Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.

  • 1963 - absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK)
  • postupom rokov získal atestácie v odboroch: gynekológia a pôrodníctvo, sociálne lekárstvo, organizácia zdravotníctva, reprodukčná medicína a matemofetálna medicína a gynekologická urológia
  • 1974 - titul kandidáta vied
  • 1980 - obhajoba habilitačnej práce
  • 1999 - menovaný za profesora
  • od 1981 - prednosta Gynekologickopôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou
  • 1996 až 2002 - riaditeľ Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny
  • od 2002 - rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU)

Vedeckovýskumnej práci sa venuje od roku 1964, medzi prvými rozvíjal invazívne a diagnostické liečebné postupy plodu, je zakladateľom odboru fetálna medicína v SR, zrealizoval viac ako 400 prednášok na popredných európskych a svetových kongresoch a sympóziách.

Členstvo v odborných spoločnostiach:

Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR, zakladajúci člen Európskej spoločnosti gynekologic­kej endoskopie, spoluzakladateľ Európskej postgraduál­nej gynekologickej akadémie. Od roku 1992 do roku 2006 bol prezidentom a od roku 2006 je doživotným čest­ným prezidentom Slovenskej gynekologicko pôrodníckej spoločnosti SLS. Je členom Profesorského zboru Jaglellonian Univerzity Krakow, predsedom vedeckej rady SZU, členom vedeckej rady LF UK a Trnavskej univerzity. Je taktiež členom redakčných rád viacerých domácich a zahraničných odborných časopisov.

Ocenenia a vyznamenania:

Najvyššie ocenenie Kríž prezidenta SR I. stupňa, Guothova cena za najlepšiu publikáciu, Zlatá medaila Jesseniovej lekárskej fakulty, Zlatá medaila UK, Zlatá medaila SAV, Zlatá medaila SLS, Award of Excellence In Laparoscopls Surgery, Čestná plaketa Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách.

Príroda a medicína sú jeho celoživotnými vášňami. Obom sa venuje - možno nie rovnakým dielom, ale sústavne.
„Na fakulte som vlastne zistil, že medicína je nád­herná a rozporuplná disciplína a čo ma najviac doteraz uchvacuje, je zrod života," definuje svoje priority profesor Stenči. Nad otázkou, ako vníma názor, že byť doktorom je poslanie, po chvíli uvažo­vania odpovie: „To je krásna fráza, ktorú ľudia radi používajú a takisto aj od každého lekára očakáva­jú, žiadajú od neho, aby to tak skutočne cítil. Dobrý lekár o tom ani neuvažuje, správa sa tak, cíti a vie, že jeho práca má zmysel a je službou človeku. A vôbec, zdravotníctvo stojí a padá na lekároch, zdravotných sestrách, pomocnom personáli, na ich postoji k práci, vzťahu k pacientom." Potom sa však rozhovoríme o tom, že aj spoločnosť, verejnosť, ktorá rada pridáva tento epiteton lekárom, by sa k nim podľa toho aj recipročne mala správať.

Ste rektorom Slovenskej zdravotníckej univerzity. Aký je záujem o štúdium medicíny?

Neklesá, a to je povzbudzujúce, My sme sa rozhodli, že budeme elitnou školou a robíme pre to všetko. Iba tí uchádzači, ktorí spravia prijímacie skúšky na výbornú, majú šancu získať index na našej uni­verzite. A ešte sme sa rozhodli, že prijmeme menší počet študentov, aby sme mali na ich výchovu čas, aby sme sa im mohli dôkladne venovať. Naša uni­verzita stavia na tradíciách doškoľovacieho inštitú­tu a tie nám latku postavili vysoko.

Vaše deti sa podali na otca, sú lekármi?

Jeden syn je lekár chirurg, druhý psychológ. Dcéra je právnička, tú som odhovoril od medicíny, tohto náročného povolania.

Venujete sa a celý život ste sa venovali gynekológii a pôrodníctvu - jednému z najstarších medicínskych odborov...

...ktorý sa neustále zdokonaľuje, spolu s vedou a výskumom, farmakológiou a technickými možnosťami umožňuje oveľa lepšiu zdravotnícku starostlivosť o plod.
Prenatálna diagnostika a liečba plodu v maternici v ostatných rokoch znamená predovšetkým pokrokové a prevratné metódy v medicínskej starostlivosti o ešte nenarodené dieťa. Ak už pred narodením vieme rozpoznať problémy vo vývoji plodu, vieme ho vďaka liečbe oveľa lepšie pripraviť na život.
Na Slovensku sme už v osemdesiatych rokoch boli na špici v starostlivosti o plod, už v tých rokoch sme robili operácie na plodoch v maternici. Prednostom kliniky som už 26 rokov a za ten čas mnoho dobrých a schopných lekárov odišlo do zahraničia. Pri návštevách Slovenska sa vždy ukážu a vravia nám: ste výborní, robíte dobrú medicínu. V prenatálnej starostlivosti nám napríklad chýba špecializovaná nemocnica pre nastávajúce matky. O tom teraz uvažujeme a to sú naše ciele.

Znie to povzbudzujúco. Vy sa však angažujete aj za práva plodu...

Upozorňujem na to a venujem sa tejto prob­lematike už viac ako 20 rokov, z hľadiska medicíny, etiky a práva. Nazdávam sa, že plod, ktorý sa vyví­ja v tele matky, má mať svoje práva. Ak však začnem takto, nie každý to správne pochopí. Takže zdôrazňujem, tento pohľad nesúvisí so žiadnou filo­zofiou ani náboženstvom. Ak má plod práva až po narodení, prečo nie aj pred ním? To, o čom ho­vorím, má iba čisto etický a právny rámec, nazerám na to z humánneho a medicínskeho hľadiska.

Profesor Stenčl hneď ponúka niekoľko príkladov. „Ak sa budúca matka, diabetická o seba počas tehotenstva nestará, poškodzuje plod. Alebo narkomanky. Takisto, ak sa počas tehotenstva ne­vzdajú návykových látok, porodia dieťa, ktoré bude v budúcnosti závislé na drogách. Keď matka podá dieťaťu drogy po narodení, je to trestný čin. Keď matka podáva dieťaťu drogy pred narodením, z nášho právneho hľadiska je to v poriadku. Prečo má plod od jeho práv na zdravie oddeľovať iba brušná stena matky?," kladie si otázku. A taktne zamlčí, že o tejto problematike už v roku 1990 pred­nášal na Univerzite v Sorbonne v Paríži, na sve­tovom zhromaždení, ktoré sa venovalo etickým problémom medicíny.

Starostlivosť o tehotné ženy má predsa zaužívané postupy a pravidlá, alebo nie? 

Boli jedny z najlepších na svete a mnohé krajiny ich po nás kopírovali. Vznikli v osemdesiatych rokoch a mali by platiť aj dnes. Žiaľ, prevencia a skríning sú na Slovensku dosť zanedbávané. V istom zmysle aj vďaka nezáujmu pacientov.

Aké boli míľniky vašej kariéry?

Mal som to šťastie, že som mohol pracovať s tromi najväčšími osobnosťami slovenskej medicíny - profesorom Štefánikom, Ponťuchom a napokon Dlhošom. Od každého z nich som sa veľmi veľa naučil, tá spolupráca s nimi, to boli tie míľniky, na ktoré sa nezabúda.

Čo považujete za dramatickú zmenu vo vašom odbore v poslednom období, ktorá prípadne zme­nila, alebo posunula medicínsky odbor vpred?

Jednoznačne ultrazvuk - obraz plodu, a potom, samozrejme, možnosti genetiky a s tým spojenej diagnostiky, zisťovanie zdravia plodu. Tým ďalším bude určite využitie kmeňových buniek v liečbe a ozdravovaní organizmu.

Súhlasíte s tým, že kvalita života pacientov sa neustále zlepšuje aj vďaka moderným originálnym prípravkom, ktoré majú k dispozícii?

Kvalita života je niečo, čo dosť ťažko môžeme defi­novať. Inú kvalitu života pociťuje člen afrického kmeňa Bororo a inú Európanka po menopauze. Tak ako ste formulovali otázku, tak s tým môžem iba súhlasiť.
Vďaka výdobytkom vedy a zlepšujúcej sa životnej úrovni sa najmä ženy dožívajú stále vyššieho veku, ich organizmus sa ale tomu nedokáže adekvátne prispôsobovať. A je rozdiel, ak sa žena dožije 55tich rokov alebo 80tky. V súčasnosti sa však vďaka hor­monálnej substitúcii mnohým problémom dá predísť. A vzhľadom na to, že farmaceutické firmy robia v tomto smere neskutočnú osvetu a systém starostlivosti o ženu je veľmi dobrý, môžeme prínos moderných liekov jednoznačne považovať za vý­znamný prvok v oblasti kvality života.

Stretli ste sa s členmi kmeňa Bororo?

Niekoľko rokov som žil a pracoval v Afrike. Naprí­klad, v tomto kmeni kvalitu života určuje počet kráv v stáde a sexuálna výkonnosť ich pastiera. Samozrejme, to je len príklad.

Profesor Štencl v roku 1973 odišiel pracovať do Univerzitnej nemocnice na Gynekologicko pôrodnícku kliniku v Constantine v Alžírsku a pôso­bil tam vo funkcii docenta vedúceho oddelenia. V tamojšej nemocnici vybudoval poliklinický systém zdravotnej starostlivosti o matku a dieťa, a neskôr ho ako vzorový prijali v celom Alžírsku. V roku 1975 už pôsobil ako prednosta II. gynekologicko pôrodníckej kliniky v Constantine, a neskôr bola táto klini­ka vyhodnotená ako najlepšia v krajine. Avšak nie­len v zahraničí, aj na Slovensku rozvinul metódy a medicínske postupy, ktoré boli uvedené do celoslovenskej praxe.

Máte recept na relax?

Pre mňa je to predovšetkým pobyt v prírode.

Vraj ste aj poľovník, viete pripravovať divinu?

Samozrejme, jedlo z diviny je vynikajúce, chutné a príprava je veľmi jednoduchá. Stačí nasoliť, oko­reniť, pridať cesnak, posypať rascou, podliať vodou a nechať zapiecť dve až tri hodiny v trúbe.


Článok je prebraný z publikácie Mozaika slovenskej medicíny.


Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. - ZDRAVIE.sk