Pľúcna artériová hypertenzia - PAH
Na Slovensku je v súčasnosti odhalených približne 130-140 pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou, predpokladá sa však, že niekoľko desiatok prípadov ešte nie je diagnostikovaných. Každý rok pribúda približne 15-20 nových prípadov. Údaje o výskyte pľúcnej arterióznej hypertenzie v európskych krajinách majú veľmi široké rozpätie, čísla sa pohybujú od 5 do 50 milión obyvateľov. Úmrtnosť na pľúcnu arterióznu hypertenziu je vyššia ako na niektoré najvýznamnejšie zhubné ochorenia ako sú rakovina prsníka, či hrubého čreva.
Pozrite si informácie aj o tejto chorobe pľúc:
Mechanizmus vzniku ochorenia pľúcnej artériovej hypertenzie
Ak chceme pochopiť, čo sa skrýva za týmto zložitým názvom, musíme si uvedomiť, že srdce a pľúca pracujú v úzkej súčinnosti. Do pravej komory prichádza krv z celého tela, ktorá je zbavená kyslíka. Pravá komora ju vytláča do pľúc, kde sa okysličuje a dostáva sa do ľavej komory. Tá prečerpáva krv bohatú na kyslík do celého tela.
Podstatou pľúcnej artériovej hypertenzie sú viaceré chorobné procesy - zmrštenie drobných pľúcnych tepien (artérií) a zmnoženie buniek v ich stenách, ktoré hrubnú. Zároveň sa vo vnútri ciev môžu vytvárať drobné krvné zrazeniny. Prvotný podnet, ktorý vyvolá tieto zmeny, ostáva nášmu poznaniu stále neznámy. Výsledkom však je, že pravá komora srdca musí na to, aby prečerpala cez pľúca dostatočné množstvo krvi, vytvoriť vysoký tlak (hypertenziu), a tak vynakladať obrovskú námahu. Po čase pravá komora srdca toto preťaženie nezvládne a zlyhá. Navonok sa to prejaví ako dýchavičnosť pri fyzickej námahe, modranie pier, odpadávanie, opuchy nôh či hromadenie vody v tele.
Diagnostika pľúcnej artériovej hypertenzie
Ak má byť pľúcna arteriózna hypertenzia účinne liečená, musí byť včasne odhalená. Diagnostiku však sťažuje vzácny výskyt, ktorý spôsobuje, že mnohí lekári sa s touto chorobou počas svojej celoživotnej lekárskej praxe vôbec nestretnú a nemyslia na ňu. Príznaky sa navyše dajú ľahko zameniť s inými, omnoho bežnejšími chorobami, než je samotná pľúcna artériová hypertenzia, teda napr. ischemická choroba srdca, postihnutie chlopní srdca, ale aj chronický zápal priedušiek, astma, chudokrvnosť a ďalšie. Na pľúcnu artériovú hypertenziu sa teda nezvyknú lekári zamerať hneď na začiatku diagnostického procesu, ale najmä vtedy, ak sa bežným lekárskym vyšetrením nedarí odhaliť príčinu ťažkostí, či vtedy, keď ťažkostí pretrvávajú napriek komplexnej liečbe, ktorú naordinoval kardiológ alebo pneumológ.
Liečba pľúcnej artériovej hypertenzie
Liečba pľúcnej artériovej hypertenzie je odborne, finančne, psychologicky aj organizačne mimoriadne náročná. Mohlo by sa zdať, že malý počet pacientov znižuje význam tejto choroby pre spoločnosť. Nízke povedomie o chorobe v laickej aj odbornej verejnosti, nepredvídateľný výskyt, často mladý vek postihnutých, oneskorené stanovenie diagnózy a náročnosť liečby z nej však robia závažný celospoločenský problém.
V ostatných rokoch sme sa však stali svedkami pokroku, keď do bežnej praxe vstúpili lieky, ktoré sú schopné zmierniť príznaky, zlepšiť kvalitu života, spomaliť priebeh choroby a snáď aj predĺžiť život pacientov. Dnes je liečba pacientov na Slovensku porovnateľná s vyspelým svetom.
Prečítajte si aj o tejto chorobe pľúc:
