Alzheimerova choroba - fakty

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu medzi 10 hlavných smrteľných ochorení a s prehlbujúcim sa starnutím obyvateľstva riziko vzniku tohto ochorenia rastie.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu (Alzheimerova choroba) medzi 10 hlavných smrteľných ochorení a s prehlbujúcim sa starnutím obyvateľstva riziko vzniku tohto ochorenia rastie.

Štatistiky západných krajín uvádzajú, že v priemere 1% ich obyvateľov je postihnutých Alzheimerovou chorobou a radia ju na štvrté miesto najčastejších príčin úmrtia.

Podľa prognózy Inštitútu informatiky a štatistiky sa počet ľudí nad 65 rokov na Slovensku do roku 2010 zvýši až na 690 000, pričom celkový rast populácie bude pomalší.

Napriek osvete je ochorenie na Slovensku stále poddiagnostikované, iba 5-10 % pacientov s ACH dostáva adekvátnu liečbu, ktorá spolu s nefarmakologickými technikami zmierňuje príznaky ochorenia a zlepšuje kvalitu života pacientov a ich opatrovateľov.

Aj keď dnes presnú príčinu vzniku ACH nepoznáme, predpokladá sa, že pod vznik ochorenia sa podpisuje istá kombinácia nasledujúcich faktorov: pokročilý vek, výskyt rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka či vysoký cholesterol, predchádzajúce úrazy hlavy, stres, vysoká miera úzkosti a pesimizmu a iné škodlivé vplyvy prostredia.

O ochorení

Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré je sprevádzané postupným úpadkom pamäti, myslenia, chápania, reči, schopnosti učiť sa, úsudku a plánovania. Príznaky ochorenia začínajú výpadkami krátkodobej pamäte, dezorientáciou a inými mentálnymi poruchami, ktoré postupne môžu viesť až k strate kontroly nad telesnými funkciami. Najčastejšie sa objavuje u ľudí starších ako 65 rokov, s mierne častejším výskytom u žien ako u mužov.

Alzheimerova choroba a jej príznaky možno v prvých fázach ochorenia ľahko prehliadnuť alebo ich pripísať stresu, únave či depresii a strate chuti do života súvisiacej so starnutím. Častým prejavom je aj zmätenosť či popletenosť, po čase sa objavia menšie poruchy pamäte, ktoré sa postupne prehlbujú. Ľudia postihnutí týmto ochorením môžu zabúdať mená svojich blízkych, názvy známych miest či účel každodenne používaných predmetov. Ako sa pamäťové výpadky, príznačné pre rané štádium ochorenia, postupne zhoršujú, pridávajú sa k nim aj iné mentálne poruchy a problémy správania.

Všeobecne sa príznaky rozvíjajú nasledovne - aj keď postup choroby môže mať v jednotlivých prípadoch mierne odlišnosti:

  • spočiatku nenápadne nastupujúce zmeny osobnosti spojené so zvláštnymi „maniermi“ alebo nevhodným správaním, niekedy akoby „karikovanie“ pôvodnej osobnosti
  • postupný nárast porúch pamäti
  • depresia a úzkosť, alebo iné poruchy afektov, nálad
  • problémy s učením sa novému, problémy s obsluhou domácich spotrebičov, telefonovaním
  • neskôr všeobecná zmätenosť , neschopnosť plánovať a riešiť komplexnejšie problémy
  • problémy spojené s jazykom, matematickými operáciami a úsudkom
  • náladovosť, pocity smútku alebo hnevu , striedanie apatie a podráždenosti
  • dezorientovanosť v čase a priestore
  • neschopnosť adaptovať sa na zmenu, nové prostredie a podobne
  • utiahnutosť, či už pre stratu sebadôvery alebo pre komunikačné problémy
  • v pokročilých fázach choroby - poruchy poznávania známych osôb, ilúzie
  • strácanie predmetov a následné obviňovanie okolia z okrádania
  • bludy a halucinácie
  • túlanie sa a schovávanie predmetov , nepokoj, agresívne prejavy
  • problémy s prijímaním potravy
  • poruchy spánku
  • strácanie schopnosti vyjadrovať sa rečou
  • strata celkovej kontroly nad sebou samým a telesnými funkciami
  • s následnou plnou odkázanosťou na opateru
  • postupné ubúdanie aktivity, imobilizácia, kachexia

Narastaním príznakov v pokročilých štádiách choroby, zvlášť nepokoja, nespavosti, negativizmu a agresivity, tieto sa môžu stať dôvodom úplného vyčerpania osôb, ktorí chorých opatrujú a následnej inštitucionalizácie (umiestnenie do nemocnice, neskôr do lôžkového zariadenia sociálnej starostlivosti).

Adekvátna liečba zmierňuje nielen príznaky úbytku pamäťových a intelektových schopností, ale znižuje výskyt porúch správania u chorých, zlepšuje ich opateru a predlžuje dobu zotrvania v prirodzenom domácom prostredí, resp. úplné doopatrovanie doma.

Prevencia - tréning pamäti a kognitívna rehabilitácia

Pravdepodobne jediný súčasný účinný preventívny prostriedok proti predčasnému starnutiu mozgu je pamäťový tréning. Patrí k novodobým efektívnym nástrojom predĺženia nezávislého života seniorov, zvýšenia ich sebestačnosti a zo spoločenského hľadiska je aj ekonomicky najzaujímavejší – každý je zodpovedný sám za seba. Tréningy pamäti môžu navštevovať aktívni seniori, ktorí pociťujú problémy s pamäťou v bežnom živote, aj seniori, ktorým doporučujú tento typ aktivity lekári – psychiatri alebo neurológovia ako doplnok liečby, zvyčajne problémov s pamäťou a depresie.

Kognitívna rehabilitácia je modifikovaný tréning pamäti, je však určená pre ľudí s miernym a stredným stupňom ACH. Jej cieľom je udržanie kognitívnych schopností osôb postihnutých demenciou a je rovnako dôležitá ako farmakologická terapia.