Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc.

  • 1969 - promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe
  • 1973 - atestácia z vnútorného lekárstva I. stupňa a v roku 1977 II. stupňa
  • 1982 - vedecká hodnosť kandidát lekárskych vied
  • 1985 atestácia v odbore tuberkulóza a pľúcne choroby
  • 1992 - docent pre vnútorné choroby
  • 1992 - certifikát výkonného manažéra zdravotnej starostlivosti (Project Hope, Virginla, USA)

Najvýznamnejšie funkcie:   

prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS), v 1990 až 2003 bol riaditeľom Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb, v súčasnosti prednosta Kliniky funkčnej diagnostiky na Slovenskej zdravotníckej uni­verzite,riaditeľ Slovenskej akreditačnej rady pre kontinuálne medicínske vzdelávanie (SACCME)

Najvýznamnejšie ocenenia:

Hynkova medaila Lekárskej fakulty Univerzity Komen­ského, Zlatá medaila J. E. Purkyné od prezidenta Českej lekárskej spoločnosti, Medaila akademika L. Dérera za celoživotný prínos pre slovenské zdravot­níctvo, Niederlandova plaketa za rozvoj SLS a ďalšie.

Publikačné a odborné aktivity:

210 odborných článkov v časopisoch doma i v za­hraničí, 5 monografií, vedeckovýskumná činnosť so zameraním na diferenciálnu diagnostiku a dlhodobé sledovanie chronických pľúcnych chorôb, pedagogická činnosť a ďalšie.
Z tohto muža sála energia, hoci by pokojne mohol už len bilancovať. Pred pätnástimi rokmi so spolupracov­níkmi založil Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach, ktorý bol odborným a vzdelávacím centrom. V ostatných šty­roch rokoch rozhýbal a na európsku úroveň priviedol Slovenskú akreditačnú radu kontinuálneho medicínskeho vzdelávania, ktorá na základe povere­nia Európskej akreditačnej rady potvrdzuje kredity pre sústavné vzdelávanie lekárov. Pre osemnásťtisíc členov Slovenskej lekárskej spoločnosti a tiež pre laickú verejnosť sa podstatnou mierou zaslúžil o spoločenskovzdelávaciu inštitúciu: Dom zdravotníkov. A k tomu ešte prednáša a učí na Slovenskej zdravotníckej uni­verzite.

Medicínsky rástol u profesora Virsíka v nemocnici, ktorá bola vyhľadávaná najmä pre vzťah k pacientovi. V starých múroch sa medzi bolesťou a strachom prechádzala láskavosť a starostlivosť. Jadro ústavu tvorili kláštorné budovy s výťahmi prilepenými zvonku a stravu do oddelení vozili v kovových skrinkách mlá­denci na náhradnej vojenskej službe. Pod jeho vedením sa nemocnica v Podunajských Biskupiciach premenila na celoslovenské zariadenie, v ktorom si poradili s najkomplikovanejšími ochoreniami dýcha­cieho aparátu. „Musíme viesť lekárov, sestry a všet­kých v nemocnici k tomu, aby popri vysokej profesio­nalite v sebe budovali aj ľudský vzťah k chorému."

Čo pokladáte za najdramatickejšiu zmenu v me­dicíne a v akom časovom horizonte sa odohrala?

Rozhodne je to diagnostika. V posledných dvoch desaťročiach sa objavili koncepčne celkom nové diagnostické technológie, množstvo novoobjavených a zdokonalených, či nových prístrojov obohatených o spojenie s výpočtovou technikou. Nielenže nás infor­mujú o stave pacienta, ale zároveň informácie archivujú a záznam vedia vyhodnotiť. Diagnostika je ešte stále náročná záležitosť, ale vďaka tejto technike a počítačom umožňuje odhaľovať aj to, čo bolo predtým nedostupné, ide hlbšie a toto prehlbovanie neustále pokračuje.

Podľa niektorých lekárov najväčšie zmeny do medicíny priniesli lieky, iní zasa tvrdia, že ich odboru viac pomohli nové prístroje a technológie. Možno to takto oddeľovať?

Určite nie, všetko spolu súvisí. Pacienta, u ktorého nezistím správnu diagnózu, nemôžem správne liečiť. S ohromným rozvojom technológií súvisí aj vývoj stále kvalitnejších liekov, respektíve liekov, ktoré sú lepšie, presnejšie zacielené na dané choroby. Vývoj liekov a technológií - diagnostických a takisto liečebných sa navzájom ovplyvňuje, poskytujú si informácie a posúvajú sa ďalej. Nevýhodou však je, že máme stále účinnejšie lieky, ktorých výroba je nákladnejšia, finančne náročnejšia. Zdravie je čoraz drahší artikel.

Znamená teda vyššia cena liekov bezpodmienečne drahšiu liečbu? Mám na mysli celkové náklady na vyliečenie pacienta.

Ak dnes už možno veľa chorôb liečiť tak, že pacient nemusí byť trvalo pripútaný na lôžko, alebo inak vylúčený z bežného života, ak teda dosahuje vyššiu kvalitu života - samozrejme pri dôslednej sebakontrole a pod lekárskym dohľadom - zrejme je liečba mo­dernými preparátmi aj ekonomicky efektívnejšia. Ak spočítame priame i nepriame náklady na liečbu, tak potom vyššiu cenu moderného lieku na jednej strane kompenzujú nižšie nepriame náklady na strane druhej.

Možno vôbec určiť, čo z medicínskej moderny je tým najväčším prínosom pre medicínu samotnú i pre pacienta a lekára?

Každé odvetvie medicíny má svojich favoritov, ale podľa mňa sú to zobrazovacie vyšetrovacie metódy - na prvom mieste ultrazvuk. Dnes je to skríningová vyšetrovacia metóda, ktorá je vo vys­pelých štátoch dostupná na chodbách zdravotníc­kych zariadení a v rukách kvalitného lekára často nahrádza invazívne a bolestivé výkony. Ďalej, v spojení s informačnými technológiami je to počítačová tomografia, nukleárna magnetická rezo­nancia a pozitrónová emisná tomografia. Sú to tech­niky, ktoré v kombinácii s klasickými vyšetrovacími metódami umožňujú detailnejšiu diagnostiku. Dnes už dokážeme veľa vyjadriť číselne, exaktne. Nemusíme používať alibistickú formulku „stav pacien­ta sa zlepšuje", ale vieme to vyjadriť presne v číselných ukazovateľoch. A to je dôležité, lebo diagnóza, po­znanie stavu pacienta, je základom liečby. Od toho sa všetko odvíja.

Priniesli tieto zmeny aj zmeny v prístupe k jed­notlivým medicínskym odborom? Niektoré, napríklad psychiatria, boli ešte donedávna mimo záujmu laickej i odbornej verejnosti.

Je to tak. Zlomená noha je viditeľnejší jav ako zlomené srdce, či duch. Ale dnes už vieme, že tie druhé zlomeniny sú niekedy ťažšie liečiteľné, ako chirurgický problém. Na druhej strane časť liečby prevzali za lekára nové technológie a prístroje, čím sa vytráca blízkosť vzťahu pacienta a zdravotníka. Pacient, keď sa cíti zle, potrebuje aj účasť okolia a pocit liečby aj dobrým slovom, ústretovým chovaním. Nie je vhod­né, ak lekár či sestra - a častejšie sa toho dopúšťajú lekári - povie pacientovi: zistili sme vám takú a takú diagnózu, a to nie je naše, choďte si pohľadať iného špecialistu. Mali by mu skôr poradiť, kto ten špecialista je, kde je, nájsť mu ho, skontaktovať...

Myslíte si, že toto je rozšírený jav?

Žiaľ, áno. Ekonomizácia, racionalizácia a modernizá­cia našej práce často vedú k nedostatkom vo vzťahu zdravotník - pacient.

Ste prezidentom Slovenskej lekárskej spoločnosti, nemôže s tým niečo robiť práve toto združenie?

Slovenská lekárska spoločnosť sa snaží posilňovať vzdelávanie lekárov, sestier a farmaceutov práve v tom smere, aby rástli nielen po odbornej, profe­sionálnej stránke, ale zároveň kultivovali vzťah zdravot­níka a pacienta. Popri vysokej profesionalite treba v sebe budovať aj ľudský vzťah k pacientovi.

Dôležitou otázkou v tomto vzťahu je, či a ako má lekár povedať pacientovi pravdu o jeho zdravotnom stave. Aký máte na to názor?

Vo väčšine prípadov si pacient zaslúži, aby sa dozvedel pravdu, iba treba vedieť citlivým odhadom určiť ako, kedy a čo. Aj tá najkrutejšia pravda sa dá povedať tak, aby som v pacientovi nezabil chuť žiť, musím ho presvedčiť, že život je pekný, stojí za to žiť, aj keď s istými obmedzeniami. Najdôležitejšie je mať okolo seba blízkych ľudí, priateľov a lekára - svojho lekára. Lekár by mal byť predovšetkým psychológom.

Takže medicínu možno vnímať ako kombináciu prastarých morálnych zásad a aplikovaných výsled­kov modernej vedy. Čo si myslíte o spojení firiem pôsobiacich v medicíne a pre medicínu - s lekármi a ostatnými zdravotníkmi?

Som presvedčený a verím, že možno postaviť vzťah lekárov a zdravotníkov k týmto firmám tak, aby si navzájom poskytovali užitočné služby. Bez po­znatkov z praxe nie je možné efektívne pokračovať vo vývoji nových metód, prístrojov a liekov. Ak far­makologická firma vyrába dobrý liek, dobrý lekár ho samozrejme použije. Na druhej strane tieto firmy môžu sponzorovať potrebné školenia a Iné formy zvyšovania kvalifikácie zdravotníkov. Užitočná by mohla byť spolupráca pri publikovaní rôznych monografií, spon­zorovaní odborných časopisov. Ak firma zriadi grant pre vzdelávanie, prečo by sme ho nevyužili na kvalitné kontinuálne medicínske vzdelávanie? Pokrok ide dopredu a lekári, zdravotníci, sa stále musia učiť a využívať najnovšie poznatky.

Čo vás vlastne doviedlo k takému náročnému odboru, ako je medicína?

Ja mám pozitívnu rodinnú anamnézu. Otcovi bola medicína celým životom a slúžil priamo v prvej línii, v ambulancii praktického lekára. Mamička pracovala v röntgenologickom laboratóriu, a mne a bratovi pri­padala dráha lekára ako to najlepšie, čo môžeme štu­dovať a potom vykonávať. Manželka je lekárkou tiež, ale moje deti sa rozhodli inak a nemôžem im to zazlievať, lebo profesia lekára dnes, žiaľ, nepatrí k najvyhľadávanejším a spoločensky I finančne naj­zaujímavejším povolaniam. Medicíne by sa mali veno­vať iba ľudia, ktorí majú k tomuto povolaniu osobnost­né predpoklady.


Článok je prebraný z publikácie Mozaika slovenskej medicíny.


Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. - ZDRAVIE.sk