inej psychickej poruchy, najmä úzkostných porúch ako sú generalizovaná úzkostná porucha, či panická porucha, depresívna porucha, najmä tzv. veľkej depresie. Existuje tiež vyššie riziko vzniku závislosti od návykových látok najmä alkoholu, liekov proti úzkosti a na spanie. Pri závislej poruche osobnosti existuje aj vyššie riziko výskytu rôznych psychosomatických porúch.

Inštitúcie

Podľa potreby psychiatrické ambulancie, ambulancie klinických psychológov a psychiatrické kliniky.

Internet

www.uzkost.sk - portál o úzkosti všeobecne, úzkostných poruchách a ich liečbe.

Liga za duševné zdravie - Informácie o duševnom zdraví a duševných poruchách všeobecne. Príznaky, liečba a prevencia rôznych duševných porúch. Kontakty na neziskové organizácie a pacientske združenia).

Stránka Vydavateľstva F, kde sa okrem ponuky mnohých kníh z oblasti duševného zdravia, psychológie, psychopatológie a psychiatrie nachádzajú aj voľne stiahnuteľné texty k tematike porúch osobnosti.

Literatúra

Literatúra:

  • HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007. (Všeobecný úvod k poruchám osobnosti, s uvedením symptómov rôznych porúch osobnosti).
  • NOVÁK, T. Testy osobnosti. Prahe: Grada, 2004.
  • PRAŠKO, J. A KOL. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003. (Prehľadová monografia o poruchách osobnosti a ich liečbe).
  • PRAŠKO, J. Jak se zbavit napětí, stresu a úzkosti. Praha: Grada, 2002. (Psychologické, psychoterapeutické postupy s cieľom zredukovať príznaky napätia a úzkosti).
  • ROBINSON, D. J. Poruchy osobnosti podľa DSM-IV – vysvetlené. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2006. (Kniha čitateľná aj pre laikov, s množstvo príkladov a vtipne podaná).

Zdroje:

  • HERETIK, A., sr. Poruchy osobnosti. In: HERETIK, A., SR., HERETIK, A., jr. (eds). Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007.
  • MAGNAVITA, J.J. Handbook of Personality Disorders. New Jersey: Willey & Sons. 2004.
  • MKCH 10. Mezinárodní klasifikace nemocí. 10. revize. Duševní poruchy a poruchy chování. Popisy klinických příznakú a diagnostická vodítka. Praha: Psychiatrické centrum. 1996.
  • PRAŠKO, J. a kol. Poruchy osobnosti. Praha: Portál, 2003.
Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Závislá porucha osobnosti - ZDRAVIE.sk