Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Prof. MUDr. Ján Murín, CSc.

  • 1973 - ukončil Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK)
  • 1977 - 1. atestácia z internej medicíny
  • 1980 - II. atestácia z Internej medicíny
  • 1983 - atestácia z kardiológie
  • 1986 - obhájil kandidátsku prácu a získal titul CSc.
  • 1993 - stal sa docentom Univerzity Komenského
  • 2001 - bol vymenovaný za profesora LF UK

Odborná prax:

Dlhé roky sa venoval echokardiografii, sonografii, kar­diológii, bol zástupcom primára I. Internej kliniky Fakul­tnej nemocnice LF UK, pôsobil na University of Rochester v USA, v súčasnosti sa venuje srdcovému zly­hávaniu.

Členstvo v odborných spoločnostiach a publikačná činnosť:

Pôsobil ako prezident Slovenskej internistickej spoločnosti, je prezidentom Slovenskej kardiologickej spoločnosti, členom America College of Physicians (Amerického kolégia interných lekárov) a Európskej federácie internej medicíny, zástupcom šéfredaktora časopisu Vnitřní lékařství a členom redakčnej rady odborného časopisu Kardiológia. Pravidelne publikuje v odbornej tlači (vyše 150 publikácii) a participuje na viacerých klinických štúdiách.
Po celý život ho sprevádza prvá veta učiteľov v škole: „Odteraz ideme podľa nového systému, a preto sa musíme viac snažiť," spomína na školské roky, keď sa s rodičmi sťahovali z mesta do mesta a z jednej školy do druhej. „Aj dnes neustále začí­nam a po novom," komentuje s úsmevom súčasnú situáciu v zdravotnom systéme, poisťovníctve i pro­fesionálnom živote. V tomto období, v zmysle celoživotnej výzvy, buduje či pretvára so spolupra­covníkmi kardiologickú spoločnosť. Preto chodí skoro do práce a neskoro domov a dobrovoľne priznáva, že je tak trochu workoholik. Bude to asi tým, že ho práca baví a poznať to podľa toho, ako zápalisto o nej dokáže rozprávať. K medicíne ho priviedlo náhle rozhodnutie - pridal sa ku kamarátom, ktorí sa hlásili na medicínu, hoci predtým sa viac prikláňal k matematike, technike, ekonomike. Anatómia ho vraj dosť nudila, ale vedel, že sa ju musí poriadne naučiť, lebo to je zemepis medika a bez toho sa žiaden lekár neza­obíde. Technika, prístroje, čísla si k nemu napokon našli cestu aj v bielom plášti - alebo to bolo aj naopak. Zaujali ho najmä možnosti, ktoré mu pri diagnostike technické prístroje poskytovali, pričom diagnostike pomocou prístrojov venoval dve desiatky rokov profesionálneho života. Došiel však aj k poznaniu, že sú prostriedkom k diagnóze a liečbe pacienta a nie cieľom profesionálneho uspokojenia.

Na ktorý prístroj nedokážete zabudnúť?

Tak to viem presne, echokardiograf. V tom čase boli na Slovensku iba dva a jeden som mal k dis­pozícii ja. Rajón sme mali medzi Komárnom - Žilinou - Skalicou a Bystricou. Na pomoc sestry som vtedy „nemal nárok".

Bez kvalitných prístrojov by sa v súčasnosti nedala robiť kvalitná diagnostika...

Závisí vždy od človeka, ktorý má ten prístroj v rukách a ako s ním a pacientom vie „narábať". Ja som bol pri sonografických vyšetreniach známy tým, že som sa neuspokojil s jediným vyšetrením (ak sa nepreukázalo u pacienta patologický nález), ale skúšal som ďalej, hľadal som príčiny ochorenia a dôvody, pre ktoré pacient trpí. V tom je výhoda vyšetrovania klinikom, napríklad internistom, že sa neuspokojí s jedným vyšetrením alebo meraním, jedným výsledkom, ale snaží sa prísť na koreň veci. A to učím aj kolegov - neuspokojiť sa s jedným výsledkom, ktorý je negatívny, ak pacient evi­dentne nie je v poriadku. Ak to nie je napríklad žlčník, tak potom to musí byť niečo iné a treba to nájsť. Interná v sebe zahŕňa mnoho pododborov a je potrebné myslieť na každý z nich, keď vyšetru­jete pacienta.
Profesor Murín je pragmatický a uvážlivý človek, a preto sa vždy chcel venovať internej medicíne. Ak ju totiž lekár dobre ovláda, má mnoho možností uplatniť sa, takpovediac, širokospektrálne v súlade s odborom. Zavialo ho to takisto na pľúc­ne oddelenie, k dialýze, na intenzívku, koronárku a neľutuje, pretože všetko, čo sa naučil, ho posúva­lo dopredu a znalosti zužitkováva dodnes. Chodí rád na vizity a obvykle rozpozná, ak je s pacientom zle nedobre. Stačí, ak povie, že tento pacient sa mi nevidí, skúste ešte... A často sa mu potvrdí jeho predpoveď. V ostatných rokoch jeho kariéra zaradila štvrtý rýchlostný stupeň. Po zmene spoločenskopolitických podmienok využil šancu, zužitkoval predošlú publikačnú činnosť, začal viac prednášať, urobil si docentúru a neskôr získal titul profesora, pribudli funkcie v odborných spoločnos­tiach, účasť na kongresoch, konferenciách. Z ciest po svete si priniesol aj zaujímavý darček. V Číne jeho meno prekreslili do písma, vyzerá ako dva stromy, pretože po čínsky slovo murin znie ako „mu lin", čiže les.

Čo považujete za radikálne zmeny v terapii v ostatných rokoch?

Začiatok 90tych rokov znamenal aj pre naše zdravotníctvo zlom. Keď sme už mohli chodiť na kongresy a zahraničné pobyty, bol som enormne prekvapený, ba až fascinovaný nábojom a silou farmakoterapie. Za ostatné roky sa objavilo ohromné množstvo nových liekov, je tu dnes iný spôsob ich testovania a my sme sa do neho mohli zapojiť. V súčasnosti mám rovnaké možnosti ako môj kolega v Amerike, môžem využíval tie isté účin­né lieky a to je - ak porovnáme situáciu iba pár rokov dozadu - úžasné.
Spoločným kritériom kvality farmakoterapie je skrat­ka EBM - medicína založená na dôkazoch. Kar­diológia je kotlom, ohniskom boja, v ktorom sa varí neskutočné množstvo nových a priam fantastic­kých objavov, vývoj ide dopredu fascinujúco rých­lo v invazívnej, ale aj v neinvazívnej diagnostike a liečbe.

Tak fascinujúco, až sa ľudia prestávajú starať o svoje zdravie a veria v zázračné lieky...

Áno, existujú život zachraňujúce lieky, ale nie sú zázračné, pacient musí sám pre svoje zdravie niečo urobiť.
Najlepšie to vysvetľujem pacientom na príklade auta. Kardiak by sa mal na seba pozerať takto: ak mám staré auto a nemám na nové, musím s ním často chodiť do servisu a starať sa oň t. j. rešpek­tovať pravidlá výmeny, kontroly. Takže, chorobe treba predchádzať, rizikové faktory možno upraviť aj bez doktora - strážiť si hmotnosť, nefajčiť, pravidelne kontrolovať tlak krvi, tak ako brzdy na aute...

Ako ste na tom so zdravím vy?

Raz som na jednej prednáške hovoril medikom o priemernom občanovi v mojom veku žijúcom na sídlisku v Petržalke (pozn. autorov: mestská časť hlavného mesta SR, Bratislavy) - na rozdiel odo mňa má nadváhu, často hypertenziu a za sebou niekedy jeden či dva infarkty. Hovorila to „štatisti­ka" pacientov našej koronárky, keďže o Petržalku sme sa vtedy starali.
Mám za sebou operáciu menisku, lebo som urobil chybu, ktorú už viac nezopakujem. Hral som nerozcvičený a nepripravený futbal - zápas s chirurgmi, nemocničná liga, to sa nedalo odmiet­nuť. Tú chybu už viac nespravím. Nikdy som nebol na „nemocenskej", takže všetky moje príspevky do zdravotného aj nemocenského poistenia využí­vali doteraz iní pacienti.

Mnoho legiend sa rozpráva o vzťahoch lekárov a zdravotných sestier. Ako ste s nimi vychádzali?

Bez dobrej spolupráce, dôvery a súzvuku lekár - ses­tra si neviem predstaviť kvalitnú starostlivosť o pacienta. Ja som napríklad u nás na pracovisku začiatkom 80tych rokov inicioval, aby zdravotné sestry defibrilovali pacienta, pretože môže nastať situácia, keď lekár práve nebude v dosahu. Sestričky ma naučili piť kávu. Vždy som sa snažil, aby vedeli čo najviac o pacientoch, ktorých máme na oddelení, a preto som s nimi preberal postup liečby a starostlivosti, no a popri týchto rozhovoroch padla veta: nedáme si kávičku? A už som bol „v klube"...

 Priznávate sa dobrovoľne k zlozvykom?

Fajčiť som sa nenaučil, ale to by museli povedať iní o mojich zlozvykoch. Mám asi ten, na ktorý ma upo­zorňuje manželka - pediatrička, že sa nechám na všetko nahovoriť. Rád „idem" do nových vecí, skúšam, skúmam. Asi mám slabosť, že neviem povedať nie, ak ide o prácu.
A vlastne áno. Na každej gremiálnej porade, ak je na to nejaký priestor, riešim problém bezdomovcov ako v rímskom parlamente. Jednoducho, treba upozorňovať na problémy, ak sú, nemožno ich nevšímavo obchádzať. Tak, ako sa v minulosti o biednych a chudobných starali samaritáni, tak aj my musíme vymyslieť nejaký spôsob, ako riešiť problém bezdomovcov a sociálne zanedbaných ľudí.


Článok je prebraný z publikácie Mozaika slovenskej medicíny.


Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Prof. MUDr. Ján Murín, CSc. - ZDRAVIE.sk