Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

MUDr. Vladimír Novotný, CSc.

  • 1970 - promuje na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave
  • 1974 - menovaný za vedúceho ambulancie
  • 1985 - ordinár pre alkohológiu
  • 1990 - obhajuje titul kandidáta vied
  • 1997 - získava docentúru na LF UK
  • 1990 až 2001 - zástupca prednostu psychiatrickej kliniky, súčasne asistent kliniky
  • 2001 - prednosta Psychiatrickej kliniky
  • 2004 - získava titul profesora na Lekárskej fakulte
  • od 1989 - trvalo pôsobí ako pedagóg

Niektoré významnejšie ocenenia:

Cena časopisu Psychiatria pre prax, cena Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, Prvá cena Slovenského literárneho fondu v oblasti biologických a medicín­skych vied za rok 2004, čestné členstvo v Českej psy­chiatrickej spoločnosti a ďalšie.

Publikačné a odborné aktivity:

Od roku 1971 sa venuje aj výskumu, rieši a podieľa sa na riešení vyše 30 úloh v oblasti liečby alkoholizmu a drogových závislostí, depresie, schizofrénie a iných. Je autorom niektorých kapitol vo viacerých odborných publikáciách, sám publikuje 185 článkov v slovenských, českých i medzinárodných odborných periodikách, je spoluautorom 5 monografií, členom redakčných rád odborných časopisov a členom I funkcionárom národných aj medzinárodných odborných spoločností. Pôsobí aj ako súdny znalec a konzultant ďalších verejných Inštitúcií.

V časoch dospievania Vladimíra Novotného nebolo v Bratislave veľa stredných škôl s dobrým menom. Medzi dvoma, čo zneli najzvučnejšie, bola elitná stredná škola gymnázium na Novohradskej ulici. „Tam som maturoval.

V triede nás bolo tridsať, deviati sa hlásili na medicínu, deviati na chémiu. Na obe fakulty som to mal rovnako blízko. Keď som sa rozhodoval, na akú vysokú školu pôj­dem, odkrokoval som si to. Medicína bola o pár krokov bližšie, tak to vyhrala nad chémiou v pomere 10 : 9," spomína na chvíle spred štyridsiatich rokov.

Nikto z rodiny nebol lekár, najbližšie k zdravotníctvu mal jeho otec, ktorý bol za prvej republiky úradníkom v zdra­votnej poisťovni.

Vybrali ste si psychiatriu, hoci v minulosti to nebol veľmi  populárny medicínsky odbor. Dokonca možno povedať, že sa štát tváril tak, akoby duševné prob­lémy ľudia ani nemali...

Minulý režim nielenže nemal rád duševné choroby. On nemal rád ani dopravné nehody. Nič zlé. Žiadne znepokojujúce javy u nás neboli. O ľudskom utrpení sa hovorilo málo - za socializmu sa netrpelo.

Prečo ste sa potom rozhodli práve pre psychiatriu? Aj medicínu ste si vybrali ako jednu z alternatív a potom ste sa rozhodli pre odbor, ktorý bol v danom čase málo atraktívny...

V treťom ročníku na vysokej škole človek akosi začal viac čítať a vo vydavateľstve Orbis vychádzali literárne profi­ly vedcov, okrem iného aj Freuda. Zaujalo ma to najprv ako nový pohľad na človeka, neskôr ako pohľad na pro­fesiu. Hľadal som odpoveď a azda aj preto som štu­dentskú vedeckú odbornú prácu vo štvrtom ročníku orientoval na psychiatriu. Potom som vlastne už o ničom inom ani neuvažoval.

Nikdy ste neoľutovali, ani nezaváhali nad správ­nosťou výberu?

Len jediný raz som trpel pochybnosťami - bolo to v roku 1969, po piatom ročníku na fakulte. To bola na dlhý čas posledná možnosť absolvovať zahraničné študijné pobyty. Praxoval som v Aachene na chirurgii a tam sme si pripomenuli prvé výročie ruského vpádu, v televízii sme sledovali, ako nastupuje nové československé panstvo a ako postupuje voči ľuďom doma. Primár fandil našim ľuďom a hneď nám ponúkol miesta asistentov. Chirurgia je jasný, priamočiary odbor. Chirurg vyrieši problém za pár hodín, ale depresiu psychiater nevylieči za me­siac a niekedy ani za niekoľko rokov... Robil som jasnú chirurgiu, ale prax sa skončila a ja som sa vrátil, aby som zostal psychiatrom.

To zvádza k porovnávaniu lekárskych odborov ako aj možností. Porovnávate?

Pomerne často. Od tých čias sme napríklad objavili, že depresia je choroba biologicky podmienená a neu­trálna voči režimu, vonkajším podmienkam. Ale stále nie je v centre pozornosti. Ešte stále sa v rámci rezortu preferuje onkológia a kardiovaskulárne problémy, sem aj išli prioritne peniaze. Na tie časy bolo typické, že šéf kliniky urobil transplantáciu srdca, s tým sa však neviaza­la len profesionálna povesť, ale najmä cesty a stáže do zahraničia, vyzdvihovanie úspechov odboru a socialistickej medicíny. Zmenilo sa to až koncom osemdesiatych rokov, vtedy prišiel ten veľký prelom.

Z čoho pramenil?

Náhle sa zistilo, že aj psychické poruchy majú svoj bio­logický podklad. Nové poznatky viedli k novým názorom. V sedemdesiatych rokoch sa nevedelo o exis­tencii endorfínov, nechápalo sa preto, že napríklad aj závislosti sú podmienené zmenou prenosu signálov. Objavil sa nový systém - kanabinoidný systém. Ide o novoobjavený systém prenášačov v mozgu, ktorého všetky mechanizmy zatiaľ nie sú vyjasnené. Podieľa sa napríklad na riadení jemnej motoriky a má vzťah aj k iným funkciám. To, o čom si ľudia myslia, že je zlozvyk, je spôsob prenosu informácií v mozgu. Takže zrazu sa dala vyvinúť celá skupina antidepresív, antipsychotík a látok, ktoré závislosť redukujú.

Vo verejnosti panuje názor, že otvorením sa svetu sa zároveň otvorila cesta k drogám. Vy ste v boji s droga­mi renomovaný odborník - zdieľate názor verejnosti?

Mení sa skladba drog, nie však percento drogovo závis­lých pacientov. V deväťdesiatych rokoch sa náhle objavili heroínové závislosti - to možno vyvoláva pred­stavu o vpáde toxikománie k nám. Predtým nebola mena konvertibilná a preto sa nedal heroín kúpiť. Ale v socialistických krajinách sme mali pendantanal­getika. Dnes sme konfrontovaní s drogami, ktoré sú rozšírené vo svete, ale fetovanie prchavých látok upadá. Zmena spoločenských pomerov priniesla kvali­tatívne zmeny, nie kvantitatívne.

Možno povedať, že spoločnosť a predovšetkým odborníci sú na ceste poradiť si so závislosťami ako takými?

V psychiatrickom systéme na Slovensku je ročne hospi­talizovaných tridsaťtisíc pacientov, ale psychiatria na Slovensku je finančne poddimenzovaná ešte viac ako iné medicínske odbory. Lôžka postačujú, problém je skôr v rekonštrukcii a modernizácii zariadení. Ale ubúda­jú chronické stavy. Vďaka modernizácii a efektívnosti liečby sa už zriedka stáva, že pacient opakovane musí ísť na dlhodobú liečbu do psychiatrickej liečebne. U nás však neexistuje psychiatrický výskumný ústav. V Prahe a Budapešti ho majú. Registrujeme veľa pacientov, ktorí trpia na iné, doteraz nedostatočne preskúmané formy závislostí. Hovorí sa však len o dro­gových závislostiach, len s nimi sa bojuje. Ale najhoršie je, že peniaze nejdú na spoznanie tohto nebezpečen­stva. Všetky pohltí protidrogová prevencia. Nik sa už nevenuje nelátkovým závislostiam. Takisto štát nedal ani korunu na výskum depresívnych stavov. Urobili sme to sami, zo zdrojov, ktoré sme si dokázali zabezpečiť.

To je to jediné, čo chýba v liečení psychických porúch?

Čo chýba, to je kontinuita v sociálnej oblasti, systém, vďaka ktorému sa človek opätovne zaradí do spoločnosti. Na Slovensku sme budovali psychiatrické oddelenia v rámci nových nemocníc, čo zvyšuje efek­tívnosť liečby. Ale zariadenia mimo centier sú odsúdené na zánik. Na druhej strane sa začali dobre rozvíjať denné stacionáre. V nich sa pacient prelieči, netrpí samotou, prázdnotou dňa. Večer sa vráti domov a pobyt doma zasa prispieva k boju s chorobou.

V nedávnej minulosti boli celkom neznámym poj­mom psychosomatické poruchy, ani dnes o nich verejnosť veľa nevie.

Psychosomatických pacientov pribúda, tieto poruchy sú veľmi časté. Lenže nemáme ani špecializované od­delenia, ani lekárov špecialistov. Je to syntetizujúca oblasť a teda veľmi náročná na kvalifikáciu aj
vedomosti lekára. Myslím si, že v krátkej budúcnosti bude nevyhnut­né venovať sa viac aj tomuto problému. Je to len ilustrácia, ale tlak médií a následne aj okolia je taký, že časť mladých dievčat z populácie podľahne a odrazu je tu medicínsky problém. Anorektičky. Sú to obete a vinníkmi sú aj ich rodičia. My často obnovíme funkcie organizmu a tu, čuduj sa svete, matky zostanú nešťastné, že dievča nie je také štíhle, ako bolo, keď išlo do nemocnice: Ako pôjde na casting? Oddelenia dorastovej psychiatrie majú čoraz viac práce s prípadmi bulímie. To vypovedá o spoločnosti, nie o pacientoch...

Evidentne chápete krehkú schránku, ktorou je duša pacienta a nie div, že ju chránite, ktorý je vždy citlivejší ako pacient na inom oddelení?

Vzťah lekár pacient sa dá len individualizovať. Na psychiatrii je to ešte výraznejšie. Ak niečo platí vo všeobecnosti, tak je to fakt, že náš pacient znáša zlé správy zle. Naopak, môžete mu povedať, že má depresiu, ale že to nie je smrteľná choroba a že sa dá liečiť a utlmiť, že akceptácia tohto stavu musí vyplynúť zo zmeny postojov a návykov. Trebárs až po zmenu zamestnania. Niektoré diagnózy mali kedysi zlú povesť dnes už nemáme hystériu, ale konverznú poruchu, nemáme psychopatov, ale pacientov s poruchou osobnosti. Je to trochu úsmevné, ale je to asi dobré. Keď budeme veci pomenúvať menami, ktoré nevzbudzujú strach, pacienti budú skôr veriť, že ich problém je riešiteľný. Ale osobné, intímne zblíženie lekára s pacientom je neprofesionálne, znižuje schopnosť liečiť, rozoznávať nebezpečenstvo a príznaky, úzka väzba nie je príliš dobrou devízou.


Článok je prebraný z publikácie Mozaika slovenskej medicíny.


Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

MUDr. Vladimír Novotný, CSc. - ZDRAVIE.sk