Sopľavka (malleus)
Pôvodcom nákazy je baktéria Burkholderia mallei (predtým Pseudomonas mallei). B. mallei je zaradená do druhej kategórie najnebezpečnejších biologických zbraní.
História a rozšírenie sopľavky
Choroba je známa od staroveku. Pôvodca bol izolovaný r. 1882 Lofflerom a Schutzom. Sopľavka bola v Európe veľmi rozšírená hlavne v r. 1921 – 1934. Na Slovensku bola nákaza definitívne utlmená v r. 1950.
V súčasnosti sa vyskytuje hlavne v Ázii, Afrike, blízkom Východe, strednej a južnej Amerike.
Príčina vzniku sopľavky
Pôvodcom sopľavky je baktéria Burkholderia mallei. Je to gramnegatívna, striktne aeróbna, štíhla, nepohyblivá tyčinka so zaoblenými koncami. V patologickom materiáli sú tyčinky usporiadané samostatne, príp. vo dvojiciach alebo zhlukoch. Pri teplote 55°C sú baktérie usmrtené za 10 minút. Je tiež málo odolná voči bežným dezinfekčným prostriedkom.
Prameňom nákazy sú zjavne alebo latentne choré zvieratá. Tieto kontaminujú svojimi sekrétmi krmivo, vodu a okolie (náradie, prístroje, čistiace nástroje). Pôvodca sopľavky sa do organizmu dostáva najčastejšie ústnou cestou (kontaminované krmivo, voda), ale aj cez poranenú kožu, sliznice, dýchací a tráviaci trakt.
Príznaky sopľavky
Sopľavka sa prejaví asi o 2 – 3 týždne až niekoľko mesiacov (inkubačná doba). Môže prebiehať:
- akútne
- chronicky
- latentne
Pri každej forme sopľavky vznikajú typicky maleózne uzlíky rôznej veľkosti na koži a podkoží končatín, stranách hrudníka a podbruší. Po ich rozpadnutí vznikajú kráterovité vredy, ktoré sa veľmi ťažko hoja. V okolí vredu a priebehu lymfatických ciev vznikajú nové uzlíky, ktoré sa zase rozpadajú.
Akútna forma sopľavky (hlavne u somárov a ich krížencov) – zvýšená telesná teplota, hnisavý výtok z dutiny nosovej aj s prímesou krvi, vznik vredov na sliznici nosnej dutriny a koži, lymfatické uzliny sú zväčšené a veľmi bolestivé, zrýchlené dýchanie, rapídne chudnutie, úhyn v priebehu 2 – 3 týždňov.
Chronická forma (hlavne u koní) – symptómy sú závislé od lokalizácie a štádia choroby
Latentná forma – môže sa vyskytovať aj bez zjavných klinických príznakov – inaparentne., priebeh je rôzne dlhý, môže trvať aj niekoľko rokov.
Nosová forma – hnisavý výtok z dutiny nosnej s prímesou krvi, na sliznici maleózne uzlíky, postupne sa rozpadávajúce a meniace sa na vredy, ktorých hojenie je pomalé a výsledkom sú lúčovité jazvy.
Pľúcna forma – málo typických klinických príznakov- okrem zvýšenej unaviteľnosti zhoršenie výživového stavu, občasné horúčky, v pokročilom stave vývoja choroby kašeľ a dýchavičnosť.
Diagnostika sopľavky
Diagnóza sa stanoví na základe výsledkov klinického, alergologického (očná maleinizácia), mikrobiologického a patologicko – morfologického vyšetrenia.
Diferenciálna diagnostika
Do úvahy prichádza tuberkulóza, melioidóza, korynebakterióza a aktinomykóza.
Liečba sopľavky
Vzhľadom k tomu, že prípady sopľavky u ľudí sú veľmi zriedkavé, existuje len obmedzené množstvo informácií o antibiotickej liečbe. Odporúča sa penicilín, tetracyklíny, chloramfenikol.
Prevencia sopľavky
Vakcinácia sa nevykonáva. Zvieratá podozrivé z nákazy alebo choré sa neliečia. Diagnostikované zvieratá sú utratené a ich telá zneškodnené. Zvieratá podozrivé z nákazy sa izolujú a opakovane vyšetrujú.
Riziko nakazenia sopľavkou
Okrem ľudí, starajúcich sa o postihnuté zvieratá, nebezpečenstvu nákazy môžu byť vystavení jedinci manipulujúci s infikovaným zvieraťom alebo materiálom (veterinári, laboratórni pracovníci, mäsiari, jatoční pracovníci).
Literatúra
