Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Doc. MUDr. Ladislav Chovan, CSc., mim. prof.

  • 1979 - promovaný na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave
  • 1987 - kandidatúra z odboru hygiena
  • 1988 - atestácia I. stupňa z vnútorného lekárstva
  • 1991 - atestácia z odboru tbc a pľúcne choroby
  • 1992  až 1995 - prednosta Kliniky pneumoftizeológie Fakultnej nemocnice a LF UK v Bratislave
  • 1993 - docentúra v odbore vnútorné choroby
  • 1995 - atestácia z klinickej onkológie
  • 1998 až doposiaľ - prednosta Kliniky pneumológie a fizeológie SZU v NÚTaRCH a FNsP Bratislava
  • 2006 - menovaný za mimoriadneho profesora Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v odbore vnútorné choroby
  • 1984  až dodnes - pôsobí aj ako pedagóg

Najvýznamnejšie funkcie:

Prezident Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti (SPFS), člen Európskeho respiračného fóra, národný delegát za SR pre Globálnu iniciatívu proti chronickej obštrukčnej chorobe pľúc a ďalšie.

Čestné ocenenia:

Čestné členstvo ČPFS (Česká pneumologická a ftizeologická spoločnosť), Čestné členstvo SSKIA (Slovenská spoločnosť klinickej imunológie a alergológie), Cena za najlepšiu publikáciu SPFS, Bronzová medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti a ďalšie.

Publikačné a odborné aktivity:

Vedúci redaktor, recenzent a člen redakčných rád viacerých odborných slovenských i medzinárodných časopisov, autor a spoluautor 9 slovenských mono­grafií, 1 zahraničnej monografie a 3 vysokoškolských učebných textov. Zodpovedný riešiteľ 5 grantov, z toho 1 medzinárodný, 489 prednášok na Slovensku a 51 v zahraničí.
Štíhly a razantný muž celý v bielom, hneď na prvý pohľad rozvážny, sebaistý: „Nevypnem telefóny, prepáčte mi to, ale môže sa stať, že ma budú potre­bovať na oddelení. Pľúcna medicína je urgentný odbor, aj keď si to málokto uvedomuje. Už dávno to nie je pokojný dohľad nad pacientmi v sanatóriu, ale boj o život v každej chvíli. Pľúcne choroby nie sú banálne, ale rovnako naliehavé ako príhody v srdcovocievnej medicíne."
Prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológle Fakultnej nemocnice s poliklinikou, Ladislav Chovan sa usadí do kresla a pokračuje: „Pracujem v krásnom odbore, ktorý je ale stále len Popoluškou, vynakladá sa naň menej, než potrebuje, aj keď je pravda, že dosť nedostáva žiaden medicínsky odbor. Ale pľúciari majú ešte aj v rámci tohto poddimenzovania menej. Ne­existuje systém dotácií, sponzoringu... Doplácame na všeobecnú predstavu o tom, že pri chorobách pľúc je vždy dosť času. Ale vo všetkých civilizovaných krajinách sú pľúcne ochorenia spojené s urgentnou medicínou.
Pľúcna medicína má tú smolu, že strach sa na rozdiel od nádoru alebo poškodeného srdca nedá nafo­tografovať. Strach, ktorý cíti človek, keď stratí dych, keď sa dusí a má pocit, že už je tu koniec, alebo keď naopak má dojem, že už nikdy nevydýchne. Aj keď to pacienti chorí na pľúca prežívajú veľa ráz a vedia, že ešte aj teraz, v tejto chvíli prežijú, ten strach pramení z podvedomia, neovládnu ho a pôsobí stresujúco. A to je začarovaný kruh, lebo stres spúšťa chorobné stavy."

Čiže pľúcna medicína nie je taká atraktívna, ako iné odbory, povedzme chirurgia či ortopédia? Choroby pľúc sú predsa skrytou hrozbou pre civilizáciu, lebo rast počtu pľúcnych ochorení v civilizovaných krajinách sa zrýchľuje...

Je to presne tak. Nie je to tak dávno, keď boli kožné nádory (melanómy) výslovne smrteľným ochorením a dnes sa lekárom podarí zachrániť vyše osemdesiat percent pacientov. Ale verejnosť sa toho nádoru bojí a funguje to ako istá osveta, ľudia sa stále viac vyhýbajú rizikovým situáciám.
Aj ochorenia srdca a ciev, problémy prameniace z nadváhy a iných civilizačných chorôb vedú ľudí k zmene životného štýlu. Dovnútra človeka, do jeho pľúc, však nik nevidí. Dokonca aj ľudia, ktorí riadia rezort, sa pozerajú na náš odbor ako na pokojný, sta­cionárny, ale my sme akútna medicína.

Je to len názor laikov, alebo to tak vnímajú aj lekári?

Musím povedať, že o skutočných problémoch pacien­tov s ochorením dýchacieho aparátu nevedia dosť ani praktickí lekári ani internisti. Pľúcna medicína dnes, to nie je len astma, s ktorou sa dá plnohodnotne žiť, ale aj astma, ktorá prináša stavy, keď treba akútne pomôcť, aby pacient prežil. Ale je to aj chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorá postihu­je predovšetkým fajčiarov, ale nielen ich. A jej výsled­kom je výkon pľúc dospelého urasteného muža, ktorý by stačil tak desaťročnému dieťaťu.

Kedysi bola postrachom tuberkulóza...

Áno, a je postrachom aj dnes. Tuberkulóza je mediálne atraktívna. Na Slovensku registrujeme asi sedemsto prípadov - ale ich počet klesá, hoci nie­ktoré média spúšťajú paniku. Nevidia pritom, že nebezpečenstvo hrozí, ale nemá domáci pôvod. Hrozí od Imigrantov z ďalekej Ázie, ale aj zo všetkých štátov bývalého Sovietskeho zväzu, z Ukrajiny, Pobaltia.
Nie je všetko zlé, čo pochádza z minulosti. Civilizovaný svet Slovensku závidí spôsob, akým vieme s tuberkuló­zou bojovať - a ten systém pochádza z päťdesiatych rokov. Lenže to sa medicína sústreďuje len na domá­cich pacientov - zvládneme tých, ktorí k nám prichádzajú zvonku? Nezaspíme zasa s tým, že je to „len" pľúcne ochorenie?

Ako na tento problém reaguje laická verejnosť?

Kým o infarkte myokardu v anketách väčšina opý­taných odpovedá relatívne presne, pri otázke o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc vie odpovedať mizivé percento opýtaných.
Málokto vie, že fajčiari sú vystavení nebezpečenstvu prepuknutia stavu, ktorý sa odborne nazýva akútna excerbácia tejto choroby (teda náhle, akútne vzplanutie), a takisto, že sa tomu stavu dá predchádzať. Máme k dispozícii veľkú skupinu liekov, ktoré podporu­jú nefajčenie, takže umožňujú predĺžiť život. To je najdôležitejšie.

O fajčiaroch sa vraví, že sú tvorcami svojho osudu, najmä pokiaľ ide o choroby spôsobené týmto zlozvykom...

Fajčenie je najväčšia epidémia dneška, nie je teda len vecou fajčiarov, ale aj zdravotníctva, spoločnosti. Fajčiari sú závislí rovnako ako narkomani - prečo sa potom pozeráme na jedných ako na obete, a na druhých ako na vinníkov? Ak by sme na Sloven­sku s fajčením a nie s fajčiarmi bojovali naozaj účinne, mali by  sme o desať tisíc úmrtí ročne menej.

Aktuálne prieskumy uvádzajú, že v porovnaní s dlhodobým priemerom sa vďaka moderným liečeb­ným metódam podarilo u vyše šesť tisíc pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc znížiť úmrtnosť o neuveriteľných sedemnásť a pol percenta. Hovoríme teda o prelomoch?

Áno, je to jeden z prelomov v liečbe tejto choroby. Ale míľniky sme zaznamenali aj pri manažmente iných chorôb. Jedným z najväčších prelomov v liečení cho­rôb dýchacieho aparátu bol obrat v liečbe astmy v osemdesiatych rokoch. Išlo o zavedenie inhalačných kortikidov - pochopenie, že je to alergické ochorenie, nie choroba hladkého svalstva. Keď sa choroba zavčasu diagnostikuje a nasadla sa tieto lieky, dá sa pod­chytiť a astmatik žije životom astmatika bez astmy. Má­me veľa príkladov, spomeňme len sedemnásobného olympijského víťaza Marka Spitza, ktorý svoje famózne rekordy predviedol ako liečený astmatik. Aj jeden z našich špičkových operných spevákov je astmatik. Ešte v osemdesiatych rokoch sme na oddeleniach pichali pacientom aminofylín a oni nám nepocho­piteľne zomierali, a dnes - žijú. Naozaj plnohodnotne.

Čo ešte v posledných troch desaťročiach posunulo liečbu chorôb dýchacieho aparátu k vyššiemu počtu zachránených pacientov?

Liečivá boli prvý krok, bez farmakologického priemyslu by sa žiadna z týchto zmien neodohrala. Vždy, aj na prednáškach pre študentov medicíny ocením prínos nových liečiv. Odmietam tvrdenie, že farmaceutickým spoločnostiam ide len o obchod. Nemôžu byť neziskové, ale väčšinu zisku investujú do výskumu, teda v prospech pacienta. Ale sú tu aj nové diagnostické metódy, príchod nových nefor­málnych liečebných metód, zlepšenie spolupráce s hrudníkovou chirurgiou, ale aj s kardlológmi a ďalšími medicínskymi odbormi.

Dá sa to ilustrovať?

V podstate pred pár rokmi sme si nevedeli poradiť s cystickou fibrózou. Je to geneticky podmienené ochorenie, pri ktorom sa v dýchacích cestách vytvárajú husté, viskózne hlieny a tieto dýchacie cesty sa deformujú. Pred pár rokmi to bola stopercentne smrteľná choroba, dnes vieme tieto deti doviesť do dospelosti a zlepšovať kvalitu ich života. S pomo­cou všetkých odborov, ktoré som spomínal.

Čo vás vlastne priviedlo k pľúcnej medicíne?

Náhoda. Končil som v sedemdesiatom deviatom a dostal som sa do Výskumného ústavu preventívneho lekárstva. Tam som sa zaoberal funkčnou diagnostikou respiračného systému. Zaoberal som sa tým vážne, po piatich rokoch ma k sebe pozval prednosta Kliniky tbc a respiračných chorôb Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a na základe mojich výskumov mi ponúkol miesto asistenta. Od osemdesiateho štvrtého som na akademickej pôde pľúcnej medicíny dodnes. A neľutujem. Je to krásny odbor.

Žijete aj niečím iným ako medicínou?

Milujem umenie. Každé. Knižky, beletriu, výtvarné umenie. Nájdem si čas na športovanie, lyže, tenis, more. Medzi ne sa snažím rozdeliť dovolenky. A chcel by som precestovať celý svet. A viem sa správať aj celkom nezdravo. Očaria ma aj nezdravé slovenské a české jedlá, ale thajskú kuchyňu zbožňujem, po nej sa naopak cítim... doslova zdravšie.


Epilóg

Neuplynul dlhý čas od toho, čo sa prof. Dr. Ladislav Chovan, CSc., stal hosťom tejto stránky a zaujal dôstojné miesto medzi osobnosťami slovenskej medicíny, keď lekárskou verejnosťou prebehla neuveriteľná správa, že nás 17.9.2008 náhle a naprosto neočakávane opustil.
 Ako prezident Slovenskej pneumoftizeologickej spoločnosti, vedúci katedry postgraduálneho vzdelávania v odbore pneumológie a ftizeológie SZU a prednosta kliniky rovnakého mena sa tešil  úcte a všeobecnému uznaniu; ale až po jeho odchode sa  naplno ukázala strata, ktorú slovenská medicína a najmä odbor pneumológie a ftizeológie, utrpeli.
Sú ľudia, ktorí sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou života svojich súčasníkov, akousi trvalou istotou, bez ktorých si je život ťažko predstaviť; a práve takouto osobnosťou sa stal profesor Chovan, a to nielen pre odbor pneumológie a ftizeológie, ale i pre príbuzné, úzko spolupracujúce odbory.

Vyššie boli vymenované všetky jeho odborné aktivity i funkcie a sám vyjadril v rozhovore svoje postoje, zámery a plány; tu a teraz  je čas  a miesto pre výpoveď o jeho ľudských kvalitách, neoddeliteľne spojených s jeho prácou a práve na tomto poli sa najplnšie prejavujúcich. Bol bohato obdarovaný rôznymi schopnosťami, ktoré spolu s jeho záujmami ďaleko presahovali oblasť medicíny, ale súčasne bol v prvom rade lekár telom a dušou. Záber jeho vedomostí bol úctyhodne široký ale i hlboký- so schopnosťou fundovane sa vyjadriť k mnohým otázkam a riešiť odborné problémy; a to nielen z celej problematiky pneumológie a ftizeológie ale i styčných odborov, vrátane pneumoonkológie a hlavne klinickej imunológie a alergológie. Významnou mierou prispel k zblíženiu oboch odborných spoločností a k rozvinutiu plodnej a zmysluplnej spolupráce; akceptovaný a „adoptovaný“ imunológmi a alergológmi za jedného zo svojich významných predstaviteľov.

Ako pedagóg s dlhoročnými skúsenosťami a neobvyklými vlohami k tomuto povolaniu bol vynikajúcim prednášateľom - jeho prednášky formou i obsahom (s výnimočne pôsobivým spôsobom prednesu) obohacovali intelektuálny zážitok až o estetický rozmer.
Čo však patrilo k jeho najpríťažlivejším a najvzácnejším črtám, bola skromnosť, schopnosť počúvať iných, akceptovať názor kohokoľvek, ak bol rozumný a podložený argumentmi, rešpektovať ľudí, vyznajúcich sa vo svojej oblasti činnosti, nepredpojato uvažovať a hľadať pravdu  alebo  optimálne východiská v riešení problémov.

O jeho postoji k pacientom v nabitom programe lekára, vedca a organizátora, najkrajšie vypovedali slová, ktoré predniesol na spomienkovej slávnosti v rámci Vianočných dní pneumológie a ftizeológie 5.12.08 jeden z jeho pacientov, národný umelec  Ladislav Chudík. Jeho hodnotenie profesionality v symbióze s ľudským a empatickým  prístupom profesora Chovana bolo také, aké si každý lekár môže len priať.
Ako bolo veľmi výstižne vyjadrené v jednom z početných spomienkových príhovorov na jeho počesť, človek má pocit, že neodišiel, že stojí niekde obďaleč a pozoruje nás so svojím typickým hĺbavým a zamysleným výrazom...A to je dobre, želajme si, aby tento pocit pretrval v nás čo najdlhšie. Lebo pre tých, čo profesora Chovana poznali, vážili si ho  a mali ho radi, zostáva jeho osobnosť stálym stimulom: predovšetkým  v rozvíjaní vedomostí, schopností a zmysluplnej činnosti v prospech napredovania medicíny a pre blaho jej ľudských objektov- našich pacientov; pre hľadanie cesty ľudskosti, skromnosti a kolegiality vo všetkých činnostiach; ale pre niektorých možno aj na zvoľnenie tempa s mementom, že život nás môže nepríjemne prekvapiť a na mnohé veci, ktoré by sme si priali uskutočniť kvôli sebe ale najmä kvôli svojim blízkym, môže byť zrazu neskoro...

Odišiel múdry a dobrý človek, ale zanechal za sebou hlbokú stopu v mysliach a srdciach svojich súčasníkov...

MUDr. Dagmar Bálintová
Predseda sekcie PaF pri ASL SR

Žilina 11.1.2009


Článok je prebraný z publikácie Mozaika slovenskej medicíny.


Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Doc. MUDr. Ladislav Chovan, CSc., mim. prof. - ZDRAVIE.sk