Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Budúcnosť je vo výskume

Aj vo farmaceutickom priemysle je dôležitá veda a výskum. O to viac, že práve objav nového, takmer vždy súvisí s kvalitou, alebo záchranou života. Vedia o tom svoje aj predseda predstavenstva Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) MIROSLAV LEDNÁR a podpredseda ŠTEFAN MESÁROŠ. Téme sa venujú s redaktorkou Annou Kmovou.

Vaša orientácia na výskum a vývoj pre farmaceutické spoločnosti prináša isté poznatky aj z oblasti nových originálnych liekov. Ste spokojní s úrovňou a výsledkami?

ML: Na úvod mi dovoľte uviesť zopár základných informácií. Členské spoločnosti združené v SAFS sú prioritne zamerané na výskum a vývoj nových originálnych liekov a podmienkou členstva v našej asociácii je minimálne 70-percentný podiel originálnych liekov v portfóliu z lokálneho obratu. Je možné povedať, že výskumne orientované farmaceutické spoločnosti sú určitou hybnou silou pokroku a vzdelávania lekárov a ostatných pracovníkov v zdravotníctve, nakoľko okrem vývoja nových liekov zároveň skúmajú a prehlbujú poznatky o podstate, príčinách a vzájomných súvislostiach ochorení a tieto informácie posúvajú ďalej. Len pre zaujímavosť, v celosvetovom meradle pripadá na originálne farmaceutické spoločnosti 90 % všetkých objavov nových liekov za posledných približne 40 rokov.

Čo sa týka Vašej otázky o spokojnosti s úrovňou a výsledkami, podčiarkol by som asi nasledovné: Farmaceutický priemysel v posledných desaťročiach minulého storočia zaznamenal výrazný rozvoj a inovatívne lieky a vakcíny prispeli k zmene života miliónov ľudí - pomohli predĺžiť život, zvýšiť priemernú dĺžku života, a takisto znížiť mieru úmrtnosti na ochorenia, akými sú napríklad nádorové či kardiovaskulárne choroby, taktiež umožnili pacientom s chronickými chorobami viesť plnohodnotný život.

Samozrejme, stále existujú ochorenia, na ktoré liečba zatiaľ neexistuje a stojac pred novodobými globálnymi problémami a pribúdaním starších ľudí v populácii, je význam inovatívneho farmaceutického priemyslu nenahraditeľný.

Kde a v čom vidíte rezervy vo vývoji a výskume na Slovensku? Čo by sa malo zlepšiť?

ML: SAFS združuje farmaceutické spoločnosti, ktorých výskumné centrá sú lokalizované mimo územia Slovenska, avšak spolupráca s lokálnymi pracoviskami tu samozrejme existuje. Popredné slovenské pracoviská a odborníci sú do procesu zapájané v štádiu klinických skúšok, čo so sebou pochopiteľne prináša nielen prílev investícií, ale predovšetkým možnosť zvyšovania odbornosti prostredníctvom zapájania sa do vysokonáročných medzinárodných štúdií.

Z globálneho pohľadu len menej než 2 % zdrojov do výskumu a vývoja inovatívnych liekov prichádza zo strany štátneho a akademického sektora. Zo súkromného sektora pochádza viac ako 98 % investícií – toto sú zdroje farmaceutických a biotechnologických firiem. V roku 2008 to bolo viac než 50 miliárd eur.

Takže, čo by sa malo zlepšiť? Určite podpora nezávislého výskumu, ktorá je, žiaľ, nedostatočná. Spojené štáty a Japonsko vydávajú na vedu a výskum 2,62 % resp. 3,33 % HDP. V celej EÚ v roku 2006 predstavovali výdavky na vedu a výskum 1,84 % HDP (v roku 2000 to bolo 1,86 %), pričom existuje veľmi rozdielny prístup jednotlivých krajín.Napríklad Fínsko vynakladá na vedu a výskum 3,45 % HDP, na Slovensku je to len 0,49 %.

Nové lieky na trhu majú určite veľký význam, čo môžeme očakávať, aký objav sa dostane do praxe v najbližšej dobe, pretože asi každý vie, že taký výskum a vývoj trvá niekedy aj desaťročie?

ŠM: Áno, výskum a vývoj jedného nového lieku trvá v priemere viac ako 12 rokov a samotný význam výskumu je určite nespochybniteľný. Ak by sme to preniesli na slovenské pomery, tak napríklad aj vďaka novým originálnym liekom sa výrazne zlepšila kvalita života pacientov na Slovensku a predĺžila sa očakávaná dĺžka života. Tá sa podľa OECD údajov z roku 2008 zvýšila zo 71,2 rokov života v roku 1989 na 74 rokov života v roku 2005.

Je ťažké predpovedať, aký nový objav by sme v najbližšej dobe mohli očakávať, ale posledné roky sú predovšetkým v znamení biotechnológií a liečiv, ktoré sú výsledkom práce na biologickej úrovni, a tiež poznanie genómu otvorilo cestu na vývoj liečby cez genetiku.

4. Ako je to s financovaním výskumu a vývoja vo farmaceutickom priemysle, nezabrzdí sa práve v dôsledku potreby väčšieho množstva financií?

ML: Priemerné náklady na výskum a vývoj jedného nového lieku v súčasnosti dosahujú 1 miliardu eur. Enormný nárast týchto nákladov v posledných rokoch súvisí so zvyšujúcimi sa nárokmi na zdokumentovanie účinnosti a bezpečnosti liečiv, a to sa odráža v súčasnom vývoji farmaceutického priemyslu. V rámci neho dochádza k stálemu spájaniu firiem, aby tieto boli schopné utiahnuť náklady spojené s výskumom a vývojom liekov.

Ako som už býval spomenul, podpora nezávislého výskumu, je napriek svojmu nesmiernemu významu, nedostatočná.

A teraz prejdime k dostupnosti liečiv, sú na Slovensku dostupné všetky dôležité najmodernejšie lieky, alebo viac generiká?

ŠM: Systém zatiaľ funguje tak, že aj slovenskí pacienti sa môžu dostať k inovatívnym, teda najmodernejším originálnym liekom. Ukazovatele doby prežívania a zdravého života hovoria o tom, že je potrebné udržať a zlepšovať stav, v ktorom pacienti na Slovensku môžu reálne využiť inovácie v zdravotníctve.

Čo sa týka počtu pacientov liečených originálnymi liekmi a generikami, tento pomer by sa dal vyčísliť na 77 % v prospech generík a 23 % pre liečbu originálnymi liekmi (zdroj: IMS, 3. kvartál 2008).

Pomer pacientov liečených generikami na Slovensku je v rámci EÚ jeden z najvyšších.

U nás medzi najčastejšie príčiny úmrtnosti patria, podľa štatistík, kardiovaskulárne choroby a onkologické ochorenia, máme dostatok život zachraňujúcich a predlžujúcich liekov pre spomínané ochorenia?

ML: Áno, dve najčastejšie príčiny úmrtnosti občanov Slovenska sú kardiovaskulárne a onkologické choroby a tieto štatistiky nás radia na popredné miesto v EÚ. Čo sa týka napríklad onkologických ochorení, ich prevalencia a incidencia neustále stúpa, ale mortalita začala pozvoľna klesať, a to aj vďaka zavádzaniu nových inovatívnych liekov. Za vyspelou Európou však stále zaostávame.

Najmodernejšie dostupné lieky sa na náš trh dostávajú a je nesmierne dôležité tento trend nielen udržiavať, ale aj zlepšovať.

Ak by ste mali porovnať spotrebu liekov na Slovensku a v Európskej únii, je to veľký rozdiel?

ŠM: Z dostupných údajov by sme mohli porovnať dáta o spotrebe, resp. výdavkoch na lieky v krajinách G5 (Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia), prípadne v škandinávskych štátoch (Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko). V rámci týchto porovnaní je vidieť značné rozdiely vo výdavkoch na lieky - kým v SR sú priemerné ročné výdavky na lieky na obyvateľa vo výške 282 USD, tak v škandinávskych krajinách je to 475,5 USD a v štátoch G5 dokonca 491,7 USD na obyvateľa (zdroj: IMS v cenách výrobcov, 2008).

Myslíte si, že sa dostatočne podporuje zavádzanie novej diagnostiky a liekov pre potreby obyvateľov Slovenska?

ML: Z hľadiska poznania sme na Slovensku tak ďaleko, že naši lekári poznajú najvyšší vedecký štandard a teda vedia akým spôsobom môžu prispieť k zlepšeniu zdravia, predĺženiu života, či k zvýšeniu kvality života pacientov. Limitujúcim faktorom však naďalej zostáva schopnosť financovať tieto možnosti.

Ako je to s predlžovaním strednej dĺžky života na Slovensku?

ŠM: Podľa údajov Štatistického úradu stredná dĺžka života slovenských mužov a žien stúpa, avšak stále nedosahuje priemer obyvateľov EÚ. Tak napríklad podľa údajov za rok 2006 sa stredná dĺžka života mužov predĺžila zo 70,1 roka na 70,4 a stredná dĺžka života žien prvýkrát prekročila hranicu 78 rokov, keď dosiahla úroveň 78,2 roka. Stredná dĺžka života muža v EÚ v roku 2005 dosahovala 75,8 roka a ženy sa v priemere dožili 81,9 roka.

Kde by ste zaradili Slovensko, ak porovnávame priemernú dĺžku života v rámci krajín EÚ a čím je to spôsobené?

ML: Podľa údajov z roku 2004 sa Slovensko na rebríčku členských krajín EÚ nachádzalo medzi poslednými piatimi krajinami s najnižšou priemernou dĺžkou života, kedy tá dosahovala 69,9 roka života. V krajinách G5 bola v uvedenom období priemerná dĺžka života 76,4 rokov. Takže aj v tomto prípade platí, že za vyspelou Európu značne zaostávame. Zaostávanie Slovenska je veľmi zjavné aj podľa ukazovateľa očakávanej dĺžky života u 65-ročnej populácie. Podľa údajov krajín OECD z roku 2006 majú 65-roční občania Slovenska pred sebou už najmenej rokov života, hneď po obyvateľoch Turecka.

Dá sa povedať, že starnutie obyvateľstva je spojené aj s vyššou spotrebou liekov?

ŠM: Starnutie obyvateľstva nie je explicitne spojené len s vyššou spotrebou liekov, ale jednoznačne dochádza aj k rastu spotreby všetkých ostatných súčastí zdravotného systému. Až 80 % zdravotnej starostlivosti sa vyčerpá v posledných rokoch života človeka.

A čo sa týka samotného starnutia, je treba povedať, že aj vďaka novým inovatívnym liekom dnes ľudia žijú omnoho dlhšie ako kedykoľvek predtým.

Akú perspektívu nám prináša výskum a vývoj farmaceutických spoločností. Aký by bol najrevolučnejší objav a čo by spôsobil?

ML: Vzhľadom na početnosť a rozvoj onkologických ochorení v ostatnom období, sa najväčšia pozornosť upriamuje na túto oblasť. Avšak príčiny a rozvoj onkologických ochorení sú tak rôznorodé, že očakávať nejaký univerzálny liek účinný pre všetky formy tohto ochorenia je nereálne. Výskum teda smeruje ku kombinácii liečiv, ktoré budú schopné zasiahnuť a zničiť nádorovú bunku na viacerých miestach súčasne.

Aká je spolupráca farmaceutických spoločností vo vede a výskume v rámci krajín EÚ ? V čom vidíte najväčší prínos?

ML: Naše perspektívy v 90-tych rokoch a následné členstvo v EÚ znamenali možnosť využitia slovenských klinických pracovísk v rámci celého sveta. To je určite prínosom.

Určitým problémom súčasnej Európy je markantné zaostávanie za USA v podpore *R&D, čo je možné vidieť napríklad na množstve nových liekov uvedených na trh. Kým americké farmaceutické spoločnosti uviedli v rokoch 2003 až 2007 na trh 45,8 % liekov zo všetkých nových chemických a biologických liekov, tak v prípade európskych spoločností to bolo len 33,3 %.

Takže pokiaľ chce Európa naplniť svoje ciele stanovené v Lisabonskej agende a vybudovať silný a konkurencieschopný farmaceutický priemysel, tak je podpora inovácií jednoznačne nevyhnutná.


*R&D - Research and Development = výskum a vývoj

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Budúcnosť je vo výskume - ZDRAVIE.sk