Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Prof. MUDr. Ján Danko, CSc.

  1. 1975 - absolvent všeobecného lekárstva
  2. 1978 - atestácia I. stupňa a v roku 1983 atestácia stupňa
  3. 1983 - titul kandidáta vied
  4. 1986 - titul docent
  5. 1997 - menovaný za profesora
  6. 2006 - atestácia onkológia v gynekológii

Pôsobenie v zahraničí:

Univerzita Zurich - 3 roky, krátkodobé pôsobenia na univerzitách v Péči, Halle, Berlíne, Bazllejl, Viedni, Miláne, Ríme, Sydney, Washingtone a Chicagu.

Najvýznamnejšie ocenenia:

Cena Univerzity Zurich za súbor vedeckých prác, Zlatá medaila Univerzity Komenského (UK), Zlatá medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti. Bronzová medaila J. E. Purkyné, Zlatá medaila Jeseniovej lekárskej fakulty UK, Zlatá medaila mesta Martin, Krištáľové krídlo za vedu a medicínu 2004.

Publikačné a odborné aktivity:

Publikoval 217 prác, z 351 uskutočnených prednášok predniesol 50 v zahraničí, vydal 5 vysokoškolských učebných textov. Vo výskume sa zameriava na pre­venciu ochorení v gynekológii a pôrodníctve, okrem neho je aj členom vedeckých rád 5 univerzít v zahraničí, členom redakčných rád domácich i zahraničných odborných periodík a členom Svetovej organizácie pre ultrazvuk v medicíne.
Tohto muža predchádza povesť: otvoril cestu na svet aj deťom, ktoré sa nemali narodiť. Požíva úctu medzi odborníkmi a - čo je na naše pomery príznačné - skôr sa jej dočkal v zahraničí, než doma. Ale povznáša sa nad to celkom cielene, pretože zjavne má inú prioritu ako sebalásku.
Po prvý raz sme sa zhovárali telefonicky pred niekoľký­mi rokmi. Jeho dielo vtedy ocenili Krištáľovým krídlom, cenou, ktorá je poklonou za výnimočný prínos do od­vetvia kultúry, techniky, vedy, medicíny a športu. Ročne dostane sošku asi desať ľudí. Pre zaneprázd­nenosť profesora Danka sme sa na ceremoniáli nestretli, a tak som len v telefóne počul jeho mladistvý hlas, z ktorého znela neuveriteľná láska a úcta k životu - životu iných.
Predstavoval som si celkom iného muža, ako bol ten, ktorý si na mňa našiel čas medzi prednáškami na lekárskej fakulte a prácou na gynekologickej klinike, ako i spoločenskými záväzkami, ktoré obe tieto funkcie prinášajú. Namiesto prešediveného a štíhleho unáhleného muža mi vyšiel v ústrety tmavovlasý po­kojný pán, o ktorom by ste povedali, že je usadený. Nebyť toho tichého úsmevu v kútikoch očí. Typ, ktorý musí v človeku na nemocničnom lôžku vzbudiť dôveru a istotu, že všetko sa dobre skončí. A u profesora Danka to zvyčajne tak býva.

Hovorí sa, že byť doktorom je poslanie, a nie zamest­nanie. Súhlasíte s týmto názorom?

Súhlasím s týmto tvrdením. Viete, v medicíne sa nedá dobre robiť len za peniaze. Keď lekár nemá dobré srdce a vzťah ku svojej práci, nemôže byť dobrým lekárom. Ja by som dokonca povedal, že lekárstvo nie je ani povolanie, ale umenie, lebo si vyžaduje profe­sionálnu zručnosť, ale aj cit a inšpiráciu. Dobrý lekár je ten, ktorý s láskou pristupuje k pacientovi a svojej práci, ktorý má k tej práci hlbší vzťah, než je bežné u iných profesií.

Mať tento vzťah v sebe nie je zvyčajné. Kde a kedy sa vo vás zrodilo rozhodnutie venovať sa medicíne?

Ako dieťa som mal veľmi pozitívny vzťah k starému múdremu kňazovi, ktorý mal k ľudom celkom iný prí­stup, ako som videl kdekoľvek okolo seba. Druhým vzorom mi bol jeden všeobecný lekár, ktorého postoj k pacientom ma doslova fascinoval do tej miery, až som si povedal: aj by som chcel toto robiť a robiť to takto - taký chcem byť. Dodnes sa o to usilujem.

 Váš odbor vám však zároveň poskytuje čosi, čo má len málo mužov - pocit byť účastný na príchode človiečika na svet, intímne a hlboko ho prežívať. Aké to je?

Je to naozaj fantastický pocit. O to bohatší, že súčas­né znalosti umožňujú žene otehotnieť a donosiť dieťatko aj v prípadoch, ktoré boli ešte vlastne nedávno pre nás nereálne. Umožňujú pôrod, ktorý deti nepoškodí a je pre ne aj pre matky čo najľahší. Keď vidím, ako sa dieťatko vnútri intenzívne hlási k ži­votu, je to odmena, je to nádhera, že sa môžem zúčastňovať na dianí v odbore, ktorý zasahuje do bytia od počatia, až po narodenie,

Kedy nastali v pôrodníctve tie zmeny, ktoré dnes umožňujú bezpečne kráčať po tejto krásnej ceste?

Prvým výsledkom vedy, ktorý zhruba pred tridsiatimi rokmi ovplyvnil pôrodníctvo u nás, bolo zavedenie ultrazvuku ako vyšetrovacej metódy. Jeho použitie posunulo naše vedomosti o vnútornom vývoji tak dopredu, aké nezaznamenal za tisíc rokov predtým. Nové lieky a molekuly, molekulárna biológia a pomoc iných medicínskych odvetví nám dali tiež veľa. Dnes vieme ešte v čase, kým je dieťatko v lone matky, odhaliť tristo chorôb a mnohé z nich dokážeme ešte v maternici vyliečiť. Dnes je v medicíne takmer všetko možné, aj keď medicína nie je matematika a nič sa nedá vyrátať na sto percent.

Ak spolu s pacientom zvíťazíte nad ťažkou chorobou, alebo dáte žene, ktorá v to neverila, možnosť vynosiť vlastné dieťa, čo prežívate? Je to pocit víťazstva alebo citový zážitok? Či azda oboje naraz?

Medicína sa nedá hodnotiť ako športová disciplína, tu sa nedá hovoriť o víťazstve. Máme radosť z každého drobného úspechu a aj najmenšie zlepšenie je pre mňa ohromnou satisfakciou. Pocit dobre vyko­nanej práce - tento termín sa už akosi veľmi nenosí - je pre nás stále krásny. Aj keď ľudia niekedy hovoria, že sme to pobabrali, vieme sa cez to preniesť. Pacient trpí a chcel by mať po liečbe všetko v poriadku. Do vnútra, ani svojho, ani medicínskeho, však nevidí. Niekedy sa stane, že vo vnútri podáme svetový výkon, umožníme počať žene, ktorá s tým mala problémy, a napokon sa vonkajšia jazvička nechce zahojiť a verejnosť to berie ako neúspech. Vieme sa však nad to povzniesť.

Mali ste vo svojej praxi aj opačný zážitok - stratu alebo neúspech, ktorý vám dlho nedal spávat?

Každý lekár má v talóne niekoľko smutných prípadov a na tie sa naozaj ťažko zabúda. Ťažia ma chvíle, keď mladú ženu operujeme pre zhubný nádor a musíme zbaviť plodnosti, toho daru, ktorý už druhýkrát nedostane. Alebo, čo je ešte horšie, keď sa ukáže, že ani tento zákrok už nepomôže. Je to hrozné a deprimujúce. Musíme sa zamyslieť nad tým, kto a prečo to zapríčinil. Je dosť takých prípadov, keď pacientky prichádzajú neskoro, až vtedy, keď sa vývoj dostal do situácie, v ktorej ani moderné vedomosti a prostriedky nepostačujú. To bolí.

Myslíte si, že je u nás dosť osvety, ktorá by umožňo­vala takýmto situáciám predísť? Je vlastne verejnosť dostatočne informovaná o veciach sexuálneho ži­vota, o plánovanom rodičovstve? Veď napríklad v uží­vaní hormonálnej antikoncepcie sme na úrovni rozvo­jových krajín...

Antikoncepcia je u nás už všeobecne všade dostup­ná. Je len otázkou, ako je pacientka vychovávaná rodičmi a k rodičovstvu. A žiaľ, všeobecne sú ľudia len málo informovaní. Pokiaľ ide o hormonálnu antikon­cepciu, nie je to len otázka vedomostí. Slovensko je religióznou krajinou, väčšina obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu a to uznáva len niektoré formy zabrá­nenia počatiu. Ale medicína nielen lieči, snažíme sa aj vychovávať. Vedieme kampaň, aby sme ženy učili, informovali o nebezpečenstve zhubných ochorení krčka maternice a prsníka.
Teší nás, že na osvete sa stále vo väčšej miere zúčastňujú aj médiá, má to dosah na verejnosť. Verím, že v reálne krátkom čase budeme žať ovocie. Ľudia musia vedieť, že pri včasnom odhalení týchto aj jej prianie, ďalej fakt, že dôvodom na interrupciu môže byť choroba, a tobôž si myslím, že pri znásilnení by sa nemalo váhať. Prečo chce spoločnosť trestať ženu za to, že mala hrozný, traumatizujúci zážitok? Diskutovanou témou sú tiež plastické operácie, aj keď v menšej miere. Tie sú spoločensky akceptovateľnejšie, i keď spoločnosť asi nevie ju ochorení vieme pacientku takmer v sto percentách prípadov vyliečiť.

Otázkou vždy diskutovanou pri zmienke o gy­nekológii je legálnosť a vôbec existencia interrupcie. Aký je na tento problém názor človeka, ktorý život zasvätil presne opačnému vývoju?

Istotne žiaden gynekológ nikde na svete neurobil a nerobí tento zákrok rád. Osobne som proti tomu, ale na druhej strane je potrebné rešpektovať ženu a doceniť, aký zmysel môže mať takýto zákrok pre psychiku niektorých pacientiek. Ak im dá pocit plnšieho života, ak im pomôže nielen medicínsky, ale trebárs aj v získaní pocitu pohody a vnútornej istoty, je tento zákrok namieste.

Chúlostivou otázkou je, ako má vyzerať vzťah lekára a pacienta; v prípade, keď je lekárom muž a pa­cientkami sú výlučne ženy, je to ešte vypuklejšie. Aký by mal teda tento vzťah byť, podľa vás?

Dobrý gynekológ môže byť len taký lekár, ktorý má stopercentnú dôveru pacientiek. Dobrý gynekológ sa dozvie od ženy viac ako jej spovedník. Ten vzťah nemusí byť formálny, ale musí byť stopercentný, taký, aby sme mohli pomôcť, a preto musíme získať informá­cie priamo od pacientky. Ale ako ste naznačili v otázke, musíme si zároveň zachovať odstup, ten vzťah musí byť celkom jasný. Je dobrý vtedy, keď pacientka dôveruje svojmu lekárovi a zároveň si ho váži ako profesionála, ktorý jediný jej vie pomôcť. Áno, dôvera s vážnosťou.


Článok je prebraný z publikácie Mozaika slovenskej medicíny.


Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Prof. MUDr. Ján Danko, CSc. - ZDRAVIE.sk