Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

V znamení pohybu

Séria článkov od MUDr. Júliusa Kazimíra z rehabilitačného centra MOON sa každý mesiac venuje pohybovým aktivitám tematicky zaradeným podľa aktuálneho znamenia zverokruhu.

Ryby I. 20.2 - 20.3

Ryby 1

Čas strávený na rybách sa nepočíta do ľudského života… Táto prastará egyptská múdrosť stojí na strane všetkých, ktorí túžia zastaviť prirodzený beh vecí a spomaliť časomieru našej existencie. Obhajuje ich trpezlivosť a vášeň. V tých dlhých okamihoch čakania sa akoby zastaví čas a zdanlivo sa nič nedeje. Iba zvuk ticha sa vznáša nad vodou a má v sebe čosi tajomné. Niečo, čo ostro kontrastuje s dynamickou ríšou pohybu a nepokoja, ktorá sa nachádza pod vodnou hladinou. Pripomína to ticho pred búrkou, ktoré náhle a neočakávane preruší jagavá pirueta pstruha nad vodou. Je to ako mrazivé ticho na štadióne, tesne predtým ako atlét preskočí hranicu snov.

Americký športovec Dick Fosbury ( narodený v znamení Rýb 6.3.1947 ) prekonal takúto métu v skoku do výšky na Olympijských hrách v Mexiku v roku 1968 dovtedy nevídaným štýlom. Jeho polobrat s následným saltom vzad cez laťku vo výške 224 cm znamenal súčasne olympijský i americký rekord. Senzácia vstúpila do atletickej histórie pod názvom "flop". Pred Fosburym nikoho nenapadlo, že by sa laťka dala prekonať inak ako zaužívaným štýlom nožníc či stradlom. Ale po pätnástich rokoch od olympiády už využívali jeho skvelý pohybový nápad siedmi z desiatich výškových skokanov. Myšlienkový sled mladého atléta je perfektným príkladom originálneho pohľadu na pohyb ľudského tela v priestore. Fosbury trénoval skok do výšky od 16 rokov a klasickým štýlom už nevedel dosiahnuť žiadny pokrok. A tak začal skúšať novú techniku. Premýšľal o pohybe, dumal o inom spôsobe ako prekonať silou svalov zemskú príťažlivosť a vylepšiť kolmú zložku sily pri odraze. A okrem iného si spomenul aj na výskoky rýb nad vodnou hladinou jazera.

Flop

Z kineziologického hľadiska je flop mimoriadne zaujímavým fenoménom. Z pomerne krátkeho rozbehu sa vytvorí odrazom nohy rotačný impulz, ktorý v prvej faze otočí telo okolo pozdĺžnej osi a vynesie telo do výšky chrbtom k laťke. V najvyššom bode dochádza k rotácii okolo priečnej osi trupu a zmene polohy ťažiska. Atlét sa preklopí hlavou a chrbátom cez laťku nadol, pričom švihom nôh zmení vzlet na voľný pád. Pri dlhodobom tréningu celá figúra vyzerá ľahko a skoky sú elegantné. V skutočnosti sa jedná o dokonalú koordinačnú schopnosť, ktorá obsahuje orientáciu, kinestetickú diferenciáciu, a tiež rovnovážnu, reakčnú a rytmickú komponentu pohybového vzorca. Športová a rehabilitačná medicína využíva v tomto kontexte tzv. výskokovú ergometriu, pri ktorej sa hodnotí celá séria parametrov: výška výskoku, zrýchlenie pri odraze, rýchlosť v okamihu odrazu a výkon v samotnej faze odrazu. Posledný parameter vyjadruje samotnú schopnosť odraziť sa čo najintenzívnejšie a v čo najkratšom čase. Štúdie ukázali, že práve táto kvalita je do značnej miery podmienená podielom rýchlych svalových vláken.

Dick Fosbury o týchto skutočnostiach nevedel ani zbla. Jednoducho zistil svoj limit a nezmieril sa s ním. Nehľadal výhovorky. V aktívnom pohybe tela našiel radosť a pohybom myšlienok si ju dokázal znásobiť. Nevzdal sa, prejavil slobodnú vôľu a prekonal sám seba.

Ktovie, ako je to s časom na rybách, ale čas strávený v papučiach pred televízorom sa do ľudského života určite počíta.

Ryby II. 20.2 - 20.3

ryby II

Skokanské koleno. V minulom čísle sme sa venovali Dickovi Fosburymu (6.3.1947), ktorý svoj legendárny flop, revolučnú techniku skoku do výšky, vyvinul aj na základe pozorovania skokov a vývrtiek delfínov v aquaparku. A teraz sa skokom prenesieme do ortopedických a rehabilitačných ambulancií, kde veľmi často v štatistikách zasa vyskakuje syndróm typickej bolesti v dolnej a hornej časti jabĺčka, známy aj ako "skokanské koleno" ("jumper´s knee"). Tento termín bol prvýkrát lekármi použitý v roku 1973 v súvislosti s narastajúcou incidenciou tohto zdravotného problému, najmä v športových disciplínach, v ktorých dominujú skoky a výskoky.

Koleno má pred ostatnými kĺbmi náskok. Je najväčším a mimoriadne komplikovaným váhonosným kĺbom ľudského tela. Anatómia nepustí. Štyri svalové skupiny. Tri kosti. Dve silné páky. A jedno jabĺčko sváru, o ktoré zvádza stehno a predkolenie každodenný dynamický súboj. Biomechanická abeceda kolena začína písmenom X. Osové usporiadanie svalov kolena má značný význam nielen pre stabilitu jabĺčka, ale aj pre samotné skĺbenie medzi jabĺčkom a stehennou kosťou. Za fyziologických okolností je os predkolenia voči osi stehna len minimálne vychýlená nabok. Príkladom môžu byť kolená modeliek. Na druhej strane je x ľudí s nohami do x. V klinickej rehabilitačnej praxi sa na objektivizáciu X používa písmeno Q. Kinematické štúdie kolenného kĺbu odhalili význam uhla Q, čo je doplnkový uhol medzi anatomickou osou stehna a predkolenia pri plnom vystretí kolena. V normálnych podmienkach je tento uhol nevýznamný a býva okolo 10 - 15 stupňov. Hodnoty Q uhla nad 20 stupňov však už predstavujú z hľadiska statiky dolnej končatiny rizikový faktor. Nebuďme však zahľadení iba do kolena a preskočme ďalej. Kolená do x súvisia aj s postavením krčku stehennej kosti, vnútornou rotáciou stehna a postavením nohy. A treba si dať pozor aj na úskoky jabĺčka, ktoré má najmä pri oslabení vnútornej hlavy štvorhlavého svalu výraznú tendenciu k bočnému vysúvaniu.

koleno

Charakteristická bolesť v oblasti dolného pólu jabĺčka, spravidla na odrazovej nohe sa u skokanov objavuje najčastejšie vo veku medzi 20 a 40. V anamnéze nájdeme bežný príbeh počiatočnej bolesti po záťaži, ktorej sa nevenuje veľká pozornosť. Situácia graduje a bolesti sa objavia aj počas športového výkonu. U ťažších foriem nasleduje už aj nepríjemná kľudová bolesť. Skokanovi už nie je do skoku, konkurencia skáče od radosti a trénerovi naskakuje husia koža. Liečba nemá vždy stopercentný efekt. Ako vyvolávajúci moment sa predpokladá opakovaná neúmerná záťaž extenčného aparátu kolena s následným lokálnym zdurením, presiaknutím, zápalom a degeneratívnymi zmenami v šľache. Histopatologické štúdie preukázali nezhojené mikroruptúry v zóne patelárnej šľachy, najčastejšie v mieste jej odstupu od dolného pólu jabĺčka.

Veda nemá zatiaľ odpoveď na každú otázku. Nevieme presne, prečo delfíny robia svoje eskamotérske kúsky. Ani medicína nie je poskok a občas sme zaskočení, že nevie na počkanie vyliečiť každého skokana. Ale ak pohyb začne vyvolávať bolesť, stačí niekedy iba vyskočiť a zatiahnuť brzdu.

Baran I 20.3 - 20.4

baran I

Imrich Bugár ( 14.4.1955 ) ... Tieto dve slová pripomenú priaznivcom hodu diskom dva vrcholné športové okamihy slovenského rodáka z Dunajskej Stredy. Dve zlaté medaily na ME a MS v rokoch 1982 a 1983. Matematické náhody a hra čísiel sa tentokrát týkajú dvojky.

Starí Gréci pomenovali súhvezdie Barana podľa nádhernej antickej báje o okrídlenom paroháčovi. Dve krídla, dva rohy. A dve deti, ktoré bájny záchranca niesol na svojom chrbte ponad Egejské more. Ako to dopadlo sa dočítate v príbehu o Zlatom Rúne. Súhvezdiu Barana dominuje dvojhviezda a iba dve z jeho hviezd sú perfektne viditeľné voľným okom v najvyššej deklinácii o 22:00. Hod diskom je najstaršia vrhačská disciplína a má pôvod v odhazovaní štítov bojovníkmi pred prebrodením rieky. Od prvých antických olympijských zápolení nás delí viac ako 2000 rokov. Moderný diskár odhazuje disk z dvojmetrového kruhu, pričom sa takmer dvakrát otočí. Disk samotný sa skladá z dvoch častí, váži 2 kg, má priemer 22 cm a letí rýchlosťou okolo 20 metrov za sekundu.

hod diskom

Na druhej strane, samotný popis športového výkonu pôsobí stroho a fádne. V základnom postavení stojí atlét chrbtom k smeru hodu a vykonáva viacero nášvihov. V priebehu obrátky sa v jeho tele akumuluje veľké množstvo energie. Nasleduje nízky skok, záťah a vypustenie disku do vyhradeného sektoru. Naozaj, nie je na tom nič mimoriadne vzrušujúce. Ale potom nám padne zrak na legendárne sochárske dielo, akým je Discobolos a všetko je inak. Antický sochár dokázal zastaviť pohyb v jedinej sekunde krásy a pravdy. Sústredená tvár atléta neprezrádza žiadne emócie. Bronzová hlava je maximálne pootočená v diagonále. Trup je v predklone, maximálne rotovaný doprava, takže ho vidíme spredu, kým boky a nohy tvoria oporu a vidíme ich zboku. Tento štýl starých majstrov sa nazýva contrapposto a snaží sa postihnúť pohybové vzorce ľudského tela pomocou asymetrických rovín. Pravá ruka s diskom je zachytená v maximálnom bode nášvihu, kým ľavá s vystretou dlaňou sa nachádza tesne pred pokrčeným kolenom. Obe horné končatiny tvoria dokonalý oblúk. Celé bronzové telo sa nachádza v bode dynamickej rovnováhy, tesne pred explóziou pohybu. Niečo sa práve končí a niečo práve začína.

Každý disk má však dve strany. Na tej druhej sa nachádza každodenná realita rehabilitačných ambulancií, diskogénne ochorenia chrbtice. Najmä akútne poškodenia medzistavcových platničiek patria bez diskusie k tým diagnózam, ktoré typicky zmenia držanie tela a dokážu v okamihu zdeformovať pohybovú eleganciu. Zrazu je všetko inak. Pacient sa mení na sochu, ktorá by mohla mať názov Discobolesť. Neúprosný čas zastavil pohyb v jedinej sekunde márnosti a utrpenia. Tvár s grimasou je plná emócií, hlava nachýlená, trup je v predklone a vykrútený nabok. Pôvodne symetrické roviny sú v kontrapozícii v dôsledku úpornej snahy eliminovať bolesť, ktorá vyžaruje do celej nohy. Pacient zalamuje rukami a celé ubolené telo sa nachádza v bode dynamického chaosu, tesne pred explóziou liečby. Zdravie sa práve končí a nik nevie, čo práve začína.

Baran II. 21.3 - 20.4

baran II

Diskogénna bolesť. Bolesti v krížoch. Lumbago. Ústrel. Hexenšus. Lumboischialgický syndróm. Vyskočená platnička...Obohratá platňa, ale čitateľsky príťažlivá téma. Každý pozná niekoho, koho už raz boleli kríže a nikto nepozná nikoho, kto by o tejto veci nepočul. S platničkami je proste kríž. Ale sú aj takí, ktorých chrbtica poslúcha. Najúspešnejší slovenský diskár Imrich Bugár ( narodený v znamení Barana ) bol celý život v pohybe a extrémne zaťažoval svoj organizmus. A iný iba zakašle a vzápätí sa skrúca od bolesti.

Diskotéka chrbtice pozostáva z jedinečnej série okrúhlych anatomických nosičov. Žiadne pirátske kópie, všetko originály. 23 žetónov, ktorých hodnota sa však v každodennej rulete stresu môže ľahko vynulovať. Stačí sa pozabudnúť, vykonať nekoordinovaný pohyb z predklonu a už v ňom aj zostanete. Medzistavcové platničky sú v každom prípade zvláštne morfologické doplnky anatomickej výbavy človeka. Je to najväčší tkanivový útvar v ľudskom tele bez nervového zásobenia. Platnička by teda nemala bolieť, ale skúste to povedať pacientovi ! Aj cievne zásobenie disku je minimálne, iba v okrajovej časti obvodu štruktúry. Väzivový prstenec väzní uprostred pružné gelové jadro, zhora a zdola stráži nerozlučná dvojica stavcov. Pod tlakom okolností príde občas k vzbure a väzeň sa snaží uniknúť z cely, pričom spustí alarm. Na typickú diskogénnu bolesť s kompresiou nervového koreňa a vyžarovaním do dolnej končatiny sa nezabúda ľahko.

chrbatSkutočnosťou zostáva, že mechanizmy diskogénnej bolesti nie sú stále do detailov preskúmané a to pritom medicínsky výskum beží na plné obrátky s pomocou tých najmodernejších poznatkov a technológií. A stále sa nevie...Voda, voda, samá voda. Tej je mimochodom v medzistavcovej platničke neúrekom. Viac ako dve tretiny, tak v centrálnej ako i periférnej časti. Kolobeh vody v platničke je kapitola sama o sebe. Presuny vody a tekutín sú závislé od tlakových gradientov a podľa obsahu vody sa mení aj výška disku a tým aj výška človeka. Rozdiel môže robiť až 2cm ! Takže vždy večer sme starší a menší. Ako teda omladnúť a vyrásť?

Kým vedci skúmajú v laboratóriach a lekári diskutujú na kongresoch, ľudoví liečitelia v tom majú dávno jasno. Kým svet vedy sa dohodol na pravidlách hry "evidence based medicine", oni sa rozhodli využiť neinformovanosť a prirodzenú túžbu človeka po hľadaní ľahších a okamžitých riešení. Pravidelný pohyb a cvičenie? Načo sa s tým trápiť, keď felčiar s námesačným pohľadom dá na počkanie na miesto rovno sedem platničiek. A ešte pridá pár orientálnych múdrostí z internetu. Racionálne stravovanie? Zabaľte sa do igelitu a jedzte z krabice tú správnu výživu čo najväčšou lyžicou. Zdravý životný štýl? Stačí presmerovať bioenergie, prehodiť posteľ z rohu do rohu a občas prispieť na charitu.

No, klamať sa dá rôzne. Telom i duchom. Ak máte šťastie, platí Churchillov bonmot: "Nikdy som nestál, keď som mohol sedieť a nikdy som nesedel, keď som mohol ležať !" Alebo zvolíte iný životný štýl. Napríklad hovoriť pravdu...

Býk I. 21.4 - 21.5

V znameni pohybu 1

David Beckham (2.5.1975) ... Súhvezdie Býka je impozantným súhvezdím zverokruhu. Staré báje - nová symbolika. Grécka mytológia popisuje príbeh záletného Dia, ktorý sa prevtelil do podoby býka aby uniesol krásnu fénickú princeznú Európu. Hviezdy na oblohe sú večné, hviezdy futbalových trávnikov často prežijú iba niekoľko sezón. Hviezda anglického futbalového virtuóza Davida Beckhama však žiari nebývalou intenzitou. Je to hviezda pohybu v jeho perfekcionizme, ktorý má v sebe vášeň tanga, krásu valčíku a presnosť polonézy. Býk uniesol Európu, Európa je unesená Býkom ...

Futbalová brána má dĺžku sedem metrov a pätnásť centimetrov. Televízny divák to nevníma, ale ak rozhodca odpíska priamy kop a loptu si postaví David Beckam, brankár sa v nej cíti úplne osamelý. Celkom ako Robinson a zároveň tuší, že mu nepomôže žiadna robinzonáda. Všetkým sa zatají dych a každý vie, že bude nasledovať neuveriteľná exekúcia. Nepredvídateľný let lopty rozoberajú fanúšikovia, novinári i futbaloví experti. Takáto situácia sa prihodila ( mytológia nepustí ) i gréckemu brankárovi v kvalifikácii na svetový šampionát v roku 2001. Brankár preskúmal situáciu, podľa tisíckrát zažitej empírie odhadol trajektóriu možnej dráhy lopty, postavil múr a pomodlil sa. Beckam kopol priamy kop ľavou nohu zo vzdialenosti 27 metrov od brány. Počítačová analýza videozáznamu preukázala, že lopta letela spočiatku rýchlosťou 36 metrov za sekundu a jej dráha smerovala nad horné brvno a takmer 3 metre mimo priestor medzi žrďami. Celkom neočákavane a zdanlivo mimo fyzikálne zákony však lopta v posledných metroch spomalila svoju rýchlosť na 19 metrov za sekundu, je dráha klesla a zmenila oblúk, aby nakoniec skončila presne v hornom roku bránky. Rečou fyziky, David Beckam použil kopaciu techniku, ktorá v poslednej sekunde vzdušného plachtenia lopty zmenila turbulentné prúdenie vzduchu na laminárne.

BeckhamKomputerovým expertom v kineziologickom laboratóriu trvala táto aerodynamická analýza celé tri týždne. Beckham potreboval na celú situáciu tri sekundy a pritom o fyzike nevie nič. Ako dokonale musia pracovať centrálne mechanizmy riadenia pohybu, aby sa dala realizovať a opakovať takáta skvelá a elegantná koordinácia? Základom tejto situácie je stabilita osového orgánu chrbtice v antigravitačnom poli. Beckam padá veľmi málo, väčšinou po brutálnych zákrokoch. Rovnako málo hrá hlavou a pritom hrá hlavou celkom výnimočne. Jeho milimetrové prihrávky sú legendou.

Podľa výskumov z posledného obdobia existuje lokálna a globálna stabilita chrbtice. Hoci heslom dneška je globalizácia, lokálna segmentálna stabilita je pre koordinovaný pohyb rozhodujúca. Spoločné akcie zabezpečuje akciová spoločnosť hlbokých svalových štruktúr trupu. Táto sústava má pomenovanie hlboký svalový stabilizačný systém. Patrí k nej priečny sval brucha, rozoklané svaly chrbtice, svaly panvového dna a bránica.Výskumy dokázali prekvapujúci fakt. Niekoľko desiatok milisekúnd predtým, ako hráč zahrá svoj priamy kop, dochádza k aktivácii hlbokých svalov centrálnej zóny chrbtice.

Inými slovami, pohyb je naplánovaný hlavným dispečerom po etapách, pričom požiadavka stability je na prvom mieste. Takto dešifrovaná logika pohybu sa uplatňuje napríklad i v moderných tréningových a rehabilitačných plánoch. A aký pohyb máte naplánovaný vy... ?

Býk II. 21.4 - 21.5

byk IIParadoxy pohybu… Znamenie Býka má v sebe vášeň, ľudská povaha nevyspytateľnosť. David Beckham sa v tomto znamení narodil a vie niečo o červenej farbe mulety, ktorá na okamih dokáže zatemniť rozum. Vie niečo o strese, ktorému je vystavený každý, kto v živote vášnivo usiluje o víťazstvo. A nemusí to byť len Viktória. David pamätá časy, kedy ho celá Británia preklínala za vylúčenie pre nedovolený zákrok a rovnako nezabudol, ako sa to isté Anglicko modlilo za rýchle zhojenie zlomeniny druhého metatarzu na jeho ľavej nohe. Vraví sa, že jediné zviera v aréne je dav ...

Päť dlhých kostí priehlavku nohy je súčasťou pozdĺžne klenutého oblúku, ktorý je v prednej časti prekrížený oblúkom priečnej klenby. Tieto dva víťazné oblúky pripomínajú pôvodne víťazstvo ľudského tela nad zemskou príťažlivosťou. Po rokoch preťažovania, zanedbávania a nevhodného obúvania zostanú často z oblúkov iba ruiny a vybočené palce. A treba držať palce tým, ktorí sa snažia mať nohy vždy na poriadku a v bavlnke. Architektonická štruktúra nohy má kľúčový význam pre rozloženie axiálnych kompresívnych síl počas stoja, pri chôdzi, či behu. Kým u Beckhama prišlo k zlomenine po mechanickom kontakte s protihráčom v zápale boja, v oblasti metatarzov nie sú zriedkavé ani tzv.stresové zlomeniny, čiže zlomeniny bez evidentného vonkajšieho násilia. Takáto únavová zlomenina najčastejšie postihne druhý a tretí článok nohy. Je to ďalší z paradoxov pohybu. Vyšportovaný atlét znenazdajky odkríva z hracej plochy s prasknutou kosťou nohy a staršia pani s dokázanou osteoporózou bez ujmy pretancuje na stretávke celý večer. Kým psychický stres môže pôsobiť zhubne, fyzikálne napätie môže mať prekvapujúco pozitívne účinky.

Veza z ihielPríkladom môže byť jeden z najznámejších tenzegritov tzv. Veža z ihiel. Je to 30 metrov vysoký útvar, ktorý sa nachádza v Holandsku. Je to fascinujúca štruktúra. Povedali by ste, zázrak prírody, ibaže tentokrát je za tým ľudský um. Konštrukcia pozostávajúca z pevných hlíníkových tyčí a pružných oceľových drôtov odoláva spoľahlivo gravitácii i poveternostným vplyvom. Napätie drôtov, ktoré spájajú konce tyčí podľa dômyselného plánu udržuje konštrukciu v stabilnej polohe bez vzájomného dotyku pevných komponentov. Pre tenzegrity je charakteristické, že tieto štruktúry stabilizujú samé seba fenoménom axiálneho paradoxu, čiže trvalým napätím v dôsledku priblíženia v ťahu. Model tenzegrity ponúka aj nový pohľad na chrbticu ako staticko-dynamickú štruktúru. Zabudovanie stavcov v komplikovanej sieti ligament, fascií a svalov zodpovedá tenzegritickej architektúre. Vnútorné napätie tenzegritu i chrbtice prevláda nad vplyvom gravitácie. Pôsobenie lokálnych tlakov zvonka rieši chrbtica i tenzegrit podobne: tlaky sa rozkladajú po celej štruktúre, takže nakoniec nie je preťažený ani jediný bod. Na druhej strane, zlyhanie jediného článku oslabí celú konštrukciu, podobne ako jediný nekoordinovaný moment vyvolá nestabilitu a následnú bolesť.

Axiálny paradox znamená priblíženie v ťahu. Je v ňom súčasne pružnosť i pevnosť, blízkosť i vzdialenosť, kľud i pohyb. Presne ako v medziľudských vzťahoch ...

Blíženci I. 22.5 - 21.6

V znameni pohybu - blíženci IŽelezní bratia... Keď sa slnečný kotúč prechádza v júni severnou oblohou, zopár týždňov zotrvá aj v súhvezdí Blížencov. A my spolu s ním môžeme obdivovať prazvláštne zoskupenie hviezd, ktoré sa v ďalekohľade zdajú tak nekonečne blízko. V jagavej nádhere sa vynímajú dve hviezdy, Castor a Pollux. Anonymní grécki majstri opäť raz našli v hviezdach podobenstvo z antickej ságy o dvoch nerozlučných bratoch, z ktorých bol jeden smrteľný a druhý nesmrteľný. Akoby predvídali nepredvídateľnú povahu smrteľníkov v ich túžbe po nesmrteľnosti. A nám akoby pripomínali príbeh bratov oštepárov, Jana a Petra Železných...

Hod oštepom je klasická olympijská disciplína. V starom Grécku sa pôvodne súťažilo v hode do diaľky a tiež na neživý terč. Olympijský oštep je z ocele, váži 800 gramov a letí rýchlosťou cez sto kilometrov za hodinu. Jeho dva konce sú ako bájni bratia Castor a Pollux, sú stále spolu a nemôžu sa rozísť. Smrteľný hrot a nesmrteľný triumf…Novodobé dejiny oštepu sa začali písať odznova v roku 1984, kedy nemecký atlét Hőhn dosiahol neuveriteľný výkon : špička jeho oštepu sa zabodla na značke 104,8 metrov. Tento absolútny svetový rekord do značnej miery demotivoval ostatných športovcov v tejto disciplíne a naznačil odborníkom, že za optimálnych podmienok sú svaly ramenného pletenca a lakťa schopné vyvinúť netušenú, obrovskú švihovú odhodovú silu. Táto sila je tým väčšia, čím väčší je rozsah extenzie v lakti a extrarotácie v ramene. Sekundový moment, extrémne excentrické natiahnutie všetkých svalov trupu a končatín tesne pred samotným švihom sa nazýva oštepársky luk. Následný krútiaci moment ramena za ideálnych okolností presahuje 7600 uhlových jednotiek za sekundu a lety oštepu za hranicu 105 metrov už ohrozujú aj bezpečnosť divákov, z ktorých by sa mohli stať nechtiac živé terče.

Experti si lámali hlavu a v roku 1986 prišli s geniálnym riešením. Oštepy v súťažiach majú aj naďalej rovnakú váhu i rovnakú dĺžku. Zmenilo sa však ťažisko, v novej generácii oštepov je posunuté viacej dopredu. Využitie zákonov fyziky skrátilo dolet oštepu pod nebezpečnú hranicu a poskytlo všetkým pretekárom nové motivácie a rovnaké šance.

železnýJan Železný ( narodený 16.6.1966 ) vyrástol v športovo založenej rodine a spolu s bratom Petrom trénovali vrhy a hody od útleho detstva. Ale iba Jan dokázal kuť železo za horúca, rozvinúť svoj výnimočný talent a zapísať sa do galérie nesmrteľných. Barcelona, Atlanta, Sydney...Trikrát po sebe získal s novým oštepom olympijské zlato a od roku 1996 je stále držiteľom svetového rekordu z ríše snov: 98 metrov a 48 cm ! Železného kariéru sprevádza celá séria zranení a ani na pohľad to nie je žiadny Lamželezo. Jeho poznávacou značkou je však železná vôľa, nervy zo železa a výnimočná, neokopírovateľná technika pohybu.

V zákonoch fyziky zmena ťažiska zmení pohyb. V zákonoch ľudí zmena ťažiska záujmu zmení životný štýl...

Blíženci II. 22.5 - 21.6

Dvojhlavý biceps.... V minulom čísle sme si priblížili Blížencov. Táto starogrécka báj rozpráva o dvoch svalnatých bratoch, ktorí sa zblížili natoľko, že ich nedokázala rozdeliť ani smrť. A tak ako sa k sebe nakláňajú hlavy legendárnej dvojice v rovnomennom súhvezdí, tak sa k sebe majú i obe anatomické hlavy asi najznámejšieho svalu ľudského tela, dvojhlavého svalu paže.

činkaTakmer každý pozná bicepsový zdvih s činkou, ktorý sa stal klasickým symbolom posilňovania. Svalová hmota bicepsu na hornej končatine je však nápadná na prvý pohľad aj u netrénovaného človeka. Základnou náplňou práce tohto galejníka paže je totiž ohýbanie lakťa, koncentrická akcia, počas ktorej sa sval skracuje a jeho konce sa priblížia k sebe. Keď sa na to pozrieme zblízka, bez tejto aktivity by sme sa napríklad nedokázali najesť, či vychutnať šálku čaju. A ani nikoho objať ! Väčšina bežných činností sa teda vykonáva v pracovnom priestore pred telom a biceps sa zviditeľňuje prakticky za každých okolností. Sú aj výnimky, napríklad hra na klavíri rukami dozadu ...Ale to už sme nebezpečne blízko extrémom, ku ktorým patrí aj prehnané uctievanie vlastného tela. Spôsobom blízkym fanatizmu sa najlepší kulturisti dopracujú k objemu paže až 62 cm. Proste, majú to v paži !

Záhada dvojhlavého svalu vŕtala už v hlave samotného Leonarda da Vinci. Fascinovala ho úžasná spolupráca súrodencov, dlhej i krátkej hlavy. Obaja svaloví blíženci visia na svojich šľachách ako horolezci na skalnatom masíve lopatky, ale každý na inom štíte. Ak sa poškodí šľacha dlhej hlavy, zostáva ešte druhá časť a lakeť sa stále dokáže perfektne ohýbať. Okrem toho Leonarda zaujala aj ďalšia hádanka. Všimol si, že sval mal vždy mohutnejšie kontúry a väčšiu silu, ak ohol lakeť a otočil ruku zaťatú v päsť smerom k tvári. Svojou geniálnou rukou to všetko namaľoval i zapísal. V jeho zrkadlovom písme sa odzrkadľuje schopnosť vojsť za zrkadlo poznania o dvesto rokov skôr než ostatní učenci a anatómovia. Da Vinci už v roku 1510 rozpoznal, že biceps paže nie je len flexorom lakťa, ale je aj silným supinátorom predlaktia.

Dvojhlavý ťahúň paže má silné ambície a v záujme moci robí kompromisy. Vie sa dohodnúť aj s opozíciou, trojhlavým svalom, ktorý je hlavným vystieračom lakťa. Tak ako mnohých politikov, aj ich zbližuje spoločný záujem : vláda pevnej ruky ! Dokazuje to hneď ďalší anatomický hlavolam, v ktorom hrá biceps hlavnú úlohu. Tento prastarý trik sa volá Železná ruka a spočíva v tom, že ani výnimočne fyzicky disponovaný muž nie je schopný inštruktorovi nasilu ohnúť vystretú hornú končatinu v lakti. Častokrát sa ukazuje adeptom Aikido na prvých lekciách a má za cieľ preukázať pozitívnu silu a energiu mysle. Fenomén bol mnohokrát naživo predvádzaný a nafilmovaný, takže podvod je vylúčený. Aby to fungovalo stačí málo - dokonale ovládať funkčnú anatómiu lakťa, úplne zrelaxovať biceps a nechať antagonistu, nech si vybaví účty.

Viac hláv - viac rozumu, alebo viacej sily ? Sila hýbe pažou, ale rozum hýbe kolesom dejín. To je skutočný Da Vinciho kód ...

Rak I. 22.6 - 21.7

Starodávni umelci stvorili náhrdelník zverokruhu z dvanástich súhvezdí. A rovnako dvanásťkrát bojoval Herkules proti osudu v jednej z najkrajších starogréckych bájí o odvahe a statočnosti. Keď thébsky hrdina zápasil v bažinách s deväťhlavou hydrou, prišiel jej na pomoc aj obrovský rak. A hoci proti chrabrému polobohovi nemal šance, naveky na nás mieri klepetami z nočnej oblohy. Súhvezdie Raka je naslabšie viditeľné súhvezdie zverokruhu. Za mimoriadne jasných nocí sa však Rakovi uráči ukázať svoje skvosty a zvedavé oči pozemšťanov čaká trblietavý zážitok na hranici 520 svetelných rokov.

V znameni pohybu 1

Podobne húževnato ako Herkules dokázal bojovať na golfových trávnikoch aj britský národný hrdina Nick Faldo ( narodený v znamení Raka 18.7.1957 ). Orákulum golfu tohto Raka sprevádzalo od trinástich rokov. Vtedy sa Nick náhle rozhodol byť najlepším v športe, ktorý nikdy nehral. Temperamentný prízrak turnajov by sa síce za svoj neurovnaný osobný život mohol červenať ako rak, ale v priestore osemnástich jamiek sa ovládal dokonale. Fanúšikovia spomínajú na jeho zázračné údery a experti neustále analyzujú slávny Faldov golfový úder, ktorý pripomína obojručný švih samurajským mečom.

Nick Faldo

Golf, pôvodne kratochvíľa chudobných škótskych pastierov sa stal behom storočí synonymom aristokratického spôsobu života a noblesného športu pre znudené elity. A práve táto nálepka často znemožňuje laikovi pochopiť pravú podstatu golfu, jeho výnimočné pravidlá, uhrančivú krásu a pohybový zážitok. Pre povrchného pozorovateľa je golf je príkladom pohybovej aktivity, v ktorej sa zdanlivo nedeje nič mimoriadne. Ale už po prvej lekcii cíti začiatočník každý sval. Ešte deprimujúcejšia je počiatočná nemotornosť. Všetko napraví prvý perfektný zásah a nádherná parabola letiacej loptičky. Nasleduje dobre známa story: nadšenie, vášeň, závislosť. Úder golfovou palicou je v zásade neprirodzený pohyb a vyžaduje mimoriadnu mentálnu sústredenosť a koordináciu svalov celého tela. Tu už nestačí telo z posilňovne a kilometre z bicykla. Kvalita a sila švihu je pre výsledný efekt rozhodujúca. A tá sa odvíja od stability, teda bezchybne fungujúceho hlbokého stabilizačného systému trupu. Desiatky svalov vykonajú pod kontrolou mysle sériu protichodných akcií vo všetkých troch rovinách pohybu a výsledok je na milimeter presný zásah do štvorcentimetrovej gule. Najlepší hráči sveta drajvujú loptičku priemerne do vzdialenosti 265 metrov s rýchlosťou švihu cez 200 km za hodinu a telo sa pritom ani nepohne z miesta ! Odborníci hovoria o pákovom efekte golfového švihu. Golf rozvíja percepčné schopnosti ( vnímanie priestoru, odhad vzdialenosti, koncentrácia ), intelektové ( inteligencia, pamäť, predstavivosť, prevídavosť, kombinatorika ) a senzomotorické ( rytmus, tempo, stabilita, koordinácia, sila ).

Golf má šarm, je to výzva a zároveň čestná hra. Máloktorý šport má v sebe podobnú kombináciu. Víťazí ten, kto má v danej chvíli najlepšiu myseľ i telo. A ako vieme, telo a myseľ nie sú dva a nie sú jeden.

Rak II. 22.6 - 21.7

Rak je ako čas. Vlečie sa pomaly dopredu, občas sa akoby zastaví a znenazdajky uteká ... Dopredu ? Rak predsa lezie iba dozadu ! Naozaj? Abraka dabraka ! A máme tu ďalší čarovný mýtus o pohybe a klasický prípad deformácie informácie. Vznikol asi preto, že ľudia vidia spravidla iba vyľakaného raka na ústupe. Raci vtedy naozaj cúvajú dozadu, je to dôstojný a čestný ústup čelom k nepriateľovi. Inak sa tento obojživelník prirodzene pohybuje smerom vpred a iba v prípade náhleho ohrozenia zaradí spiatočku ...

V znameni pohybu 1

Dajme si teda čelom vpred a vycúvajme do minulého čísla. Dominoval v ňom golfový mág Nick Faldo ( narodený v znamení Raka 18.7.1957 ) a jeho skvelá technika. Odborníci spočítali, že počas golfového švihu sa dá urobiť až dvesto rôznych chýb. Z hľadiska biomechaniky sa jedná o systém dvoch pák. Jednou pákou je palica, kým druhou je ľavá horná končatina. Kĺbom týchto dvoch pák je zápästie. Najväčie tajomstvo golfového švihu spočíva v tom, ako týmto pákovým systémom čo najrýchlejšie rotovať v šikmej rovine švihu a perfektne trafiť loptičku. Na prvý pohľad je golf pomerne nenápadný šport, ani ryba ani rak. Je preto prekvapujúce, že sa dostáva v štatistikách poškodení a úrazov na popredné miesta. Súvisí to s enormným nárastom jeho popularity. Len čo sa vplyvom Golfského prúdu vyčasí, prúdia golfoví nadšenci na svoje ihriská ako starodávni bojovníci. Pribúda naverbovaných dobrovoľníkov, ktorí často ani netušia do čoho idú. Najčastejšie postihnutým segmentom je drieková chrbtica a hneď za ňou obávaná bolesť na vnútornej strane paže, takzvaný golfový lakeť.

Nick Faldo

Golfový lakeť sa vyskytuje až u tretiny amatérov, kým u profesionálov je percento oveľa nižšie. Je to zapríčinené podcenením situácie, nesprávnou technikou a slabou tréningovou prípravou začiatočníkov. Odborníci vedia, že na rozdiel od tenisového lakťa sa jedná v tomto prípade o ulnárnu epikondylitídu, preťaženie skupiny flexorov ruky a pronátorov predlaktia v mieste ich spoločného odstupu na mediálnom póle humeru. Moderný názov je odvodený zo skutočnosti, že sa často vyskytuje na dominantnej ruke u golfových hráčov. Boli časy, keď sme si golf nemohli dovoliť, ale diagnózu sme si dovoliť mohli. Do našich ambulancií prichádzali údržbári a víkendoví remeselníci, ktorí si stereotypnou kombináciou flexie a supinácie zapríčinili ten istý bolestivý syndróm. A pozor, o slovo sa hlásia vrhači oštepov ! V odbornej literatúre sa dočítate, že sa jedná vlastne o oštepársky lakeť. Vzpierači nezaostávajú - časť literatúry popisuje to isté ako vzpieračský lakeť. A iné pramene zasa hovoria o bejzbalovom lakti. Koniec koncov, pacientovi je to celkom jedno, pretože bolesť je stále tá istá. Kto neverí, nech ručne odskrutkuje za hodinu 100 šraubov. Aký to bude v tomto prípade lakeť ? Prorok Rak by povedal, že určite bolestivý !

Mnohí túžia po pohybe, ale odmietajú nad ním premýšľať. A keď sa zákonite dostaví bolesť, sebecky vyžadujú okamžitú úľavu a nastolenie pôvodného poriadku. Ale nie na všetko stačia ostré lakte ...

Lev I. 22.6 - 21.7

Sú veci medzi nebom a zemou ... Levitácie, predtuchy i zázračné uzdravenia. A potom sú ľudia medzi zemou a nebom. Zázračné deti, ktoré predčasne dospeli a dospelí, ktorí detinsky čakajú na zázrak. Ale nás tentokrát fascinuje jediná sekunda mimo gravitácie. Toľko totiž trvá pružný výskok profesionálneho basketbalistu.

V znameni pohybu - lev

Pozorovateľovi sa pritom zdá, že sa telo vznáša a vedecké výskumy postupne odhalili aj príčinu tohto optického klamu. Ľudské oko totiž naplno registruje skutočnosť, že v hornej polovici parabolickej dráhy výskoku sa hráč zdrží asi tri krát dlhšie než v spodnej.

Earvin "Magic" Johnson ( narodený 14.8.1959 v znamení Leva ) je mnohými odborníkmi považovaný za najlepšieho basketbalového rozohrávača všetkých čias. Rozohrávač je kľúčovou postavou basketbalu, srší nápadmi, diktuje tempo, udáva tón a diriguje útok. Chrabrý rytier so srdcom leva, ktorý nikdy nezabúda na svoju družinu. Základné krédo basketbalu je totiž MY a krása tejto hry tkvie v prihrávke. Koš je iba nádherné individuálne JA, ktoré korunuje kolektívne úsilie. Magic dostal prezývku pre svoju neuveriteľnú, zázračnú schopnosť prihrať spoluhráčovi loptu na milimeter presne a vždy inak, ako by to prepočítal i ten najlepší komputer. Presadil nové, oku diváka lahodiace poňatie hry, tzv.showtime. Niečo také dokáže iba hravá myseľ z onoho sveta medzi nebom a zemou, myseľ plná fantázie, kreativity a žičlivosti. Prihrávky dopredu, dozadu, poza chrbát, medzi nohy, cez hlavu, vo výskoku i v otočke, Johnson bol akoby zakaždým sekundu pred reálnym časom a z možných kombinácií dokázal vybrať tú najkrajšiu a najefektívnejšiu. Výskumy ukázali, že takýto pohyb musí byť 200 000 krát nacvičený, aby sa stal automatickým reflexom v akejkoľvek situácii. Ale akokoľvek skvele kraľoval magickej džungli pohybu medzi basketbalovými košmi, šťastena mu napokon dala košom ... V roku 1991 Magic Johnson nečakane oznámil miliónom fanúšikom na celom svete, že musí ukončiť svoju profesionálnu kariéru. Dôvod? Pozitívne testy na vírus HIV.

Fenomenálny basketbalista sa prakticky stiahol zo športovej arény, ale o svoj život bojoval ako lev. Založil nadáciu a podstúpil najmodernejšiu kombinovanú liečbu, ktorá znížila vírusovú záťaž jeho organizmu na minimum. Zaradil sa tak k asi 3 % infikovaných nosičov, ktorí prežívajú a nejavia symptómy AIDS. Sám Magic to hodnotí ako zázrak a verí, že mu v tom pomohol pravidelný pohyb. Ráno odbehá 8 km, potom behá 15 minút po schodoch, neskôr absolvuje 90 minútový program v posilňovni a 3 hodiny strávi tréningom basketbalu. Deň za dňom, už pätnásť rokov.

Magic Johnson bol prvou športovou celebritou, ktorá sa dokázala otvorene priznať k pozitivite HIV. Podľa prognóz vedcov a štatistikov levom hrozí vyhubenie. Ale nemusí to byť pravda. Lenže, ako silný musí byť človek, aby si priznal vlastnú slabosť ?

Lev II. 22.6 - 21.7

Citius, altius, fortius ... Olympijské motto neúnavného propagátora telesnej aktivity baróna Pierre de Coubertin vyjadruje odvahu a odhodlanie prekonať sám seba. Súčasne upriamuje pozornosť na tri základné atletické aktivity: beh, skok a vrh.

V znameni pohybu - Lev II" class="left"> Náhoda, či nie - ale všetky sú prítomné v pohybovej kreácii basketbalistu. Znamenie Leva reprezentuje v našom seriáli skvelý basketbalový rozohrávač Magic Johnson (narodený 14.8.1959) a jeho fascinujúci zápas o najvyššie športové a životné méty sme rozoberali v minulom čísle.

Beh, skok, vrh ... Tisíce a tisíce šprintov, výskokov a hodov lemujú profesionálnu kariéru hráča basketbalu. Najčastejším zranením v tomto športe je podvrtnutie vonkajšieho členku v dôsledku zlého doskočenia, občas aj na súperovu nohu. Situácia sa často podcení za vysokú cenu. Primárnym väzivovým stabilizátorom tejto zóny je predný fibulotalárny väz, ktorý sa môže natrhnúť, prípadne roztrhnúť. Nerozpoznané a nedoliečené zranenie zanechá športovcovi trvalé následky v zmysle hernej i finančnej nestability. Z pohľadu statiky členkového kĺbu je zaujímavé, že transfer síl vo vertikálnom smere sa prenáša cez jedinú kosť, ktorá spája dolnú končatinu s nohou. Talus. V gréckej mytológii bronzový obor, v anatomickom svete rarita. Talus rozkladá vertikálne pôsobiacu záťaž celého tela a pritom sa naňho neupína ani jediný sval ! Kosť je z veľkej časti pokrytá chrupkou a majestátny nepravidelný spongiózny útvar pripomína zboku i zhora leviu šiju s hlavou. Aj anatómovia sa zhodli a rozlišujú caput, collum a corpus tali, teda hlavu, krk a telo. A další paradox. Samotný talus je z biomechanického hľadiska pomerne nestabilný a pritom sa významne podieľa na stabilite členka. V čom to väzí? Samé väzy ! Noha má 112 väzov a niektoré najdôležitejšie spájajú práve talus a okolité pevné štruktúry. Stabilnejšia koalícia sa nedá vymyslieť a preto tento typ kombinovaného kĺbu kopírujú oddávna tesári i architekti. Všetky tieto spojenia zároveň nebránia hladkému predozadnému pohybu v hornom členkovom kĺbe. Zložitý pohyb v dolnom členkovom kĺb vzniká zasa tým, že talus je spojený s pätnou kosťou dvakrát, v subtalárnom a talokalkaneonavikulárnom kĺbe. Vzniká tak jediná šikmá os pohybu, okolo ktorej sa noha vytáča dovnútra i navonok. Dynamickú stabilizáciu členka zabezpečujú svaly, z ktorých plantárne flexory sú štyrikrát silnejšie ako dorzálna skupina. Od malička sme totiž zvedaví a naťahujeme sa na špičkách po zakázanom ovocí.

Rýchlejšie, vyššie, silnejšie... Antilopa beží rýchlejšie, opica vyskočí vyššie, slon je mohutnejší - a napriek tomu je považovaný za kráľa zvierat lev. Ikonu leva nájdeme v minulosti i súčasnosti, v erboch i na platidlách. V jeho držaní tela, pohyboch a správaní sa je totiž zakódovaná vznešenosť, za ktorou sa dá vytušiť to, po čom oddávna túžili panovníci: vyrovnanosť, odvaha a múdrosť. A keď sa teda už rozhodnete vládnuť - nech Vás sprevádza vyrovnanosť, aby ste prijímali to, čo nemôžete zmeniť, odvaha, aby ste zmenili to, čo zmeniť môžete a múdrosť, aby ste to vždy rozoznali ...

Panna I. 23.8 - 22.9

Panna alebo Armstrong ? Najväčšie zvieratníkové súhvezdie nočnej oblohy je mytologickým odkazom na bohyňu hojnosti, ktorá sa snažila múdro a spravodlivo vládnuť pozemšťanom. Ako inak, sklamaná Panna po čase dopanovala, vrátila sa medzi hviezdy a tú najjasnejšiu drží dodnes v ľavej ruke ako trblietavú mincu. Alfa Spica žiari do noci a my vidíme iba jej jednu tvár, symbol hojnosti a úrody. Ale minca má vždy dve strany ...

panna i

Fenomenálny američan Lance Armstrong (narodený v znamení Panny 18.9.1971) mal skvele naštartovanú kariéru cestného cyklistu - vytýčil si cieľ byť lepší ako legendárny Edy Mercx. Húževnatý texasan bol úplne v pohode až do októbra 1996. Vtedy lekári oznámili dvadsaťpäťročnému mladíkovi šokujúcu zvesť. Diagnóza rakoviny semenníkov s metastázami do mozgu a pľúc sa rovná prakticky ortieľu smrti - šanca na prežitie je menej ako desať percent. Šokovaný Armstrong si hodil symbolickou mincou a prijal výzvu ozajstných bojovníkov. Podľa jeho vlastných slov mal silný pocit, že jeho športové poslanie sa ešte nenaplnilo! Zákerná choroba v ňom prebudila psychické i fyzické rezervy netušených rozmerov. Zmrazil spermie, podrobil sa chirurgickému zákroku a prežil chemoterapiu. Následne začal s neuveriteľne náročným pohybovým tréningom a v roku 1999 sa postavil na štart najťažších cyklistických pretekov na svete. Skutočnosť, že Tour de France vyhral nielen v tom roku, ale ešte šesťkrát za sebou patrí do dimenzie science fiction.

lance armstrong

Pozadie príbehu Lance Armstronga tvorí mimoriadna kombinácia genetickej výbavy a psychickej odolnosti v súvislosti s hrozbou zániku existencie. Výskumy v tejto oblasti preukázali, že existujú takzvané tri bariéry smrti. Zoči voči zániku sa človek po úvodnom šoku inštinktívne snaží uniknúť a urobiť maximum pre záchranu. To je prvá, rozhodujúca bariéra - bariéra bojovníkov. Za touto bariérou to už vyzerá horšie, smrteľné ohrozenie pokračuje a šance indivídua sa zmenšujú, hoci vnútorné i vonkajšie zdroje organizmun sú stále k dispozícii. Ak človek nenájde v sebe dostatok odhodlania a viery, postupne celkom rezignuje a pasívne vyčkáva svoj osud. To je druhá bariéra smrti, bariéra nádeje. Tretia bariéra je bariéra zúfalstva. Za touto hranicou sa už človek nebráni, zmierený s osudom si sám želá okamžitý koniec a sám sa vrhá do náruče nadchádzajúcej smrti.

Z hľadiska modernej vedy sa jedná o panenskú oblasť. Tejto neprebádanej sfére dominuje nový odbor - psychoneuroimunológia. Výzkumy potvrdzujú, že u zložitých ochorení hrá psychika väčšiu úlohu, ako sme si vedeli predstaviť. Všetky myšlienky, všetky pocity vníma a analyzuje nielen centrálna nervová sústava, ale i celé telo. Emócie majú obrovský, netušený a doposiaľ podceňovaný vplyv na naše zdravie. A práve na tomto rozhraní profitujú občas ľudoví liečitelia.

Komplikovaný príbeh Lance Armstronga končí happy endom a má jednoduchý odkaz - prvoradá je ozajstná túžba po obnovení poriadku v našom tele. Tak čo, hodíme si mincou ...?

Panna II 23.8 – 22.9

Osud nemožno zmeniť, ale dá sa proti nemu bojovať ... Heroizmus sedemnásobného šampióna cyklistických pretekov Tour de France, Američana Lance Armstronga (narodený v znamení Panny 18.9.1971) sme obdivovali v minulom čísle.

panna ii

Jeho úžasné víťazstvo nad zákernou chorobou je zdrojom obdivu laikov i skúmania vedeckých tímov. Životná i cyklistická dráha texaského rodáka sa stala inšpiráciou pre tisíce amatérskych športovcov na celom svete a významným spôsobom prispela k popularizácii cestnej cyklistiky a tiež k zamysleniu sa nad hranicami ľudských možností.

Cestná cyklistika je učebnicovým príkladom vytrvalostného športu. Čo musíte mať, ak chcete byť najlepší na svete ? Skvelé srdce ? To ešte nestačí, mnoho vrcholových športovcov ho má. Armstrongovo srdce v kľude pracuje na frekvencii 34 úderov za minútu a v maximálnej záťaži dosiahne hodnotu 201. Schopnosť zadovážiť prísun kyslíka do celého tela sa rovná v tomto prípade 83.8 ml/kg/min. Sú však aj výkonnejšie a väčšie srdcia na bicykloch. Silné a mohutné nohy ? Tlak na pedále zabezpečujú extenzory bedra, kolena a členka, kým antagonistické ohýbače pracujú vo fáze pedálového zdvihu. Frekvencia šliapania do pedálov na najnižšom prevode zadného kolesa bola Armstrongovi nameraná na 120 otáčok za minútu, ale iní cyklisti dosahovali aj viac. Pomer rýchlych a pomalých svalových vlákien vo svaloch ? Je daný geneticky a podľa najnovších vedeckých poznatkov sú pomalé svalové vlákna vhodnejšie práve pre vytrvalostné aktivity. Panny sudičky však práve v tomto prípade Armstrongovu kolísku akosi obišli. Tento handicap sa mu čiastočne podarilo zvrátiť špeciálnym tréningom a laboratórne testovanie svalovej účinnosti tento fakt jednoznačne preukázalo. A čo hladina laktátov ? Športová medicína ju považuje za extrémne dôležitú a skloňuje ju vo všetkých pádoch. V tejto kategórii je Lance Armstrong naopak výnimočný. Ani v najintenzívnejšom tréningu u neho hladina laktátov nepresiahla 6 mikrolitrov na kilogram, kým hodnoty ostatných cyklistov kolísali medzi 12 až 20. S takouto výbavou sa svaly unavia pomalšie a rýchlejšie regenerujú. Perfektné fyzické zdravie? Karcinóm semenníka s metastázami je sám osebe malým ortieľom smrti ! Suma sumárum, z medicínskeho hľadiska disponuje Lance Armstrong pre tento šport súborom výnimočných, celkom bežných a vyložene nepriaznivých charakteristík. Dokázal však to, čo je typické pre silných jedincov s pevnou vôľou: výnimočné vlastnosti využil vo svoj prospech, bežné vlastnosti zlepšil intenzívnym tréningom, fatálny handicap odmietol akceptovať a vyvzdoroval si od osudu šťastný lós.

Na koho to slovo padne, ten musí ísť z kolesa von - nevinná detská vypočítavanka je v podstate nemilosrdnou hrou na osud a vždy končí namiereným prstom. A čo my, pôjdeme z kolesa, či na kolesá...?

Váhy I. 23.9 – 22.10

Tak rýchlo, ako sa len dá ... To je životné krédo kontroverzného amerického lyžiarskeho šampióna Bode Millera (narodený v znamení Váh 12.10.1977).

vahy i

Mnohí ho považujú za najrýchlejšie lyžujúceho človeka planéty. A pritom rýchlostný svetový rekord na lyžiach, neskutočných 248 kilometrov za hodinu v skutočnosti drží už 6 rokov rakúšan Harry Egger. Toho nepozná takmer nikto. Bode Millera pozná skoro každý ...Kto je ten mladík, ktorý riskuje na hranici ľudských možností ? Jeho dynamický štýl jazdy je nenapodobiteľný. Na smrtiacej zjazdovke v talianskom Bormiu mu v plnej rýchlosti vypne jedna lyža a on to dojazdí na jednej nohe! Je zakaždým iný, dnes hviezda barov a diskoték, zajtra osamelý muž vo svojom karavane. Neskrotná, nevyspytateľná povaha s iracionálnym správaním. Idol mládeže a večný terč nekritických kritikov. Jeho kariéra stúpa a padá, tak ako striedavo klesajú misky váh.

Váhy sú zvláštne súhvezdie. Akoby ani nepatrili do Zverokruhu. Sú totiž jediným neživým symbolom v inak pestrej zologickej záhrade a panoptiku mytologických postáv. Pôvodne patrili k súhvezdiu Škorpióna. Hviezdy, ktoré tvoria južné a severné klepeto však starým Grékom pripomínali vychýlené misky váh a nevábny tvor prišiel o svoje ozdoby.

Váhy sú zvláštne povahy. A to stojí to za úvahu. Sú plné odvahy. Vážia si nezávislosť. V tom majú prevahu. Ak váha zaváha, často to zaváži. Vážne, skúste sa odvážiť pri lyžovaní nemať váhu na spodnej lyži. Bode Miller jazdí extrémne rýchlo, ale často aj padá. V jednej sezóne triumfuje, na olympijských hrách totálne zlyhá. Štýl jeho jazdy vyplýva z jeho mentality. A tá je celkom iná, možno rébus pre novinárov a malomeštiakov, ale určite nie pre hĺbavých, sčítaných ľudí. Bode Miller totiž jazdí svoj život. Jeho individuálna vnútorná sloboda určuje aj jeho správanie, čo mnohí nevedia pochopiť. Je to nezávislý život bez klišé a stereotypov. Nezbiera metály do vitríny a neplní čiesi očakávania. Naopak, prvoradé pre neho je sebapresiahnutie, cesta nad samého seba. A na tejto ceste opakovane riskuje a pokúša osud.

Homo sapiens sa odlišuje od zvierat v jednom základnom bode. V smrteľnom ohrození sa zvieratá snažia inštinktívne uniknúť a zachrániť si život za každú cenu. Človek je iný. Za istých okolností je schopný život riskovať, prípadne z vlastnej vôle aj obetovať. Tento slobodný postoj nasvedčuje, že sme schopní presiahnuť aj svoju fyzickú existenciu v záujme vyššieho princípu. V čele nejakého veľkého úsilia vidíme často silné osobnosti, ktoré venujú pozornosť a snahu niečomu mimo seba, niečomu čo ich pohlcuje tak, že zabúdajú na samých seba pre onú vec, ktorá je pravým zmyslom ich existencie.

Bode Miller nie je rebel bez príčiny. Nie je to ani adrenalínový maniak. Pozná ho celý svet, lebo mu nastavuje zrkadlo, v ktorom sa odrážajú tajné ľudské želania. Vôľa k moci a vášnivá túžba vyniknúť, to je Bode Miller!

Váhy II. 23.9 – 22.10

vahy i

In medias res - predný skrížený väz ... 100 000 amerických lyžiarov ročne utrpí poranenie predného skríženého väzu. Obávaný úraz vnútorného kolena, čiastočné, alebo úplné roztrhnutie tohto významného statického stabilizátora neobišlo v roku 2001 ani našu zvieratníkovú Váhu, lyžiarskeho šampióna Bode Millera ( 12.10.1977 ). Skrížené väzy, skrížené lyže, skrížené plány ...

Súčasný kĺzavý a valivý pohyb asymetrických kĺbnych plôch femuru a tibie v priebehu ohýbania a vystierania vytvára neustálu zmenu osi rotácie kolena. Presná biomechanika tohto multicentrického kĺbu je laikom celkom nepochopiteľná a odborníci o nej diskutujú už viac ako sto rokov. Predný a zadný skrížený väz sú významní funkcionári v pohybovom aparáte najkomplikovanejšieho kĺbu ľudského tela. Ich hlavnou neplatenou funkciou je predozadná stabilizácia kolenného kĺbu. Sú ako dva skrížené kordy a s predným z nich je mimoriadny kríž. Mal by uvážlivo držať na uzde predkolenie a brániť mu počas záťaže v roztopašných záletoch vpred a do rotácie. V plnej extenzii kolena je tento väzivový pruh najviacej napnutý, s postupnou flexiou napätie klesá, od 40 stupňov postupne stúpa s maximom okolo 90 stupňov. Vyvážená aktivita statických a dynamických stabilizátorov je skutočným jazýčkom na váhach a garantuje stabilitu i pri vrcholových športových výkonoch. Nekoordinovaný pohyb naopak môže vyústiť do nadmerného natiahnutia väzu. Ak sa presiahne jeho elastický limit, dochádza k makroskopickému prerušeniu s výslednou nestabilitou váhonosného kĺbu.

Technologický pokrok v oblasti bieleho športu napreduje. Perfektné vysoké obutie a viazanie lepšie chráni nohu, členok a predkolenie - týchto úrazov štatisticky ubúda. Pribúda však poranení predného skríženého väzu. Je zaujímavé, že snowboardistu s touto diagnózou v ortopedických ambulanciách prakticky nenájdete. Výskumníci, podporovaní korporáciami preto neváhajú. Špecialisti z Colorada analyzovali 14 000 prípadov tohto úrazu na lyžiach. Štúdie analyzovali aj náhodné videozáznamy reálnych úrazov. Vznikla hypotéza " nohy fantóma ". Ak Vám fantóm pri kristiánke, či brzdení náhle stúpi na zadnú časť spodnej lyže, telo sa chová zakaždým rovnako. Opačná horná končatina sa prudko vymrští vzad. Hlava a trup rotujú smerom zo svahu. Lyžiar stráca rovnováhu a padá dozadu. Bedrový kĺb sa dostáva pod úroveň kolena. Horná lyža sa odlepí od svahu špicou nahor. Celá váha tela sa ocitne na vnútornom okraji zadnej časti spodnej lyže. Výsledkom nekoordinácie je páka, ktorá vytvorí mohutný flekčný a rotačný silový vektor v oblasti kolena. Popísaný mechanizmus deštruuje predný skrížený väz.

Plastika predného skríženého väzu je považovaná za jeden z najkrajších rekonštrukčných výkonov v ortopédii. Bez kvalitnej pooperačnej rehabilitácie je však často funkčný výsledok sklamaním a fantóm stúpa na lyže ďalej. Bode Miller naopak jazdí ešte rýchlejšie ...

Škorpión I. 23.10 – 22.11

Hra a boj … Podľa starogréckej legendy bol poloboh Orión náruživý lovec, statočný bojovník a vášnivý ctiteľ života. Ale svoj poľovnícky príbeh nakoniec prehral. Po dlhej naháňačke ho zdolal obrovský škorpión, ktorého poslala za ním sama žiarlivosť bohýň. Tí dvaja sa dodnes nenávidia a na nočnej oblohe sa dá sledovať nekonečný súboj týchto dvoch súhvezdí. Jedovatá paráda Škorpióna vychádza na východe práve v okamihu, kedy krásny Orión v panike mizne za západným horizontom. Táto ozajstná astrologická rarita akoby symbolizovala večný duel protikladov - dobra a zla, svetla a tmy, života a smrti.

vahy i

Ľadový hokej patrí k najtvrdším a najrýchlejším kolektívnym hrám na tejto planéte. Vystrelený kotúč letí rýchlosťou až 180 kilometrov za hodinu a hráč na korčuliach v plnom nábehu dosahuje až 60 kilometrovú rýchlosť. Ak sa takejto živej lokomotíve čokoľvek postaví do cesty, začnú platiť neúprosné zákony fyziky. Ale kedy je hra ešte hrou a kedy je to už neúprosný boj ? Kedy sa vlastne zakalí zrak a mozog sa ocitne za roletou ? Je to ten zlomok sekundy pri vhadzovaní ? Je to ten okamih, kedy náraz hrudníka o mantinel zabolí až na tribúne ? Je to tá chvíľa, keď sa šťastie zrazu odvráti a hokejka bodne ako žihadlo škorpióna ? Kedy muž prijíma hodenú rukavicu a vlastné odhadzuje ?

Asi najpovolanejšie by o tom mohol hovoriť hokejový veterán Tie Domi ( narodený v znamení Škorpióna 1.XI.1969 ) Pravý krídelný útočník Toronto Maple Leafs patril k najznámejším zlým mužom v kanadsko-americkej lige. Fyzicky mimoriadne disponovaný útočník je držiteľom viacerých rekordov, mimo iné si odsedel najviac trestných minút v histórii klubu. Hra a boj, či hra a job ? Každý klub v NHL má aspoň jedného takéhoto špecialistu, ktorý je rešpektovanou autoritou na klzisku i mimo neho. Dav ich zbožňuje. Títo profesionálni zurvalci a vybavovači účtov sú dôležitou súčasťou taktiky hokejovej hry. Prichádzajú na ľad vždy vtedy, ak treba súpera zastrašiť, vyprovokovať, alebo vykonať odplatu. Po ich zásahu sa často strhne kolektívna mela a ľadová plocha sa zmení na horúci ring. Za jedny peniaze sa dá vidieť hokej i box ! Psychológovia už dlho hľadajú odpoveď na základnú otázku. Sú to od prírody agresívni jedinci, alebo si iba nechali vsugerovať svoju rolu ? Niektoré indície nasvedčujú, že pôjde najskôr o kombináciu oboch fenoménov.

Hokej je nebezpečná hra a pohyb na ľadovej ploche má mnohé atribúty historického boja. Namiesto mečov sú hokejky a brnenia nahradili chrániče. Sú v ňom obranné i útočné prvky, momenty chrabrosti striedajú nepekné fauly, tečú slzy i krv. Faktom však ostáva, že kanadsko-americká NHL je jediným kolektívnym športom na zemeguli, v ktorom všetci aktéri - hráči, funkcionári i diváci urobili tichú dohodu. Nepriateľské, agresívne a deštruktívne konanie jednotlivca voči inej osobe patrí k hre, hra patrí k boju, boj patrí k triumfu, triumf patrí k úspechu, úspech patrí k moci, moc patrí k peniazom a peniaze ... patria k hre !

Škorpión II. 23.10 – 22.11

Oheň a ľad, vášeň a chlad … V súhvezdí Škorpióna bliká červeným svetlom gigantická hviezda Antares, niekoľkostokrát väčšia ako naše Slnko. Bije ako divoké srdce plné zloby a astronómovia ju oddávna volajú druhý Mars. Je to maják na oblohe pre tých, čo chcú bojovať. A tí, ktorí si potrpia na symboly, nebudú sklamaní: Škorpión je ôsme znamenie zverokruhu, škorpión má osem nôh, škorpión má osem písmen…

vahy i

A ďaľšia osmička, tentokrát ležatá - anatomický tvar lonovej kosti ju bude donekonečna pripomínať. Táto zaujímavá kostná súčasť panvového kruhu sa nachádza v chúlostivej zóne rozkroku a tvorí odstupový pilier od ktorého sa spúšťa silná svalová skupina priťahovačov stehna. Okrem toho táto oblasť ukrýva aj ďaľšie slabé a zraniteľné miesta. Je to inguinálny kanál, najspodnejšia časť úponu priamych brušných svalov, n.ilioinguinalis a n.obturatorius, pohlavné a rozmnožovacie orgány. Na malej ploche veľa citlivých štruktúr a pred odborníkmi zrazu aktívny a zdatný športovec, ktorý sa sťažuje na pichanie a bodanie v slabinách, stehnách, rozkroku. Mimoriadne často sa jedná o hokejistov. Štatistiky vyklebetia, že ľadový hokej patrí k športom s vysokou incidenciou bolestí v spomínanej oblasti. Obávaný syndróm triesla už dokázal vyradiť nejednu športovú nádej. A paradoxne, vždy keď životná smola zarmúti medicínu, zvýši sa náklad bulvárnych denníkov. Zapadajúca sláva vychádzajúcej hviezdy rozškodoradostní každého.

Syndróm bolestí v triesle má niektoré podobné znaky so syndrómom bolestí v krížoch. Pomerne dlho je bagatelizovaný. Odborník sa dostáva k slovu spravidla až vtedy, keď zlyhajú rezervy organizmu a trpezlivosť klubových funkcionárov. Stanoviť adekvátnu diagnózu nie je vždy celkom elementárne. Symptómy môžu súvisieť s poškodením, či dysfunkciou celého radu spomínaných povrchových, hlbokých i vzdialených štruktúr. Nezastupiteľnú úlohu v liečbe má kvalitná rehabilitačná liečba zameraná na sústavu svalov hornej a dolnej etáže centrálneho pletenca.

Profesionálny hokej v kanadsko-americkej lige NHL s každou sezónou posúva hranice športu do oblasti gladiátorských zápasov muža proti mužovi. Agresivita osemnásťtisícového davu okolo ľadovej arény vytvára horiaci veniec emócií a uprostred kruhu vášne bojujú hráči. Pribúda priamych kontaktných zranení, poškodení pohybového aparátu z enormného preťaženia a v podvedomí aktérov je zakomponované aj riziko trvalej újmy na zdraví spôsobenej ľudskou agresivitou !

Nielen minca, ale aj puk má dve strany. Na jednej strane je múdrosť, na druhej sebazničenie. Uplynie iba zlomok sekundy kým čierny kúsok osudu dopadne medzi hokejky hráčov. Podľa starodávnej legendy obráti škorpión sám proti sebe svoju jedovatú zbraň vtedy, ak sa ocitne v smrteľnom ohrození ohňom. Horia už tribúny natoľko, že šport zahubí sám seba ...?

Strelec I. 23.11 – 21.12

Duša či kuša ...? Smutná jeseň už odoslala na zem skoro všetky anonymné listy, ktoré na chodníkoch aj tak nik neprečíta. Čo nevidieť napadne sneh a začne vládnuť astronomická zima. Slnko je ako horiaci šíp. Vystúpi na svojej dráhe do najvyššieho bodu zimného slnovratu a obyvatelia planéty zažijú opäť najdlhšiu noc.

vahy i

Súhvezdie Strelca je mimoriadne zvláštny klenot predlžujúcich sa nocí na konci kalendárneho roku. Podľa starých gréckych mýtov sa jedná o kentaura, polomuža - polokoňa, ktorý sa dostal ako deviate znamenie zverokruhu na nebo iba v dôsledku neprehľadných intríg bohov a bohýň z Olympu. A mudrci z observatórií vyjavia vedomosť, že v našich zemepisných šírkach táto hviezdami ovenčená čudná bytosť nikdy nevychádza celá nad horizont. Skrýva svoje znetvorenie a hanbí sa za svoj handicap. Číha v zálohe a zo svojej jedinečnej pozície v samom strede Mliečnej dráhy neomylne strieľa na nás okrídlené šípy. Paradox pohybu - šíp znamená život, šíp znamená smrť. Pohyb a stagnácia...

Ako sa vyrovnať s handicapom ? Ako sa naučiť žiť so svojou chorobou ? Desaťročia sme boli vychovávaní úplne naopak. Telesne postihnutí jedinci boli izolovaní od ostatnej populácie v zvláštnych ústavoch, či zariadeniach s pitoresknými názvami. Režim hral svoju falošnú a obludnú hru, všetci boli štastní a zdraví. Až do toho novembrového dňa, na ktorý si už spomenie málokto. Z pešiakov na šachovnici dejín sa náhle stali strelci, ktorí namierili svoje kuše na červený terč.

Nie je ľahké pripomenúť zdravým, že okrem nich sú tu aj iní, menej šťastní. Piktogramy na parkoviskách ? Bezbariérová architektúra ? Charita a verejné zbierky ? Stále chýba model, ktorý by pohol svedomím.

Ale predsa raz celý svet zatajil dych a niečo sa zmenilo. Barcelona 1992, slávnostný otvárací ceremoniál olympijských hier. Po prvýkrát v histórii organizátori zverili zapálenie olympijského ohňa handicapovanému športovcovi. Španiel Antonio Rebollo sa narodil v znamení Strelca ( 27.11.1960 ) a dlho bol veľkou nádejou športovej lukostreľby vo svojej rodnej krajine. Po vysokej amputácii ľavej dolnej končatiny sa jeho úspešná kariéra zdanlivo skončila. Rebollo sa však nevzdal a bojoval ďalej. Dosiahol skvelé úspechy v tíme handicapovaných športovcov na medzinárodných súťažiach v ľukostreľbe a stal sa vzorom pre mnoho postihnutých atlétov. Organizátori olympijských hier v Barcelone dokázali urobiť gesto a pre 25 júl 1992 napísali úžasný scénár.

Kto nevidel, neuverí. Stotisícový dav na štadióne vytvoril absolútne ticho. Antonio Rebollo, celý v bielom, zapálil hrot svojho kónického karbónového šípu s dutou hliníkovou kostrou. V okamihu krajného natiahnutia tetivy všetci sklopili oči. Je možné trafiť horacim šípom niekoľko sto metrov vzdialenú vysokú vežu naplnenú horľavinou na opačnom konci štadióna ?

Slovo je ako šíp. Ak ho raz vypustíš, už nikdy sa nedá vrátiť späť. Horiaci šíp Antonia Rebolla zasiahol jednu miliardu ľudí priamo do srdca.

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

V znamení pohybu - ZDRAVIE.sk