Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2006 – 2008

Obsah

1. Hlavné črty demografického vývoja v SR

1.1. Priemerný vek, index starnutia
1.2. Pôrodnosť (natalita)
1.3. Dojčenská úmrtnosť
1.4. Potratovosť
1.5. Stredná dĺžka života, očakávané dožitie
1.6. Úmrtnosť, hrubá miera úmrtnosti

2. Úmrtnosť a chorobnosť na prioritné skupiny ochorení obyvateľov SR

2.1. Základné informácie o epidemiologickej situácii vo výskyte vybraných skupín ochorení
2.1.1. Úmrtia, úmrtnosť
2.1.2. Chorobnosť
2.1.3. Práceneschopnosť
2.1.4. Invalidizácia
2.1.5. Hospitalizácia

2.2. Špecifické informácie o epidemiologickej situácii vo vývoji vybraných skupín ochorení
2.2.1.Choroby obehovej sústavy(CHOS)
2.2.1.1. Štandardizovaná a hrubá miera úmrtnosti na CHOS
2.2.1.2. Vývoj počtu dispenzarizovaných v kardiologických ambulanciách

2.2.2. Nádorové ochorenia
2.2.2.1. Štandardizovaná a hrubá miera úmrtnosti na nádorové ochorenia
2.2.2.2. Vývoj incidencie zhubných nádorov, u mužov (A) a u žien (B)

2.2.3.Diabetesmellitus(DM)
2.2.3.1.Výskyt DM podľa typu, veku a najčastejších komplikácií
2.2.3.2. Štandardizovaná a hrubá miera úmrtnosti na DM, dispenzarizácian pacientov s DM

2.2.4. Dýchací systém
2.2.5. Choroby tráviacej sústavy

2.2.6. Duševné poruchy a poruchy správania
2.2.6.1. Hospitalizovanosť na duševné poruchy
2.2.6.2. Dispenzarizácia pacientov s psychiatrickými poruchami, vývoj počtu vyšetrených v psychiatrických ambulanciách
2.2.6.3. Vývoj samovrážd, samovražedných pokusov, vývoj počtu uživateľov drog liečených v zdravotníckych zariadeniach

2.2.7. Poranenia, otravy a niektoré iné následky vonkajších príčin
2.2.8. Choroby z povolania a profesionálne otravy

2.2.9. Výskyt vybraných infekčných ochorení v Slovenskej republike v rokoch 2006 – 2008
2.2.9.1. Národný Imunizačný program

3. Environmentálne zdravie

3.1. Pitná voda a zdravie
3.2. Ovzdušie a zdravie
3.3. Hluk a zdravie

Záver


Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2006 – 2008

1. Hlavné črty demografického vývoja v SR.

Zdravotný stav obyvateľstva krajiny je výslednicou zložitej súhry genetického vybavenia ekonomickej a psychosociálnej situácie, kvality životného prostredia, výživy a životného štýlu, ako aj všeobecnej dostupnosti a úrovne zdravotnej starostlivosti vrátane preventívnych programov s pretrvávajúcimi finančnými obmedzeniami a ich úhrady zo strany zdravotných poisťovní. Zdôrazňuje sa najmä význam sociálneho kapitálu, ktorý v sebe zahŕňa ekonomickú situáciu a sociálne nerovnováhy. Predkladaná správa hodnotí obdobie od roku 2006 do roku 2008.

Zmeny v životných podmienkach ako dôsledok ekonomickej a sociálnej transformácie v Slovenskej republike v posledných desaťročiach výrazne ovplyvňujú demografický vývoj. Populácia Slovenska nadobúda charakter populácie západoeurópskeho typu. Charakteristickým javom demografického vývoja je a v budúcnosti naďalej bude starnutie populácie ako dôsledok poklesu (stagnácie) pôrodnosti a postupného posunu silných populačných ročníkov do dôchodkového veku. Demografický vývoj v SR na začiatku 21. storočia je stále charakterizovaný postupným znižovaním (od roku 2003 miernym narastaním, stagnovaním) pôrodnosti, pri stagnujúcej úmrtnosti obyvateľstva.

K 31.12.2008 bolo v SR 5 412 254 obyvateľov. V tom je 2 782 450 žien a 2 629 804 mužov.

Počet obyvateľov podľa pohlavia a územia bol ku koncu roku 2008 v mestách 2 978 401 obyvateľov, čo je 55,03 % z počtu obyvateľov SR, v tom 1 547 303 žien (55,61 % z celkového počtu žien) 1 431 098 mužov (54,42 % z celkového počtu mužov), a v obciach 2 433 853 obyvateľov, čo je 44,97 % z celkového počtu obyvateľov SR, v tom 1 235 147 žien (44,39 % z celkového počtu žien) a 1 198 706 (45,48 % z celkového počtu mužov).

Štruktúra obyvateľstva SR podľa základných vekových skupín bola k 31.12.2008 takáto:

podľa EÚ

0 – 14
predproduktívny vek

15 - 64
produktívny vek

65+
poproduktívny vek

836 069 (15,45 %)

3 921 880 (72,46 %)

654 305 (12,09 %)


podľa SR

0 – 14
predproduktívny vek

15 - 62M/59Ž
produktívny vek

63+M/60+Ž
poproduktívny vek

836 069 (15,45 %)

3 731 939 (68,95 %)

844 246 (15,60 %)

V rokoch 2001-2003 dosiahol prirodzený prírastok obyvateľstva negatívne hodnoty. V rokoch 2004, 2005 bol prirodzený prírastok kladný, 1 895; 955. V roku 2006 a 2007 sa zachoval pozitívny prírastok, ale jeho intenzita sa znížila. V roku 2008 sa prirodzený prírastok niekoľkonásobne zvýšil a dosiahol hodnotu 4 196. Podľa krajov bol prirodzený prírastok v roku 2008 najväčší v Prešovskom, Košickom, a Bratislavskom kraji. Prirodzený úbytok bol najväčší v Nitrianskom kraji: – 1 554

Vývoj prirodzeného prírastku (úbytku) obyvateľstva zobrazuje v prílohe č. 3 graf č. 7 a tabuľka č. 5

1.1. Priemerný vek, index starnutia

Priemerný vek žijúcich obyvateľov sa v rokoch 2003 - 2008 postupne zvyšoval a v roku 2008 dosiahol hodnotu 38,25 rokov (36,61 u mužov; 39,81 u žien).

Index starnutia (podľa EÚ, kde produktívny vek je do roku 64) sa v rokoch 2003 - 2008 postupne zvyšoval a v roku 2008 dosiahol hodnotu 78,26 (56,93 u mužov a 100,67 u žien) pozri v prílohe č. 3 tabuľku č. 6 a graf č. 8 a č. 9.

1.2. Pôrodnosť (natalita)

Pôrodnosť je jedným z dvoch (popri úmrtnosti) hlavných demografických procesov významne ovplyvňujúcich populačný vývoj.

Pre demografický vývoj v Slovenskej republike je charakteristický dlhodobý pokles pôrodnosti. Za posledné dve desaťročia sa znížila úroveň pôrodnosti, ročný počet narodených poklesol z úrovne 101 000 (v rokoch 1976 - 1979) na úroveň približne 50 - 60 000 detí v ostatných rokoch.

V roku 2003 nastáva obrat vo vývoji pôrodnosti a začína pomaly narastať počet narodených detí. Od roku 2003 až po rok 2007 ide len o mierny nárast (resp. stagnáciu) vývoja pôrodnosti, na čo poukazuje aj v prílohe č.3 graf č. 10. V roku 2006 sa narodilo 53 904 živých detí, v tom 26 222 dievčat a 27 682 chlapcov (celkovo sa narodilo 54 122 detí). V roku 2007 sa narodilo 54 631, v tom živonarodených 54 424, mŕtvonarodených 207. A v roku 2008 bol nárast vyšší, narodilo sa 57 586 detí, v tom živonarodených 57 360, mŕtvonarodených 226.

Počet detí narodených mimo manželstva zaznamenáva nárast, a to v roku 2005 - 14 216 (26%), v roku 2006 - 14 888 (27 %), v roku 2007 - 15 750 (28 %)a v roku 2008 – 17 391 (30,2 %). Vývoj pôrodnosti v SR v rokoch 1996-2008 zobrazuje v prílohe č. 3 graf č. 10 (počet živonarodených detí na 1000 obyvateľov).

Úhrnná plodnosť žien (priemerný počet živonarodených detí, pripadajúci na jednu ženu počas jej celého reprodukčného obdobia), hrubá miera reprodukcie (vyjadruje počet dievčat, ktoré sa priemerne narodia jednej žene, počas celého reprodukčného obdobia) sa v rokoch 2003 - 2007 veľmi nemenila, mala stagnujúci charakter. V európskom kontexte v súčasnosti najvyššiu úhrnnú plodnosť majú Francúzsko a Írsko (okolo 1,9). Naopak najnižšiu plodnosť v rámci Európskej únie dosahujú štáty bývalého východného bloku – Poľsko, Slovensko, Slovinsko atď., ktoré patria ku krajinám s najnižšou plodnosťou nielen v Európe, ale i na svete a zaraďujú sa tak do skupiny štátov s tzv. lowest – low fertility (úhrnná plodnosť pod hranicou 1,3 dieťaťa na ženu; Infostat 2007).

V súčasnosti sa vrchol krivky plodnosti presunul do vekovej skupiny 25 – 29-ročných. V Slovenskej republike dosiahol priemerný vek matiek v roku 2008 – 28,31 rokov (v prílohe č. 3 graf č. 11) a medziročne vzrástol o 0,24 roka. Podobne vzrastajúcu tendenciu pozorujeme aj pri priemernom veku matiek pri narodení prvého živého dieťaťa, ktorý sa zvýšil oproti predchádzajúcemu roku o 0,3 roka a presiahol 26 rokov (26,59). I keď dochádza v posledných rokoch ku zvyšovaniu materského veku, Slovenská republika sa zaraďuje do nižšej časti európskeho rebríčka, nižší vek matky pri prvom pôrode majú len pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko. Najviac detí sa rodí matkám, vo vekovej kategórií 25 - 29 rokov, potom nasleduje veková kategória 30 - 34 rokov.

1.3. Dojčenská úmrtnosť

Úmrtnosť spolu s pôrodnosťou predstavujú dva základné demografické procesy. Dôležitým indikátorom úmrtnostných pomerov je dojčenská úmrtnosť. Predstavuje významný ukazovateľ sociálnej vyspelosti jednotlivých populácií.

Dojčenská úmrtnosť je úmrtnosť detí do jedného roka, miera dojčenskej úmrtnosti, ktorá vyjadruje podiel detí zomretých vo veku do jedného roku, prepočítaný na 1000 živonarodených detí, má v Slovenskej republike priaznivý trend. Jej vývoj od roku 2004 má naďalej klesajúcu tendenciu, s malým výkyvom v roku 2005.

V roku 2008 zaznamenávame najvyššiu dojčenskú úmrtnosť v Prešovskom a Košickom kraji, v ostatných krajoch je niekoľkokrát nižšia. V rokoch 2004 až 2008 mala klesajúci trend aj novorodenecká a perinatálna úmrtnosť.

V porovnaní s Európskou úniou a v rámci nej, dosahuje dojčenská úmrtnosť najvyššie hodnoty v Bulharsku a v Rumunsku, kde presahuje hranicu 10 promile, pomerne vysoké hodnoty majú pobaltské štáty, ale tiež Slovensko, Poľsko a Maďarsko nad 6 promile. Najnižšia dojčenská úmrtnosť je vo Švédsku, Fínsku, Nemecku a na Cypre a Malte ( roky 2005, 2006 – Infostat).Vývoj dojčenskej, novorodeneckej a perinatálnej úmrtnosti na Slovensku vyjadruje v prílohe č. 3 graf č. 12

1.4. Potratovosť

V rokoch 2006 a 2007 došlo k ďalšiemu znižovaniu počtu potratov a umelých prerušení tehotenstva. V roku 2007 bolo zaevidovaných 18 318 potratov, v roku 2008 to bolo 18 452, z toho UPT 13 394. V prepočte na 1000 obyvateľov to bolo v roku 2008 - 3,4 a na sto narodených v roku 2008 - 32,04 (od roku 1988 majú oba tieto údaje klesajúcu tendenciu). Postupné klesanie počtu umelých prerušení tehotenstva od roku 1997 do roku 2008 vyjadruje v prílohe č. 3 graf č. 13.

Podľa krajov najmenej potratov na 1000 obyvateľov si dlhodobo udržiava Prešovský kraj (3,0 ‰) v rokoch 2008 nízku hodnotu mal aj Žilinský a Bratislavský kraj Najvyššiu mieru potratovosti mal v roku 2008 Trnavský a Nitriansky kraj.

Počet žien užívajúcich antikoncepciu vo fertilnom veku sa od roku 1990 do roku 2007 viac ako zdvojnásobil (rok 1990 – 171 306, rok 2007 - 402 645 ). Rovnako narastá aj počet žien začínajúcich používať antikoncepciu (v roku 1990 – 35 371, v roku 2007 – 116 438). Prevažná väčšina žien užíva hormonálnu antikoncepciu, zároveň došlo k zníženiu počtu žien užívajúcich vnútromaternicovú antikoncepciu.

1.5. Stredná dĺžka života, očakávané dožitie

Stredná dĺžka života (SDŽ, očakávaná dĺžka života) je významným ukazovateľom úrovne úmrtnosti. Je to modelový ukazovateľ, vypočítaný na základe špecifických úmrtností a udáva priemerný počet rokov dožitia osoby určitého pohlavia a veku, za predpokladu, že sa nebudú meniť úmrtnostné pomery. Charakterizuje stav zdravia populácie a úroveň systému zdravotníctva. Dostupnosť a dobrá úroveň zdravotníctva ovplyvňujú vývoj strednej dĺžky života.

Napriek celkovému pozitívnemu vývoju strednej dĺžky života na Slovensku, z európskeho hľadiska, zaostávame za európskym priemerom v strednej dĺžke života pri narodení, u mužov aj u žien. Slovenská populácia mužov zaostáva za najdlhšie žijúcimi Švédmi o 8 rokov a populácia žien zaostáva za najdlhšie žijúcimi Európankami (Francúzkami) takmer o 6 rokov.

Takýto veľký rozdiel je dôsledkom dlhodobo nepriaznivého vývoja strednej dĺžky života pri narodení v tzv. postsocialistických krajinách.

Obyvatelia Slovenska majú SDŽ pri narodení vyššiu ako v Maďarsku, pobaltských krajinách, Rumunsku a Bulharsku, kde je SDŽ pri narodení u mužov nižšia ako 70 rokov a u žien nižšia ako 78 rokov. Predĺženie SDŽ na Slovensku súvisí s poklesom dojčenskej, novorodeneckej a perinatálnej úmrtnosti, s miernym nárastom pôrodnosti v posledných rokoch, ale aj s miernym poklesom úmrtnosti na choroby obehovej sústavy, a to najmä na ischemickú chorobu srdca.

Nádej na dožitie pri narodení sa u mužov zvýšila v roku 2008 na 70,85 a u žien je 78,73. Očakávaná dĺžka života 45-ročných a 65-ročných sa tiež postupne zvyšuje a tento trend v rokoch 2003 až 2008 je zobrazený v prílohe č. 3 tabuľka č. 7, a SDŽ pri narodení v jednotlivých okresoch je zobrazená na mapách v prílohe č. 3 mapa č. 1 a č. 2. Okresy na juhu Slovenska majú najkratšiu strednú dĺžku života pri narodení.

1.6. Úmrtnosť, hrubá miera úmrtnosti.

Úmrtnosť a pôrodnosť majú v populačnom vývoji obyvateľov kľúčové postavenie, pretože predstavujú základné zložky reprodukcie, t. j. náhrady zomretých osôb živonarodenými deťmi. Súčasne sa oba demografické javy podieľajú, každý iným spôsobom, na vytváraní vekovej štruktúry. Od roku 1993 sa úmrtnosť obyvateľstva na Slovensku udržuje pod hranicou 10 zomretých osôb na 1000 obyvateľov. V roku 2007 zomrelo v Slovenskej republike 53,9 tisíc osôb, t. j. o 555 viac ako v predchádzajúcom roku. V roku 2008 zomrelo 53 164 osôb, v tom 27 994 mužov a 25 170 žien.

Z hľadiska pohlavia je pre Slovenskú republiku, podobne ako pre väčšinu krajín (okrem niektorých rozvojových), charakteristická mužská nadúmrtnosť. V roku 2007 tvorili muži 52 % zomretých a ženy 48 %. Na 1000 zomretých žien tak pripadlo 1 101 zomretých mužov. Nerovnomerná miera úmrtnosti medzi mužmi a ženami predovšetkým v produktívnom veku je dlhodobým trendom. Najnepriaznivejšia situácia je vo vekových kategóriach 20 – 34-ročných, kde zo všetkých zomretých je okolo 80 % mužov.

2. Úmrtnosť a chorobnosť na prioritné skupiny ochorení obyvateľov SR.

2.1. Základné informácie o epidemiologickej situácii vo výskyte vybraných skupín ochorení

2.1.1. Úmrtia, úmrtnosť

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky vo vývoji štruktúry úmrtnosti celej populácie podľa príčin smrti nedošlo v roku 2007 k výraznejším zmenám. Podľa prepočtu úmrtí na 100 000 obyvateľov (hrubá úmrtnosť) naďalej dominujú choroby obehovej sústavy (544 úmrtí), nasledujú nádorové ochorenia (222 úmrtí), na treťom mieste sú ochorenia dýchacej sústavy (58 úmrtí), potom sú poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin (55 úmrtí) a nakoniec sú ochorenia tráviacej sústavy (55 úmrtí). Z celkového počtu 27 994 úmrtí u mužov, v roku 2008 sa najvyšší podiel úmrtí zaznamenal pre choroby obehovej sústavy (46,9 %), ďalej nádorové ochorenia tvorili 24,6 % podiel úmrtí a tretie miesto s 9,2% podielom tvorili úmrtia v dôsledku poranení a otráv, iné vonkajšie príčiny. Ďalšími skupinami boli choroby dýchacej sústavy s 6,1 % podielom a choroby tráviacej sústavy (6,7 %). Z celkového počtu 25 170 úmrtí u žien v roku 2008 bol podiel úmrtí pre choroby obehovej sústavy najvyšší (61,0 %), nádorové ochorenia tvorili 20,3 % podiel, choroby dýchacej sústavy (5,1 %), choroby tráviacej sústavy (4,6 %) a vonkajšie príčiny tvorili 2,4 % podiel úmrtí. Výrazný rozdiel v podielu úmrtí z celkového počtu úmrtí podľa pohlavia má skupina úmrtí na vonkajšie príčiny, v dôsledku poranení a otráv, ktorá je u mužov viac ako 3-krát vyššia ako u žien a skupina úmrtí na choroby obehovej sústavy, kde naopak zomrelo o 13,7 percentuálnych bodov viac žien. V prílohe č. 3 tabuľka č. 8 zobrazuje vývoj štandardizovanej miery úmrtnosti u najčastejších príčin smrti podľa pohlavia v rokoch 2003 až 2008 (európsky štandard).

2.1.2. Chorobnosť

Medzi základné epidemiologické ukazovatele reálnej chorobnosti v populácii patrí prevalencia (t. j. kumulatívny počet chorých na sledovanú diagnózu k určenému termínu na 100 000 obyvateľov) a incidencia (počet nových prípadov na 100 000 obyvateľov za kalendárny rok), ktorá svojou dynamikou signalizuje účinnosť liečebno-preventívnych a zdravotno-výchovných opatrení v čase. Tieto ukazovatele je možné sledovať vo väčšine prenosných (infekčných) chorôb, z neprenosných chorôb iba u skupiny ochorení, kde sú zriadené ich plošné registre. Ide napr. o incidenciu a mortalitu nádorov, incidenciu, prevalenciu a mortalitu pacientov na diabetes mellitus I. typu (0 - 18 rokov).

V súčasnosti nie sú vytvorené vhodné podmienky pre objektívne monitorovanie uvedených epidemiologických ukazovateľov v SR u väčšiny, predovšetkým chorôb hromadného výskytu ako napr. duševných chorôb, poranení otráv a úrazov, chorôb svalov, kostí a spojivového tkaniva, chorôb tráviacej sústavy atď. U ochorení obehovej sústavy boli zavedené registre, a to Národný register pacientov so srdcovocievnym ochorením, ktorého základom sú údaje o pacientoch s akútnym koronárnym syndrómom (ASK), zber údajov sa začal v roku 2007 a Národný register pacientov s cievnym ochorením mozgu, kde sú tiež priebežné údaje zbierané od roku 2007. Pri analýze chorobností jednotlivých ochorení sa dá oprieť o „nepriame“ indikátory, akými sú práceneschopnosť, hospitalizovanosť, invalidizácia a činnosť jednotlivých ambulancií, ktoré prezentujú okrem čiastočnej informácie o zdravotnom stave aj socioekonomickú záťaž spoločnosti.

2.1.3. Práceneschopnosť

Počet novohlásených prípadov pracovnej neschopnosti na 100 000 poistencov bolo v roku 2008; 31 002 prípadov a v roku 2007; 32 320 prípadov, to znamená zníženie o 1 318 prípadov. Podľa krajov sú vykazované novohlásené prípady, najvyšší počet má Prešovský kraj 39,16 prípadov na 100 poistencov, potom nasleduje Nitriansky kraj 35,92 prípadov na 100 poistencov. Naopak najnižší počet vykazuje Bratislavský kraj 23,47 prípadov na 100 poistencov. Priemerná doba trvania jedného prípadu pracovnej neschopnosti bola v roku 2008 37,96 dní, čo je zvýšenie o 1,38 dňa oproti roku 2007, ale zníženie oproti roku 2006.

Počet nových prípadov pracovnej neschopnosti v roku 2008 bol u mužov 395 917 (čo je na 100 poistencov 30,3) a u žien 393 181 (čo je 35,0 na 100 poistencov) prípadov, zahrnujúcich choroby, pracovné úrazy, ostatné úrazy a choroby z povolania.

Medzi najčastejšie príčiny pracovnej neschopnosti patria ochorenia dýchacej sústavy, ktorých bolo v roku 2008; 11 894 prípadov na 100 000 poistencov. Druhou najčastejšou skupinou sú choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva 6 277 prípadov na 100 000 poistencov a na treťom mieste sú poranenia, otravy a niektoré iné následky z vonkajších príčin 2 730 prípadov na 100 000 poistencov. Vývoj ukončenej práceneschopnosti na 100 000 poistencov za roky 1995 - 2008 u troch najčastejších diagnóz zobrazuje v prílohe č. 3. graf č. 17.

Dôležitým faktorom, ktorý môže skreslovať údaje o skutočnej práceneschopnosti, však môže byť realita, kedy zamestnanci iba veľmi neochotne akceptujú lekárske odporučenie na vystavenie dočasnej práceneschopnosti z dôvodov obáv o stratu zamestnania ako aj z podstatného zníženia príjmu v čase práceneschopnosti, čo riešia buď dovolenkou, v horšom prípade pokračovaním v práci aj napriek ochoreniu. Podiel prechorených kalendárnych dní podľa diagnostických skupín ukončených prípadov dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz v SR v rokoch 2006 a 2007 zobrazuje v prílohe graf č. 18

2.1.4. Invalidizácia

V roku 2003 bola zmenená legislatíva a nové pravidlá začali platiť od 1. 1. 2004. Novopriznané invalidné dôchodky zaznamenali po zmene ich klasifikácie v porovnaní s rokom 2003 pokles o 3 237 dôchodkov. V roku 2004 spolu dosiahli počet 11 596, v tom 5 550 invalidít nad 70 % a 6 046 invalidít do 70 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V roku 2004 boli priznané invalidné dôchodky 6 795 mužom a 4 801 ženám. V roku 2007 bol počet novopriznaných invalidných dôchodkov 17 761, v tom 7 162 invalidít nad 70 % a 10 599 invalidít do 70 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Od roku 2004 zaznamenávame každoročný postupný nárast novopriznaných invalidných dôchodkov. Ženám bolo priznaných v roku 2007; 7 898 invalidných dôchodkov, čo je o 3 097 viac ako v roku 2004, a mužom bolo priznaných 9863 invalidných dôchodkov, čo je o 3 059 viac ako v roku 2004. V tom je zahrnuté zvýšenie o 1 612 novopriznaných invalidných dôchodkov nad 70 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti roku 2004 a zvýšenie o 4 544 do 70 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prílohe č. 3 Graf č. 19 a č. 20 zobrazujú najčastejšie príčiny priznania invalidných dôchodkov v roku 2007.

2.1.5. Hospitalizácia

Počet hospitalizácií v nemocniciach sa za posledné desaťročie udržuje približne na rovnakej úrovni. V roku 2007 bolo v nemocniciach SR evidovaných 1 070 149 hospitalizácií, čo bolo o 29 996 menej ako v roku 2002. V prepočte na 100 000 obyvateľov bol počet hospitalizovaných mužov v roku 2002; 17 015,6 a žien 21 524,0. Od roku 2002 nastal len mierny pokles a v roku 2007 bol počet hospitalizovaných mužov na 100 000 obyvateľov, 16 891,5 a žien 21 279,9

Postupné uplatňovanie efektívnych opatrení sa odráža na počte ošetrovacích dní. Kým v roku 1995 priemerný čas hospitalizácie bol 11,5 dní, tak v roku 2002 bol 8,3 dní a v roku 2007 bol 7,9 dní. Z uvedeného vyplýva, že od roku 2002 nedošlo k výraznejším zmenám v počte hospitalizácií a v počte ošetrovacích dní.

V roku 2007 bola najväčšia skupina hospitalizovaných mužov vo veku 15 - 54 rokov (42,6 %) potom nasledovala skupina vo veku 55+ (42,1 %), najväčšia skupina hospitalizovaných žien bola vo veku 15 - 54 rokov (47,4 %) potom to bola skupina vo veku 55+ (40,5 %).

Medzi najčastejšie príčiny hospitalizácie u mužov patria dlhodobo ochorenia obehovej sústavy. V roku 2007 to bolo 2 929,7 mužov na 100 000 obyvateľov, druhé v poradí boli poranenia a otravy a iné vonkajšie príčiny 1 948,4 mužov na 100 000 obyvateľov, ďalšie v poradí boli ochorenia tráviacej sústavy 1 917,5 mužov na 100 000 obyvateľov, choroby dýchacej sústavy 1 770,9 mužov na 100 000 obyvateľov a nádory, 1 623,8 mužov na 100 000 obyvateľov. V roku 2007 u žien taktiež medzi najčastejšími príčinami hospitalizácie dominovali ochorenia obehovej sústavy s počtom 2 866,3 žien na 100 000 obyvateľov, potom boli hospitalizácie pre ťarchavosť, pôrod a popôrodie 2 854,5 žien na 100 000 obyvateľov. Ďalej nasledovali hospitalizácie, ktoré podmieňovali faktory ovplyvňujúce zdravotný stav a styk so zdravotnými službami 2 375,5 žien na 100 000 obyvateľov, potom ochorenia tráviacej sústavy 1 784,7 žien na 100 000 obyvateľov a nádory 1 758,3 žien na 100 000 obyvateľov.

Priemerný ošetrovací čas (v dňoch) bol najdlhší u hospitalizovaných (v roku 2007) s duševnými poruchami 29,7 dňa, ďalej nasledovali choroby kože a podkožného tkaniva a choroby svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva (7,9 dňa).

Najčastejšie príčiny hospitalizácie u mužov a žien sú zobrazené v prílohe č. 3 graf č. 21.

2.2. Špecifické informácie o epidemiologickej situácii vo vývoji vybraných skupín ochorení.

2.2.1. Choroby obehovej sústavy

2.2.1.1. Štandardizovaná a hrubá miera úmrtnosti na CHOS

Choroby obehovej sústavy (CHOS) sú dlhodobo najčastejšími príčinami smrti vo svete aj na Slovensku. Sú najrozšírenejším závažným chronickým ochorením v slovenskej populácii, dlhodobo im patrí dominantná pozícia v príčinách hospitalizácie v posteľových zdravotníckych zariadeniach, ako aj v podiele úmrtí zo všetkých príčin smrti. V roku 2008 CHOS predstavovali na Slovensku najväčší podiel zo všetkých príčin smrti v celej populácii, a to 54 %, pričom zo všetkých mužov zomrelo 46,9 % na CHOS, zo všetkých žien to bolo 61,0 %.

Počet úmrtí v roku 2008 na CHOS bol 28 502, čo bolo o 787 menej ako v roku 2007. Predstavuje to eurorópsku štandardizovanú mieru úmrtnosti (ŠÚ) 454,56/100 000 obyvateľov (čo je v porovnaní s rokom 2007 výraznejší pokles oproti predchádzajúcim rokom), z toho muži 574,3 a ženy 368,4. Pri porovnávaní štandardizovanej úmrtnosti je trend od roku 1997 do roku 2008 s postupnou tendenciou k poklesu, a to ako u mužov (v roku 1997 - 696,2 a v roku 2008 – 574,3) tak v miernejšej forme aj u žien (v roku 1997 – 451,2 a v roku 2008 – 368,4). Pri porovnaní miery ŠÚ dosahujú ženy takmer v každej vekovej skupine (okrem 75 a viacročných) dlhodobo nižšie hodnoty ako muži. ŠÚ na CHOS v celej populácii žien je naďalej 1,5-krát nižšia oproti mužom, v populácii 25 – 64-ročných žien 3-krát nižšia a v populácii 65 a viacročných žien 1,3-krát nižšia ako u mužov v rovnakých vekových skupinách. V porovnaní s Európou je Slovensko v štandardizovanej úmrtnosti mužov aj žien na chvoste Európy, za nami sú Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Maďarsko, pričom v Českej republike a Poľsku nastal výraznejší pokles v štandardizovanej úmrtnosti u mužov oproti roku 2005. Vývoj štandardizovanej úmrtnosti na CHOS na Slovensku zobrazuje v prílohe č. 4 aj graf č. 22.

Hrubá miera úmrtnosti bola v roku 2008 na Slovensku u mužov 500,2/100 000 mužov a u žien 552,5/100 000 žien.. V poslednom päťročnom období od roku 2003 nedochádza v hrubej miere úmrtnosti u mužov a u žien k výraznejším zmenám, ide skôr o stagnáciu; vynímajúc rok 2008, kde u mužov aj u žien dochádza k poklesu.

Zo všetkých úmrtí na CHOS (rok 2007) je viac ako polovica spôsobených ischemickou chorobou srdca (ICHS, kód I20 - I25) 54,9 %, z toho najviac predstavujú úmrtia na akútny infarkt myokardu (AIM, kód I21+I22) 8,35 %, potom nasledujú úmrtia na cievne choroby mozgu (CCHM, kód I60 – I69) 17,9 %, úmrtia zapríčinené aterosklerózou (I70) 10,17 % a hypertenznou chorobou (I10 – I15) 5,06 % tak u mužov, ako u žien. Čo sa týka vývoja podielu jednotlivých ochorení, nedošlo v posledných piatich rokoch (2002 – 2007) k výraznejším zmenám, naďalej najväčším percentuálnym podielom na úmrtiach CHOS sa podieľali ischemické choroby srdca a cievne choroby mozgu. Z krajov na Slovensku bola najväčšia úmrtnosť na CHOS v posledných piatich rokoch (od roku 2002 – 2007) v Banskobystrickom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji, u mužov aj u žien. Z toho v roku 2005, 2006 a 2007 bola najväčšia úmrtnosť na ICHS v Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Úmrtnosť podľa vybraných príčin smrti na CHOS zobrazuje v prílohe č. 4 graf č. 23 a graf č. 24.

Pri deľbe populácie na produktívny vek (15 – 64) a poproduktívny vek (65+) sme v produktívnom veku v roku 2007 zaznamenali 4 723 úmrtí na CHOS a v poproduktívnom 24 548 úmrtí na CHOS. V oboch skupinách nedochádza od roku 2003 k výraznejším zmenám, len v hypertenzných chorobách (I10 – I15) dochádza v produktívnom veku k výraznému poklesu úmrtnosti (rok 2003 - 602/100 000 obyvateľov a v roku 2007 už len 281/100 000 obyvateľov).

2.2.1.2. Vývoj počtu dispenzarizovaných v kardiologických ambulanciách

K 31.12.2007 bolo dispenzarizovaných v kardiologických ambulanciách na Slovensku 381 568 osôb, čo je 7 065 osôb na 100 000 obyvateľov. Z toho vo vekovej skupine 0 – 24-ročných bolo 90 993, vo vekovej skupine 25 – 44-ročných 36 273 osôb, vo vekovej skupine 45 – 64-ročných bolo 112 870 osôb, 65 - 74-ročných bolo 86 246 a 75+ bolo 55 186 osôb. Celkový počet dispenzarizovaných v roku 2007 je o 100 722 vyšší ako v roku 2006. Pričom najväčší nárast v posledných piatich rokov zaznamenali dispenzarizovaní pre ischemickú chorobu srdca v kardiologických ambulanciách. Tento stav môžeme zhodnotiť ako odraz dlhodobého pretrvávania vysokého výskytu najzávažnejších rizikových faktorov CHOS (nedostatočne liečená hypertenzia, fajčenie, vzostup obezity spolu s nedostatočnou fyzickou aktivitou, dislipidémia, diabetes mellitus). Z krajov Slovenskej republiky má najvyšší počet dispenzarizovaných Košický a Bratislavský kraj. Podľa vybraných chorôb obehovej sústavy najväčší podiel na dispenzarizácii v kardiologických ambulanciách v roku 2007 mali hypertenzné choroby, ischemické choroby srdca, poruchy srdcového rytmu, chronické srdcové zlyhávanie a kardiomyopatie (zobrazuje v prílohe č. 4 graf č. 25).

Medzi päť najčastejších príčin hospitalizácie v roku 2007 patrili chronická ischemická choroba srdca (I25) a mozgový infarkt (I63). Pred nimi boli len diagnózy súvisiace s pôrodom a príčiny, kde osoby navštívili zdravotnícke zariadenia v súvislosti s inými okolnosťami.

V januári 2007 sa v NCZI v spolupráci s kardiologickou a neurologickou spoločnosťou začala činnosť v dvoch nových zdravotných registroch. Išlo a register pacientov s akútnym koronárnym syndrómom a register pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Sledované údaje a ich analýza budú cennými informáciami pre posúdenie úrovne zdravotnej starostlivosti i zdravotného stavu populácie v jednotlivých regiónoch.

2.2.2. Nádorové ochorenia

2.2.2.1. Hrubá miera úmrtnosti , štandarizovaná miera úmrtnosti na nádorové ochorenia

Z hľadiska príčin smrti sa v roku 2008 podieľali nádory v mužskej časti populácie 24,6 % (na druhom mieste zo všetkých príčin smrti), u žien boli nádorové ochorenia taktiež na druhom mieste (20,3 %) z hľadiska príčin smrti. Muži najčastejšie zomierali na zhubný nádor priedušnice, priedušiek a pľúc (C33, C34), potom nasledovali zhubné nádory kolorekta (C18 – C21), hrubého čreva (C18), a prostaty (C61). U žien bola najvyššia miera úmrtnosti (počet zomretých na 100 000 žien) na zhubné nádory prsníka (C50), hrubého čreva (C18), kolorekta (C18 – C21) a zhubného nádoru priedušnice, priedušiek a pľúc (C33, C34).

V štandardizovanej miere úmrtnosti (európsky štandard) nedochádza od roku 2003 ku zmenám (rok 2008 – muži 285,7; - ženy 144,9), tak isto aj hrubá miera úmrtnosti na nádorové ochorenia u žien aj u mužov má stagnujúci charakter (rok 2008 – muži 261,8; - ženy 184,0)

2.2.2.1. Vývoj incidencie zhubných nádorov, u mužov (A) a u žien (B)

Vývoj incidencie a mortality zhubných nádorov v roku 2005 sa nelíši od priebehu a trendov oboch hodnôt v poslednom desaťročí. Má podobne ako v prípade iných chronických neinfekčných ochorení i na Slovensku sekulárny charakter. Celkové hodnoty incidencie – všetky lokalizácie spolu vrátane nemelanómových („iných“) zhubných nádorov kože i vrátane nádorov in situ boli v roku 2005 - 25 423 v tom 13 013 (388,9 - štandard. miera incidencie na 100 000 mužov) u mužov a 12 410 (279,6 štand. miera incidencie na 100 000 žien) u žien. V porovnaní s rokom 2003, keď bolo zaregistrovaných 24 000 nových ochorení, ide o značné zvýšenie, ktoré možno pripísať popri skutočnom vzostupe aj zlepšeniu ohlásovacej disciplíny v zdravotníckych zariadeniach. Pre porovnanie v roku 2000 sme zaregistrovali 21 887 onkologických ochorení, v tom 11 447 u mužov a 10 440 u žien. Môžeme na základe týchto údajov z tohto dlhšieho časového úseku potvrdiť kontinuálne stúpanie počtov ochorení i hodnôt incidencie u príslušníkov oboch pohlaví.

A) U mužov bolo podmienené hlavne vzostupom zhubných nádorov kolorekta (C18 - C21) 2001 prípadov (z toho zhubný nádor hrubého čreva C 18 – 1 063; štand. miera incidencie na 100 000 mužov – 31,6 a zhubný nádor konečníka C20 – 680; štand. miera incidencie – 20,3) a prostaty 1 264 prípadov (36,2 - štand. miera incidencie na 100 000 mužov). Takýto vývoj je tesne viazaný na priemernú dĺžku života mužov, teda na rastúcu proporciu príslušníkov starších vekových skupín mužskej populácie. S trvalým vzostupom karcinómov prostaty treba u nás počítať i v budúcnosti, vzhľadom na starnutie populácie, čo je typický aspekt vývoja populácie vo všetkých vyspelých krajinách. Pomerne vysoké (i z medzinárodného, prípadne európskeho hľadiska) dlhodobo rastúce hodnoty incidencie iba u mužov sa javia i zhubné nádory ústnej dutiny a priľahlých častí hltanu. Mimoriadne nepriaznivým aspektom týchto nádorov je ich vysoká letalita, pričom dlhodobé trendy mortality kopírujú trendy incidencie.

Na druhej strane zisťujeme tendenciu k stabilizácii celkovej mortality u mužov, podmienenú už niekoľko rokov trvajúcim poklesom incidencie ešte pred desaťročím dominujúcimi zhubnými nádormi pľúc, ktoré sa vyznačujú vysokou letalitou. V poslednom desaťročí sme zaznamenali priaznivé zmeny v ich vývoji. Po vyvrcholení hodnôt incidencie okolo roku 1988, dochádza k ich stabilizácii až k miernemu poklesu. Tento priaznivý vývoj potvrdzuje i paralelný priebeh hodnôt mortality. Pokles výskytu zhubných nádorov pľúc ovplyvnil priaznivo svojim veľkým podielom i hodnoty a trendy celkovej incidencie a mortality všetkých zhubných nádorov spolu u mužov. Počty výskytu zhubných nádorov pľúc u mužov a ich nárast u žien prebiehal v porovnaní so susednými štátmi na relatívne nízkych hodnotách. Čo sa týka percentuálneho zastúpenia incidencie nádorov pľúc (C34) u mužov, v roku 2005 boli na druhom mieste (14,6 % štand. miera incidencie 57,3) zo všetkých nádorov, po „iných“ zhubných nádorov kože (15,2 %), ktoré javia v poslednom období (od roku 2000 - štand. miera incidencie – 50,27) vzostup. V roku 2005 bola štandardizovaná mierna incidencie týchto nádorov u mužov 57,3

B) U žien sú stúpajúce celkové hodnoty incidencie podmienené hlavne stúpajúcimi počtami ochorení na zhubné nádory prsníkov, kolorekta (rok 2005 - 1 392 ochorení, z toho C18 zhubný nádor hrubého čreva – 16,8 štand. miera incidencie a C20 zhubný nádor konečníka – 6,7 štand.miera incidencie na 100 000 žien), a v menšej miere i tela maternice a ovárií. Na druhej strane štandardizované hodnoty celkovej mortality u žien sú už dlhodobo (prinajmenšom viac ako 30 rokov) stabilizované. Je to dôsledok pretrvávanie relatívne nízkych, i keď mierne stúpajúcich hodnôt zhubných nádorov pľúc a vzostupom u žien dlhodobo dominujúcich nádorov prsníkov a ženských pohlavných orgánov (maternica, ováriá), ktoré majú relatívne dobrú prognózu.

V prílohe č. 4 graf č. 26 znázorňuje podiel najčastejších zhubných nádorov z celkového počtu nádorov hlásených u mužov v SR v roku 2005 a graf č. 27 znázorňuje podiel najčastejších zhubných nádorov z celkového počtu nádorov hlásených u žien v SR v roku 2005.

U žien tvoria trvale významnú a postupne narastajúcu prioritu zhubné nádory prsníka. Rast incidencie nádorov lokalizovaných v tomto orgáne neprekvapuje; je typický pre všetky vyspelé krajiny s pomerne vyššou, prípadne rastúcou strednou dĺžkou života. Hodnoty štandardizovanej incidencie sú na Slovensku pomerne vysoké (rok 2005 – 2 198 prípadov 52,2 (štand. miera incidencie) oproti roku 2000 - 47,1), ale v porovnaní s vyspelými krajinami západnej Európy stále priemerné. S trvalým rastom incidencie týchto nádorov u žien vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba počítať i v budúcnosti. I napriek kontinuálnej rastúcej incidencii dochádza v posledných rokoch k stabilizácii až k poklesu ich mortality. Tento priaznivý vývoj mortality na zhubné nádory prsníka na Slovensku pripisuje poklesu zastúpenia pokročilých štádií, hlavne veľmi dobrej terapii s dlhodobým sledovaním pacientiek. Pozornosť treba venovať i stúpajúcim hodnotám incidencie nádorov tela maternice (rok 2005 - 17,7 štandardizovaná miera incidencie na 100 000 žien, v porovnaní v roku 2000 - 16,54), pričom treba pozitívne hodnotiť, podobne ako v prípade nádorov prsníkov, klesajúcu mortalitu, napriek stúpajúcej incidencii. V incidencii zhubných nádorov krčka maternice je stabilizovaný trend a paralelne prebiehajúci vývoj hodnôt mortality, pričom hodnoty oboch ukazovateľov sú v medzi-národnom porovnaní dosť vysoké (v roku 2005 - 16,3 štandardizovaná miera incidencie na 100 000 žien, v porovnaní v roku 2000 - 13,7). Za tento nepriaznivý vývoj prejavujúci sa relatívne nízkymi a len pomaly sa zvyšujúcimi hodnotami nádorov in situ, je v rozhodujúcej miere zodpovedné nedostatočné vyhľadávanie a prakticky neexistujúci skríning včasných štádií tohto ochorenia. V skupine zhubných nádorov ženských pohlavných orgánov je i stúpajúca incidencia nádorov vaječníkov (v roku 2004 - 13,3 štandardizovaná miera incidencie na 100 000 žien, v porovnaní v roku 2000 - 11,01).

Prevzaté z publikácie Incidencia nádorov, tvorca NOR NCZI

2.2.3. Diabetes mellitus

2.2.3.1. Výskyt diabetes mellitus podľa typu, veku a najčastejších komplikácií

Predstavuje jednu z hlavných príčin smrti, invalidizácie a vysokých nákladov na zdravotnú starostlivosť vo väčšine krajín sveta. Diabetes mellitus (DM) je chronické ochorenie., pri ktorom ľudský organizmus nedokáže hospodáriť s cukrom, a je charakterizovaný trvalým zvýšením hladiny cukru v krvi nad normálne hodnoty. Pacienti s DM I. typu tvorili na Slovensku v roku 2007 – 8,00 % podiel, s DM II. typu tvorili na Slovensku v roku 2007 – 89,75 % podiel, gestačný typ - 0,69 % a iné typy diabetu tvorili 1,55% podiel z dispenzarizovaných pacientov v diabetologických ambulanciách v SR..

Incidencia diabetes mellitus I. typu v skupine 0 – 14-ročných detí má po výraznejšom vzostupe v 90. rokoch a následnom období miernejšieho stúpania v súčasnosti stabilnejší charakter. V roku 2007 bolo do Národného registra pacientov s diabetes mellitus I. typu nahlásených 146 nových prípadov, čo znamená veľmi mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku (o 0,4 bodu na 100 000 detí). Podobne za posledný rok mierne klesla aj prevalencia z 99,0 na 98,4 chorých detí na 100 000 detí.

Podiel diabetu II. typu na celkovom počte dispenzarizovaných diabetikov je takmer 90 %. Pri jeho vzniku sa uplatňuje interakcia genetických faktorov, autoimúnny proces, zvýšená produkcia niektorých hormónov, ochorenia pankreasu, a vonkajšie vplyvy (napr.: chemicko-toxické pôsobenie, potrava atď.). Diabetes mellitus postihuje najmä ľudí nad 50 rokov so zlou životosprávou a s obezitou. S pokračujúcim starnutím populácie sa očakáva ďalšie zvyšovanie chorobnosti na DM.

Podľa vekového zloženia je najviac zastúpená veková skupina 50 – 69-ročných, pričom v posledných rokoch je najpočetnejšia v Nitrianskom, Banskobystrickom, Košickom a Bratislavskom kraji. Vekové zloženie chorých na DM v Slovenskej republike v roku 2007 zobrazuje v prílohe č. 4 graf č. 29.

Medzi vážne komplikácie DM patria očné komplikácie, ktorých v roku 2007 bolo 60 116 prípadov u dispenzarizovaných pacientov na DM, obličkové komplikácie, ktorých bolo 33 206, komplikácie s infarktom myokardu (22 195), s cievnou mozgovou príhodou (22 294), s diabetickou neuropatiou (72 817), s amputáciou DK (4 741), s artériovou hypertenziou (167 334), a s poruchou metabolizmu lipidov.

2.2.3.2. Hrubá miera úmrtnosti a európska štandardizovaná miera úmrtnosti na DM, dispenzarizácia pacientov s DM

Hrubá miera úmrtnosti na DM bola v roku 2008 u mužov 10,8 na 100 000 mužov a u žien 12,3. U žien bol výrazný pokles v hrubej miere úmrtnosti oproti roku 2006 – 15,4.

Európska štandardizovaná miera úmrtnosti na DM bola v roku 2008 u mužov 12,0; je takmer nezmenená oproti roku 2006 a u žien bola 8,9.(klesajúci trend od roku 2006).

Treba zdôrazniť, že na mortalite diabetikov sa výrazne podieľajú komplikácie diabetu, hlavne kardiovaskulárne a obličkové ochorenia.

V Slovenskej republike bolo v roku 2007 dispenzarizovaných 324 918 diabetikov v 241 ambulanciách. Ich počet neustále stúpa, čo znázorňuje aj v prílohe č. 4 graf č. 28. Je to spolu 6 015,9 na 100 000 obyvateľov, z toho 5 409,5 mužov na 100 000 a 6 585,5 žien na 100 000. 25,8 % bolo liečených len diétou, 47,4 % - PAD (perorálnymi antidiabetikami), 23,8 % inzulínom.

2.2.4. Dýchací systém

Choroby dýchacieho systému boli s výrazným predstihom na prvom mieste pracovnej neschopnosti, v roku 2007 tvorili 41 % ukončených prípadov pracovnej neschopnosti a v roku 2008 tvorili 38,35 % prípadov ukončenej pracovnej neschopnosti z celkovej evidovanej pracovnej neschopnosti. Výrazným podielom k vysokej pracovnej neschopnosti prispievajú akútne respiračné infekcie, ale podieľajú sa na nej aj chronické respiračné choroby (okrem zápalov pľúc a tuberkulózy – ich epidemiologická situácia bude uvedená v kapitole infekčné ochorenia). Za hlavný faktor vzniku a rozvoja chronických respiračných ochorení sa považuje fajčenie. Je to chronicky pôsobiaca noxa, ktorej následky na zdravotný stav sa prejavia až po dlhodobej expozícii. Druhým faktorom je znečistené životné a pracovné prostredie. Dnes sa veľká pozornosť venuje aj ovzdušiu vnútorných priestorov (indoor). Ďalšími faktormi sú zápaly dýchacích ciest, najmä v detskom veku, zlý socio-ekonomický status rodiny a genetické faktory.

Hrubá miera úmrtnosti na ochorenia dýchacej sústavy bola u mužov v roku 2008; 64,6 na 100 000 mužov a 46,6 u žien na 100 000 žien. Čo sa týka štandardizovanej miery úmrtnosti na ochorenia dýchacej sústavy, je v poradí na 4. mieste podľa vybraných príčin smrti a bola v roku 2008 u mužov 73,2, u žien 33,1. U mužov má štandardizovaná úmrtnosť stagnujúci charakter, kým u žien má mierne klesajúci trend (v roku 2003 – 40,6 u žien).

Výrazným podielom na dispenzarizácii pacientov s chronickými respiračnými chorobami sa podieľa chronická obštrukčná choroba pľúc. V roku 2007 bolo v pneumologických a ftizeologických ambulanciách dispenzarizovaných 106 884 (J44) pacientov, z toho najviac pacientov bolo v II. štádiu (stredne ťažká CHOCHP) – 35 384. Najväčší počet dispenzarizovaných pacientov bol v Prešovskom a Košickom kraji. Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) je najčastejším chronickým pľúcnym ochorením. Jej patofyziologickým znakom je obštrukcia (zúženie a limitácia prietoku v dýchacích cestách), podkladom zmien vedúcich k obštrukcii je chronický zápalový proces. Príčinami limitácie prietoku vzduchu v dýchacích cestách sú rôzne; kombinácia chronickej bronchitídy, emfyzému a chronickej bronchiolitídy. Neskorými následkami CHOCHP sú chronická dychová nedostatočnosť a zlyhávanie pravého srdca. Počet ľudí dispenzarizovaných na toto ochorenie má stúpajúci trend, čo vyjadruje aj v prílohe č. 4 graf č.30. V roku 2000 bolo dispenzarizovaných 52 215, v roku 2005; 92 336 a v roku 2007 bolo dispenzarizovaných na chronickú obštrukčnú chorobu pľuc v pneumologických a ftizeologický ambulanciách už 106 884 pacientov. Rovnako stúpajúci trend v počte dispenzarizovaných pacientov v pnemologických a ftizeologických ambulanciách má aj asthma bronchiale. V roku 2007 ich bolo 88 894 (oproti roku 2000, keď ich bolo 41 571). Najviac v Prešovskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Ide tiež o chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, s prieduškovou hyperreaktivitou, ktorá vedie k opakujúcim sa záchvatom, piskotom, tiesne na hrudníku a kašľu. Hlavnou klinickou črtou astmy je obštrukcia, ktorá je multikomponentová, je reverzibilná buď spontánne, alebo po liečbe. Kontrakciu hladkej svaloviny vyvolávajú zápalové mediátory, dôsledky kontrakcie umocňuje zhrubnutie steny bronchov a prehlbuje vyplnenie lúmenu dýchacích ciest hustým, viskóznym sekrétom. Neskorými komplikáciami sú bronchiektázie (trvalé rozšírenie priedušiek) a pľúcny emfyzém (rozdutie pľúc). V priebehu posledných 20 rokov sme zaznamenali pokroky v poznaní bronchiálnej astmy, ktoré viedli k podstatným zmenám v liečbe astmatikov. Modernými farmakologickými postupmi, možno toto ochorenie do veľkej miery zvládať. Po zavedení kombinovaných antiastmatík, je menej hospitalizácií pre akútnu astmu a prevažná väčšina asmatikov môže žiť plnohodnotný život. Vývoj dispenzarizovaných pacientov na asthma bronchiale vyjadruje v prílohe č. 4 graf č.30.

Z hľadiska prognózy sú na tom najhoršie z pľúcnych ochorení nádory pľúc a priedušiek. Ich incidencia bola spomenutá v kapitole Nádorové ochorenia. Vývoj incidencie je zobrazený v prílohe č. 4 grafe č. 31

2.2.5. Choroby tráviacej sústavy

Choroby tráviacej sústavy sa v roku 2008 v mužskej časti populácie podieľali na príčinách úmrtí 6,7 % a v ženskej časti populácie 4,6 %. Počet zomretých na následky chorôb tráviacej sústavy dosiahol v roku 2007 70,4 mužov na 100 000 obyvateľov a 41,1 žien na 100 000 obyvateľov, čo je u mužov o 1,4 viac a u žien o 2,6 viac ako v roku 2006.

Štandardizovaná úmrtnosť na choroby tráviacej sústavy bola v roku 2008 u mužov 73,8 a u žien bola 33,0 na 100 000 obyvateľov. U žien má v posledných rokoch, aj keď mierny, ale neustále sa zvyšujúci trend (v roku 2000 - 27,3; v roku 2003 - 31,2 a v roku 2008 – 33,0). Najčastejšími príčinami úmrtí v tejto skupine sú ochorenia pečene a pažeráka, ďalej žalúdka a dvanástnika. Vredová choroba žalúdka a dvanástnika je typické ochorenie s multifaktoriálnou etiológiou. V patogenéze hrá dôležitú úlohu narušená súhra medzi tzv. ochrannými faktormi a faktormi agresívnymi. Ochranné faktory ovplyvňujú exogénne faktory, ako sú: niektoré liečivá, fajčenie, alkohol, nepravidelná strava a stres. V roku 2007 bolo 146 úmrtí mužov na choroby žalúdka a duodena (K25 - K27) a 117 úmrtí u žien. Najväčší počet úmrtí sa vyskytol vo vekovej skupine 75+ tak u mužov ako u žien. Pričom špecifická miera úmrtnosti na dané diagnózy mala mierne klesajúci, až stagnujúci charakter. Medzi závažné ochorenia žalúdka patrí rakovina žalúdka. Jej incidencia má u mužov aj u žien trvale klesajúce hodnoty (u mužov v roku 1983 – 9,6 % z hlavných lokalizácií zhubných nádorov na Slovensku, v roku 2005 – 4,3 %; u žien v roku 1983 – 7,5 % , v roku 2005 – 3,2 %). Vo vyspelých krajinách vrátane Slovenska dochádza popri markantnom poklese nádorov lokalizovaných v distálnych častiach žalúdka, k zatiaľ pomalému ale trvalému vzostupu nádorov lokalizovaných v hornej časti žalúdka, v kardii, kardioezofageálnom spojení a dolnej časti ezofagu. Veľké percento z lokalizácie zhubných nádorov majú u mužov aj u žien nádory kolorekta, v roku 2005 u mužov 15,4 %, u žien 11,1 %. Ide o postupné zvyšovanie incidencie nádorov kolorekta u oboch pohlaví. Ako hlavné rizikové faktory sa uvádzajú: strava bohatá na mäsové výrobky, tuky a sedavý spôsob života. Zo zhubných nádorov tráviacej sústavy u mužov významné miesto zaznamenávajú aj nádory ústnej dutiny a hltana, najmä z hľadiska rastu ich incidencie. Celkový vývoj zhubných nádorov ústnej dutiny a hltanu môžeme na Slovensku hodnotiť ako nepriaznivý. Tento stav sa pripisuje hlavne fajčeniu, konzumácií koncentrovaného alkoholu a čiastočne i zlej ústnej hygiene.

Hrubá miera úmrtnosti na ochorenia pečene (K70-K76) bola v roku 2007 u mužov 46,4 na 100 000 mužov a u žien 18,1 na 100 000 žien. Z krajov túto hodnotu u mužov vysoko prevýšili Nitriansky a Banskobystrický kraj (61,7; 55,4) a u žien Žilinský a Bratislavský kraj (24,0; 21,5). Tieto kraje mali zvýšené hodnoty úmrtnosti aj v minulých rokoch.

Ochorenia tráviacej sústavy sa pohybujú na piatom mieste medzi príčinami práceneschopnosti (v trvaní práceneschopnosti do 10 dní – na treťom mieste) a na treťom mieste u mužov v príčinách hospitalizácie a na štvrtom mieste u žien. Priemerné trvanie hospitalizácie bolo v roku 2007 na ochorenia tráviacej sústavy 6,2 dňa.

2.2.6. Duševné poruchy a poruchy správania

2.2.6.1. Hospitalizovanosť na duševné poruchy

V roku 2007 bolo hospitalizovaných pre duševné poruchy a poruchy správania 40 800 obyvateľov, čo tvorilo 3,9 % z celkového počtu hospitalizovaných v zdravotníckych zariadeniach (743,7 na 100 000 obyvateľov). V tom 23 562 mužov a 17 238 žien. V roku 2007 bolo 297 úmrtí hospitalizovaných pacientov, najviac úmrtí v sledovanom období je vo vekovej skupine 65+ (226).

Najčastejšie sú hospitalizovaní pacienti pre diagnózu F10 (poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu, prevažovali vo výraznej miere muži), potom nasledujú diagnózy F20 – F29 (schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi, rovnaký podiel oboch pohlaví), ďalej nasledujú diagnózy F00 – F09 (organické duševné poruchy vrátane symptomatických, prevažujú ženy), ďalej F30 – F39 (afektívne poruchy, výrazne prevažujú ženy). Z hľadiska veku v skupine do 15 rokov sú najviac zastúpené diagnózy F90 – F98 (poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania, výrazne prevažujú chlapci nad dievčatami), v produktívnom veku prevažujú už spomenuté diagnózy F10 a F20 – F29, v poproduktívnom veku diagnózy F00 – F09. Najviac hospitalizovaných pacientom v roku 2007 bolo v Košickom, Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Hospitalizovanosť má stúpajúci trend, v roku 2003 bolo v psychiatrických zariadeniach hospitalizovaných 37 696 pacientov v roku 2007 to už bolo 40 800 pacientov, viac mužov ako žien.

2.2.6.2. Dispenzarizácia pacientov s psychiatrickými poruchami, vývoj počtu vyšetrených v psychiatrických ambulanciách

Odkedy sa realizuje štatistické zisťovanie v psychiatrických ambulanciách (rok 2000), sledujeme plynulý nárast počtu psychiatrických vyšetrení i počtu prvýkrát v živote vyšetrených pacientov s výnimkou mierneho poklesu duševných porúch mužov v roku 2007 oproti roku 2006. V roku 2007 bolo vykonaných 1 642 857 vyšetrení v 376 ambulanciách (t. j. na jednu psychiatrickú ambulanciu v priemere 17,48 na jeden pracovný deň), pri ktorých bola pacientovi zistená psychiatrická diagnóza, čo je takmer o 326 000 vyšetrení viac ako v roku 2000. Na 100 obyvateľov tak pripadá približne 30 vyšetrení, pričom v Bratislavskom kraji návštevnosť ambulancií vysoko prevyšuje slovenský priemer (66 vyšetrení na 100 obyvateľov), s väčším odstupom nasledujú ambulancie Košického kraja s počtom 34 vyšetrení na 100 obyvateľov. Počet osôb s prvou zistenou duševnou poruchou v živote bol 96 737, čo je o 34 514 osôb viac ako v roku 2000. Najviac vyšetrení bolo na afektívne poruchy (F30 – F39), najviac pacientov bolo vyšetrených prvýkrát v sledovanom roku a prvýkrát v živote v sledovanom roku na neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (F40 – 48). V roku 2007 bol počet pacientov prvýkrát vyšetrených v živote vo veku 0 – 15 rokov 6 308 pacientov, v tom 3 888 chlapcov a 2 420 dievčat, najčastejšie príčiny návštevy psychiatra boli poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania (F90 – F98). Vývoj incidencie duševných porúch a porúch správania zobrazuje v prílohe č. 4. graf č. 32.

Počet osôb prijatých do ambulantnej ochrannej liečby v roku 2007 bol v Slovenskej republike 2 402 osôb, v tom psychiatrickej 1 049, protialkoholickej 1 023, toxikomanickej 296 a sexuologickej 34 osôb.

2.2.6.3. Vývoj samovrážd, samovražedných pokusov, vývoj počtu užívateľov drog liečených v zdravotníckych zariadenia

V roku 2007 bolo hlásených 490 samovrážd, čo je 9,1 na 100 000 obyvateľov, v tom 427 mužov (16,3/100 000 obyvateľov) a 63 žien (2,3/100 000 obyvateľov). Najviac vo vekovej skupine 40 – 59 rokov. V posledných piatich rokoch nedošlo k výraznejším zmenám, okrem roku 2005, kedy bolo hlásených 576 samovrážd, čo bolo 10,7 na 100 000 obyvateľov. Najčastejším spôsobom vykonania samovraždy bolo u mužov aj u žien úmyselné sebapoškodenie obesením, zaškrtením a zadusením. Vo väčšine prípadov však motív činu nie je známy.

V roku 2007 bolo hlásených 829 samovražedných pokusov, čo predstavovalo 15,4 na 100 000 obyvateľov. V tom 446 mužov (17/100 000 obyvateľov) a 383 žien (13,8/100 000 obyvateľov). Najviac vo veku 20 – 29 rokov. Od roku 2003 ide o pozvoľný sústavný pokles samovražedných pokusov.

V roku 2007 bolo v zdravotníckych zariadeniach liečených 1 985 užívateľov drog. V tom 1 586 mužov a 399 žien vrátane cudzincov. Čo je viac ako v roku 1995, odkedy dochádza k nárastu až po rok 2000, potom sa pozvoľna počet užívateľov drog znižuje. Najpočetnejšia v roku 2007 bola veková skupina 20 – 24 a 25 – 29-ročných, najčastejším spôsobom užívania primárnej drogy bolo injekčné podanie. Zaznamenávame postupne sa znižujúci počet užívateľov drog od roku 2003 vo vekovej skupine 15 – 19-ročných (328 - rok 2003, 273 - rok 2007). Táto skupina preferuje spôsob užívania primárnej drogy fajčením (najmä muži). Naďalej dominantnou drogou zostáva heroín, 694 liečených osôb v roku 2007, ďalej látky stimulujúce CNS, z nich najmä pervitín, 457 liečených osôb.

2.2.7. Poranenia, otravy a niektoré iné následky vonkajších príčin

Poranenia, otravy a iné následky vonkajších príčin boli v roku 2008 na 4. mieste v počte úmrtí zo všetkých príčin smrti (3 174 úmrtí). V mužskej časti populácie tvorili 9,2 % (2 570 úmrtí) a boli na treťom mieste v počte úmrtí, u žien to bolo 2,4 % (604 úmrtí) a predstavovali piate miesto v počte úmrtí zo všetkých príčin smrti. Z uvedeného vyplýva výrazný rozdiel podľa pohlavia, kde u mužov je 3-krát vyššia úmrtnosť ako u žien na danú príčinu ochorení. Štandardizovaná miera úmrtnosti na vonkajšie príčiny smrti (podľa MKCH-10 XX) v roku 2008 mala hodnotu u mužov 95,4 a u žien 18,7, kde od roku 2003 má mierne klesajúcu tendenciu.

Počtom 2 730 ukončených prípadov pracovnej neschopnosti na 100 000 poistencov sú poranenia, otravy a niektoré iné následky z vonkajších príčin v roku 2008 na 3. mieste zo všetkých príčin ukončenej pracovnej neschopnosti.

Počet novopriznaných invalidných dôchodkov v roku 2007 pre úrazy a otravy s poklesom schopnosti nad 70 % bol 193 prípadov a s poklesom schopnosti do 70 %, 574 prípadov. Počet prípadov priznania invalidných dôchodkov s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % má od roku 2004 (kedy bola zmenená legislatíva týkajúca sa priznávania invalidných dôchodkov) stúpajúci trend v uvedenej skupine ochorení (v roku 2004 – 296 prípadov, v roku 2007 - 574 prípadov ). Počet hospitalizácií pre úrazy a otravy (MKCH-10 – XIX) v posledných piatich rokoch stúpa, kým v roku 2002 ich bolo u mužov 49 449, u žien 28 196; v roku 2006 ich bolo u mužov už 53 798,u žien 33 257 , v roku 2007 bol zaznamenaný mierny pokles (u mužov 51 070; u žien 30 989). Celkove sa počet úrazov v počte hospitalizácií v sledovano období pohybuje okolo 8 %.

V prílohe č. 4 tab. č. 9 sú uvedené dopravné nehody v Slovenskej republike od roku 2003 do roku 2007, ktoré sa podieľajú na úrazovosti, a s tým spojenou práceneschopnosťou a invalidizáciou.

2.2.8 Choroby z povolania a profesionálne otravy

Výskyt hlásených chorôb z povolania a profesionálnych otráv patrí k najdôležitejším ukazovateľom starostlivosti o zdravie zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Odráža prevažne nielen stav primárnej prevencie klinických prejavov poškodenia zdravia z práce, ale aj úsilia špecializovaných profesijných zdravotníckych zložiek, ich zisťovanie a hlásenie.

V roku 2007 bolo hlásených 575 chorôb z povolania u 422 mužov a 153 žien. Od roku 1993 došlo najskôr k výraznému poklesu počtu novozistených chorôb z povolania v Slovenskej republike (z 939 hlásení v roku 1993 na 577 v roku 2001, čo predstavuje pokles o 38,6 %). Po ustálení ročného výskytu nových chorôb z povolania do roku 2001 došlo k relatívnej stabilizácií hlásených chorôb z povolania na úrovni najnižšie zistených hodnôt s miernym vzostupom oproti rokom 2005, 2006. Najväčší podiel na chorobách z povolania v roku 2007, podobne ako je tomu už od roku 1997, má choroba kostí, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia horných končatín - 261 hlásení (45,4 %). Od roku 1993 došlo v SR k nárastu uvedenej profesionálnej choroby o 115,7 % (zo 121 hlásení v roku 1993 na 261 v roku 2007). Na druhom mieste sa podobne ako od roku 1999, umiestnila choroba kostí, zhybov, svalov, ciev a nervov končatín, spôsobená pri práci s vibrujúcimi nástrojmi (156, čo predstavuje 27,1 %). Obe spomenuté ochorenia tvoria v roku 2007 až 72,5 % z celkového počtu chorôb z povolania (417 hlásení). S odstupom sa od uvedených chorôb z povolania umiestnili podľa počtu hlásení poruchy sluchu (27 hlásení 4,7 %) kožné choroby z povolania - 27 prípadov, čo je 4,7 % a choroby prenosné zo zvierat na ľudí (19 hlásení, t. j. 3,3 %).

V roku 2007 bolo hlásených 35 chorôb z povolania postihujúci dýchací systém, v tom 16 hlásení pod položkou 33 (zaprášenia pľúc prachom obsahujúci oxid kremičitý), 11 hlásení pod položkou 37 (bronchiálna astma), v šiestich prípadov išlo o nádorové ochorenia a v dvoch prípadoch o alergické ochorenia (alergická alveolitída a alergická rinitída).

Podľa sídla organizácie, kde choroba z povolania vznikla, bol najväčší výskyt v Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Podľa vekových skupín boli najčastejšie chorobou z povolania v roku 2007 postihnutí pracujúci medzi 45 – 54 rokom života, čo predstavuje 49,7 %. Podľa jednotlivých profesií najvyšší výskyt chorôb z povolania bol u robotníkov pri ťažbe surovín a stavebných robotníkov. Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností v roku 2007 bol najvyšší výskyt chorôb z povolania v odvetví ťažba nerastných surovín - 241 hlásení (41,9 %) a v priemyselnej výrobe - 187 hlásení (32,5 %). Na treťom mieste je poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo - 78 hlásení (13,6 %), potom nasleduje zdravotníctvo a stavebníctvo.

Zistená záchytnosť chorôb z povolania neodráža odôvodnene predpokladaný výskyt týchto ochorení, s prihliadnutím na problémy diagnostiky chorôb z povolania.

Prevzaté z publikácii z Edície Zdravotníckej štatistiky, Choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania. (doc. MUDr. Ľudomír Legát,PhD.)

2.2.9.Výskyt vybraných infekčných ochorení v Slovenskej republike v rokoch 2006 – 2008

Epidemiologickú situáciu v Slovenskej republike v rokoch 2006 až 2008 možno celkovo hodnotiť ako priaznivú. V skupine črevných nákaz sa zaznamenali 3 importované ochorenia na brušný týfus (jedno ochorenie skončilo úmrtím), 3 prípady ochorenia a 1 prípad nosičstva na paratýfus B. V skupine črevných nákaz došlo oproti roku 2005 k poklesu salmonelóz a hnačiek s neobjasnenou etiológiou. U hnačkových ochorení s objasnenou etiológiou a vírusovej hepatitídy typu A prišlo k vzostupu chorobnosti rovnako ako aj u alimentárnych intoxikácií, s výnimkou botulizmu, kde nebolo hlásené žiadne ochorenie. Výskyt dyzentérie bol približne na rovnakej úrovni.

Okrem ochorení na čierny kašeľ, u ktorých došlo v roku 2008 k výraznému vzostupu chorobnosti, v sledovanom období bol hlásený ojedinelý alebo nulový výskyt ochorení, proti ktorým sa v Slovenskej republike očkuje. Nebolo evidované žiadne ochorenie na detskú obrnu, záškrt a osýpky. Boli zistené iba ojedinelé ochorenia na rubeolu a parotitídu, u ktorej po vzostupe v roku 2006 došlo v ďalších rokoch k výraznému poklesu.

Z nákaz prenosných zo zvierat na človeka bol zaznamenaný vzostup ochorení na listeriózu a kliešťovú encefalitídu.

Z krvných nákaz sa udržal klesajúci trend vírusovej hepatitídy typu B.

I napriek zvýšeniu chorobnosti na meningokokové meningitídy možno epidemiologickú situáciu vo výskyte neuroinfekcií naďalej hodnotiť ako stabilizovanú.

Z nákaz kože a slizníc bolo zaznamenané 1 ochorenie na tetanus (v roku 2007), ktoré skončilo úmrtím. V roku 2006 bolo hlásených 27, v roku 2007 39 a v roku 2008 49 nových prípadov HIV infekcie.

Výskyt vybraných nákaz v Slovenskej republike v roku 2008 v porovnaní s predchádzajúcim dvomi rokmi je uvedený v prílohe č. 5 tabuľka č. 10.

Výskyt vybraných infekčných ochorení v Slovenskej republike v roku 2008

V roku 2008 bolo z celého územia SR individuálne hlásených celkom 54 672 prípadov prenosných ochorení, čo je o 5,2 % menej ako v roku 2007. Pokles počtu hlásených prenosných ochorení bol spôsobený najmä zníženým výskytom hnačkových ochorení všetkých skupín s výnimkou hnačkových ochorení s nezisteným etiologickým agens.

Črevné nákazy

Brušný týfus a paratýfus

V roku 2008 boli v skupine alimentárnych ochorení zaznamenané 2 prípady ochorenia na paratýfus B (chorobnosť 0,04/100.000 obyvateľov) u 1,5-mesačného dieťaťa z okresu Prešov a 76-ročnej ženy z okresu Vranov n./Topľou. Etiologický agens: S. paratyphi B. V oboch prípadoch bola epidemiologická anamnéza negatívna.

Salmonelózy

Od roku 2001 bol na Slovensku zaznamenaný mierne klesajúci trend v chorobnosti na salmonelózu. V roku 2008 bolo zaznamenaných 7 335 ochorení na salmonelózu, čo predstavuje chorobnosť 135,81/100.000. Výskyt je o 21 % nižší ako v roku 2007 a o 36 % nižší ako je 5 ročný priemer. (v prílohe č. 5 graf č.33) V priebehu roka bolo zaznamenaných aj 239 nosičstiev salmonel. V etiológii ochorení sa najčastejšie uplatnila S. enteritidis a to v 6 032 prípadoch, t.j. 82,2 %. V etiológii nosičstiev sa tiež najčastejšie uplatnila S. enteritidis a to v 210 prípadoch, t.j. 87,9 %. Úmrtie na salmonelózu v roku 2008 hlásené nebolo.

Evidovaných bolo 71 importovaných ochorení z Grécka, Chorvátska, Bulharska, Maďarska, Tuniska, Česka, Egypta, Brazílie, Írska, Spojeného kráľovstva, Rakúska, Turecka, Ruska, Poľska, Talianska, Srbska a Čiernej Hory a Maurícia.

Charakter výskytu bol prevažne sporadický a rodinný. V roku 2008 bolo na Slovensku hlásených 21 epidémií salmonelóz s počtom infikovaných 10 a viac v jednom ohnisku. Ochorelo v nich spolu 450 osôb, čo je 6,1 % z celkového počtu 7 335 hlásených salmonelových infekcií. Z počtu 450 chorých bolo 67 hospitalizovaných (14,9 %). Počet infikovaných v jednej epidémii sa pohyboval v rozsahu 10 až 61 osôb. Najväčšiu epidémiu hlásil RÚVZ v Prievidzi, v ktorej ochorelo 61 z 208 exponovaných osôb. Išlo o epidémiu u stravníkov závodnej jedálne a zamestnancov kuchyne patriacej k tomuto stravovaciemu zariadeniu. Faktorom prenosu bolo bravčové mäso a smotanová omáčka pripravované, resp. podávané v uvedenom zariadení.

Z hľadiska geografickej distribúcie epidémie postihli všetky kraje Slovenska. Po tri epidémie boli hlásené z Trenčianskeho, Banskobystrického, Žilinského, Nitrianskeho, Prešovského a Košického kraja. Trnavský a Bratislavský kraj nahlásili po jednej epidémii. Najnižší počet ochorení (12) bol hlásený z Bratislavského kraja a najvyšší počet ochorení z Trenčianskeho kraja (113). Absolútne dominantným etiologickým agens bola tak, ako aj v predchádzajúcich rokoch, S. enteritidis, ktorá sa potvrdila v 19 epidémiách. V jednej epidémii sa potvrdila S. typhimurium a v jednej epidémii išlo o S. bližšie neurčenú.

Z celkového počtu 21 epidémií bol faktor prenosu laboratórne dokázaný v 7 epidémiách (33,3 %). Celkovo sa ako faktor prenosu najčastejšie uplatnili vajcia, resp. výrobky obsahujúce nedostatočne tepelne spracované vajcia. Konkrétne išlo o zemiakový šalát s majonézou, žemľovku a venčeky. Najčastejšie príčiny vzniku epidémií boli použitie kontaminovaných surovín pri príprave stravy, nedodržiavanie správnej technológie pri príprave stravy, najmä nedostatočná tepelná úprava a nedostatky pri skladovaní surovín, ako aj hotových výrobkov.

Dyzentéria

V roku 2008 na dyzentériu ochorelo 538 osôb, čo predstavuje chorobnosť 10,0/100.000. Výskyt je o 5 % nižší ako v roku 2007 a o 16 % nižší ako je 5 ročný priemer (v prílohe č. 5 graf č. 34). Charakter výskytu bol prevažne sporadický. Hlásených bolo 7 epidémií, v ktorých ochorelo 112 osôb. Epidémie boli vyvolané Sh. sonnei (4x) a Sh. flexneri (3x). Ochorenia sa šírili prevažne kontaktom. Hlásených bolo 21 importovaných nákaz, najmä z Afriky.

V skupine hnačkových ochorení s objasnenou etiológiou bolo hlásených 4 184 ochorení (chorobnosť 77,5/100 000), čo je oproti roku 2007 pokles o 12 % a oproti 5- ročnému priemeru je to vzostup o 21 %. V etiológii ochorení prevažoval Campylobacter (75,2 %). Hlásené boli 3 epidémie. Evidované bolo 1 úmrtie na enterokolitídu zapríčinenú Clostridium difficile u 21 ročného pacienta s ťažkou mentálnou retardáciou trvale umiestneného v Ústave sociálnej starostlivosti.

V skupine hnačkových ochorení s neobjasnenou etiológiou bolo hlásených 4 314 ochorení (chorobnosť 79,9/100 000), čo je oproti roku 2007 vzostup o 7 % a oproti 5 ročnému priemeru vzostup o 5 %. Zaznamenaných bolo 19 epidémií, v ktorých ochorelo 341 osôb (7,9 %).

Vírusová hepatitída typu A

V roku 2008 bolo v SR hlásených 730 prípadov ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA), (chorobnosť 13,5/100 000), čo predstavuje vzostup oproti roku 2007 o 90 %, a oproti 5 ročnému priemeru o 34 % (v prílohe č. 5 graf č.35).

Výskyt ochorení bol zaznamenaný vo všetkých krajoch Slovenska. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde sa vyskytlo 573 prípadov (chorobnosť 71,5). Najviac postihnutou vekovou skupinou boli deti a žiaci základných škôl. Úmrtie na VHA nebolo v roku 2008 zaznamenané.

Vyskytlo sa 16 importovaných nákaz, a to z Egypta, Česka, Indie, Tuniska, Madagaskaru a Nového Zélandu.

Ochorenia sa vyskytovali sporadicky, v rodinných epidémiách a v protrahovaných epidémiách väčšieho rozsahu. Viac než 80 % ochorení (602) sa zistilo v 13 epidémiách. Okrem troch všetky epidémie boli zaznamenané na východnom Slovensku. Najväčšia epidémia bola v obci Lomnička (okres Stará Ľubovňa), v ktorej ochorelo v priebehu mesiacov august až november 300 osôb, z toho bolo 299 Rómov. V epidémii ochoreli prevažne deti vo veku do 10 rokov. Prvých jedenásť chorých sa nakazilo pravdepodobne v susednej obci Kolačkov, kde prebiehal epidemický výskyt VHA u Rómov a títo boli prameňom nákazy pre ďalších chorých v obci.

Z pohľadu životného prostredia je v obci Lomnička veľmi zlá hygienická situácia. U obyvateľov absentujú základné hygienické návyky. V obci je zavedený vodovod, odobraté vzorky pitnej vody dlhodobo spĺňajú limity ukazovateľov kvality pitnej vody. Avšak vzhľadom na neplatičov je takto zásobovaná len malá časť obyvateľov. Likvidácia komunálneho odpadu a odpadových vôd v obci bola nevyhovujúca. Tieto okolnosti umožnili rýchle šírenie nákazy.

Na zvládnutie epidémie boli urobené všetky potrebné opatrenia v obci Lomnička a v okolitých obciach na zabránenie šírenia ochorení do ďalších oblastí. Riešením situácie sa zaoberalo aj zasadnutie regionálnej protiepidemickej komisie v súčinnosti s odborníkmi VÚC Prešovského samosprávneho kraja, Úradu verejného zdravotníctva SR a ďalších inštitúcií. Bol zvolaný krízový štáb Obvodného úradu Stará Ľubovňa, ktorý vyhlásil mimoriadnu situáciu v okrese Stará Ľubovňa. V obci bolo zriadené vysunuté pracovisko poskytovania zdravotníckej starostlivosti a zabezpečená hospitalizácia chorých v NsP Stará Ľubovňa, kde bola nariadená reprofilizácia lôžok pre chorých na VHA, zvýšená frekvencia dezinfekcie priestorov a sanitných vozidiel. Hlavný hygienik SR vydal ďalšie rozhodnutia na vyčlenenie lôžok pre nemocničné zariadenia v okresoch Prešov, Humenné a Poprad.

V rámci protiepidemických opatrení bolo pri výskyte prvých ochorení realizované post- expozičné očkovanie vnímavých kontaktov a následne plošné očkovanie detí v miestnych kolektívnych zariadeniach, bolo zaočkovaných viac než 1 000 vnímavých osôb, z toho 80 % detí.

Detská obrna

Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) v roku 1988 vytýčila cieľ celosvetovo eradikovať detskú obrnu. Do tohto programu sa ihneď zapojilo aj Slovensko. Vďaka dlhoročne kvalitne vykonávanému dohľadu a súvisiacimi protiepidemickými aktivitami nebolo na Slovensku zistené ochorenie na detskú obrnu od roku 1960.

V roku 2002 bola vyhlásená certifikácia eradikácie detskej obrny v euroregióne. Pre európsku regionálnu certifikačnú komisiu SZO bol v apríli 2007 spracovaný aktualizovaný materiál o všetkých aktivitách realizovaných v roku 2006 na udržanie stavu eradikácie poliomyelitídy v Slovenskej republike. Tieto aktivity boli zamerané predovšetkým na koordináciu celoslovenskej surveillance poliomyelitídy s osobitným dôrazom na zabezpečovanie plnenia úloh Akčného plánu na udržanie stavu bez poliomyelitídy v Slovenskej republike. Monitorovanie akútnych chabých obŕn (ACHO) ako ochorení napodobňujúcich svojím klinickým priebehom detskú obrnu, pravidelné sledovanie zaočkovanosti detskej populácie proti detskej obrne, sledovanie cirkulácie vírusov detskej obrny vo vonkajšom prostredí a posilnenie dohľadu nad detskou obrnou vo vysoko rizikových skupinách populácie boli jeho najdôležitejšími úlohami.

V rámci monitorovania ACHO sa priebežne spracovávali a analyzovali údaje o hlásených ochoreniach.

V roku 2008 bolo v SR hlásených 34 suspektných akútnych chabých obŕn, z toho 2 u detí do 15 rokov. Z týchto ochorení bolo ako ACHO potvrdených 24 ochorení, a to u 23 u dospelých (chorobnosť 0,5/100 000 obyvateľov) a 1 u dieťaťa do 15 rokov (chorobnosť 0,1/1000 000 detí), a to u dievčaťa vo veku 4 roky z okresu Vranov nad Topľou. Vírus detskej obrny sa ako pôvodca ochorenia nedokázal.

Od roku 1970 sa v SR sleduje cirkulácia vírusov detskej obrny a iných črevných vírusov vo vonkajšom prostredí vyšetrovaním odpadových vôd. Účelom tohto sledovania je overiť, či v populácii necirkulujú okrem takých vírusov, ktorými sa očkuje (vakcinálne kmene) aj divoké vírusy detskej obrny, schopné vyvolať ochorenie.

V roku 2008 sa toto sledovanie zabezpečovalo v priebehu celého roka v 43 odberových lokalitách vo väčších mestách Slovenska a v štyroch lokalitách v utečeneckých táboroch a v jednom detskom domove pre utečencov. Izolované boli iné enterálne vírusy než poliovírusy.

Respiračné nákazy

Výskyt respiračných nákaz, ktorým možno predchádzať očkovaním, bol naďalej veľmi priaznivý s výnimkou ochorení na čierny kašeľ, kde bol v roku 2008 zaznamenaný výrazný vzostup u očkovaných aj neočkovaných detí. Záškrt nebol hlásený od r. 1980. Ochorenia na osýpky možno považovať za eliminované (v prílohe č. 5 graf č. 36).

Osýpky

V zmysle Akčného plánu na udržanie stavu eliminácie osýpok v Slovenskej republike v rokoch 2003 – 2007 sa v rokoch 2006 a 2007 pokračovalo v koordinovaní celoslovenskej surveillance osýpok, rubeoly a parotitídy. Dôraz sa kládol na organizačné zabezpečenie a koordináciu očkovania a vyhodnotenie výsledkov kontroly očkovania.

Naďalej sa zabezpečovalo týždenné monitorovanie všetkých suspektných ochorení s dôrazom na ich laboratórne vyšetrenie a s cieľom okamžitých protiepidemických opatrení v prípade podozrenia na osýpky. V rámci siete SZO EURO pre harmonizáciu systému surveillance prenosných ochorení v krajinách strednej a východnej Európy bola v roku 2002 vytvorená monitorovacia sieť osýpok. Do uvedenej Európskej siete SZO – CISID je Slovensko zapojené a mesačne zasiela požadované údaje.

V roku 2007 bol na ďalšie obdobie pripravený „Akčný plán na udržanie eliminácie osýpok, kongenitálneho rubeolového syndrómu a na elimináciu rubeoly v Slovenskej republike“. Materiál bol pripravený v súlade s cieľmi nového strategického plánu SZO v európskom regióne. Tento plán obsahuje aktivity, ktoré bolo treba na Slovensku realizovať v roku 2008 a v ďalších rokoch na dosiahnutie uvedených cieľov. Aktivity spočívajú predovšetkým v zabezpečení a udržaní vysokej zaočkovanosti detskej populácie proti osýpkam a rubeole, v pravidelnej kontrole zaočkovanosti, v realizácii efektívnej surveillance osýpok, rubeoly a KRS, v rýchlej signalizácii podozrení na tieto nákazy a v dôslednej okamžitej realizácii potrebných opatrení. Akčný plán bol v decembri 2007 aktualizovaný a je uverejnený vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR, v čiastke 1 - 4/2008.

V Slovenskej republike nebolo ani v roku 2008 hlásené ochorenie na osýpky. Bolo hlásených 5 suspektných ochorení na osýpky. U štyroch detí vo veku jedného roka z okresov Nitra, Humenné a Banská Bystrica (2 ochorenia) išlo o postvakcinačné reakcie. Laboratórnym vyšetrením sa u všetkých zistili pozitívne IgM protilátky proti osýpkam. Jedno suspektné ochorenie bolo u 50 ročnej ženy z okresu Dunajská Streda, ktoré sa laboratórne nepotvrdilo.

Chrípka a chrípke podobné akútne respiračné nákazy

V roku 2008 bolo na Slovensku hlásených 1 862 119 akútnych respiračných ochorení, čo predstavuje chorobnosť 74 506,0/100 000 obyvateľov v starostlivosti hlásiacich lekárov. V porovnaní s rokom 2007 kedy bolo hlásených 2 059 553 ochorení, došlo k poklesu počtu ochorení o takmer 10 %. Počet závažných ochorení, diagnostikovaných ako chrípka a chrípke podobné ochorenia, v roku 2008 bol 250 864, čo predstavuje chorobnosť 10 037,4/100 000 obyvateľov v starostlivosti hlásiacich lekárov. Je to 13,5 % z celkového počtu ARO. Začiatkom roka 2008 pokračoval vyšší výskyt akútnych respiračných ochorení dočasne prerušený vianočnými sviatkami a školskými prázdninami, ktorý však nemal charakter typickej zimnej epidémie. Maximum ochorení bolo zaznamenaných v 4. kalendárnom týždni, keď ochorelo 76 150 osôb, čo je chorobnosť 2 426,3/100 000. V tomto období boli zaznamenané lokálne epidémie v predškolských a školských zariadeniach a v ústavoch sociálnej starostlivosti. Z dôvodu vysokej absencie žiakov v týchto zariadeniach bola prerušená ich prevádzka, zároveň bol vydaný zákaz návštev v ústavoch sociálnej starostlivosti a v nemocničných zariadeniach. Úmrtie na chrípku nebolo hlásené.

V priebehu roka 2008 cirkulovali vírusy chrípky typu A a B. Izolovaných bolo 110 kmeňov vírusu chrípky (73 vírusov chrípky typu A a 37-krát typ B), 15 vírusov parachrípky, 2 adenovírusy a dvakrát RS vírus.

V chrípkovej sezóne 2007 - 2008 bolo zaočkovaných 682 117 osôb, čo je zaočkovanosť 12,7 %.

Tuberkulóza

V roku 2008 bolo zaznamenaných 652 prípadov ochorení na rôzne formy tuberkulózy (chorobnosť 12,1/100.000), čo je oproti roku 2007 pokles o 0,8 %. V porovnaní s 5 ročným priemerom je výskyt nižší o 16 %.

Ochorenia boli hlásené z každého kraja SR s najvyššou chorobnosťou v Prešovskom kraji (17,58) a Košickom (16,79).

Najnižšia chorobnosť bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji (6,38). Ochorenia sa vyskytli u pacientov v každej vekovej skupine s najvyššou chorobnosťou vo vekovej skupine 65 ročných a starších.

Z celkového počtu ochorení bolo 406 mužov a 246 žien.

V 540 prípadoch sa jednalo o pľúcnu formu TBC a v 112 prípadoch o mimopľúcnu TBC. Hlásených bolo 6 úmrtí u dospelých osôb.

Iné infekcie

Vírusová hepatitída typu B

Výskyt vírusovej hepatitídy typu B (VHB) sa v ostatných rokoch najmä vďaka očkovaniu udržuje na nízkej úrovni. V roku 2008 bolo zaznamenaných 112 prípadov ochorení akútnou formou VHB (2,07/100 000), čo predstavuje vzostup oproti roku 2007 o 9 %, oproti 5-ročnému priemeru je to pokles o 7 % (v prílohe č. 5 graf č. 37).

Vírusová hepatitída typu C

Ide o nákazu zatiaľ neovplyvniteľnú očkovaním. Počet hlásených ochorení je nízky, predstavuje niekoľko desiatok ročne. V roku 2008 v tejto skupine nákaz bolo hlásených 27 prípadov ochorení (chor.0,50/100.000), čo je pokles oproti roku 2007 o 29 %, oproti 5 ročnému priemeru je to pokles o 11 %. V anamnéze chorých išlo najmä o intravenóznu aplikáciu drog.

Meningokoková meningitída

V roku 2008 bolo v Slovenskej republike hlásených 55 invazívnych meningokokových ochorení, čo je chorobnosť 1,0/100 000 obyvateľov. Oproti roku 2007 je to vzostup o 48,6 %. U Rómov bolo evidovaných 36,4 % z celkového počtu ochorení. Z počtu hlásených ochorení bolo 48 laboratórne potvrdených. Výskyt ochorení bol prevažne sporadický, zaznamenali sa 3 rodinné výskyty v rómskych rodinách s počtom 2 – 4 osoby. 71 % kultivačne potvrdených ochorení bolo vyvolaných N. meningitidis séroskupiny B. Hlásené boli 4 úmrtia.

Tetanus

V roku 2008 ochorenie na tetanus nebolo hlásené, v roku 2007 bolo evidované 1 ochorenie u dospelej osoby s nezistenou očkovacou anamnézou, ktoré skončilo úmrtím.

Infekcia HIV/AIDS

V roku 2008 bolo vykázaných 49 nových prípadov HIV infekcie u občanov Slovenskej republiky. V porovnaní s rokom 2007 (39 prípadov) došlo k vzostupu o 25,6 %. Štyridsaťdeväť novoregistrovaných prípadov HIV infekcie v roku 2008 predstavuje najvyšší výskyt v jednom kalendárnom roku v celom sledovanom období (od roku 1985). V čase laboratórneho diagnostikovania boli infekcie HIV klinicky klasifikované ako akútna infekcia (3x), asymptomatické nosičstvo (37x), symptomatické nosičstvo nie AIDS (3x), AIDS (1x) a 5x nebolo štádium infekcie stanovené. Zaznamenané bolo jedno úmrtie pacientky so syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti a jedno úmrtie HIV infikovanej osoby

HIV infekcia bola zistená u 45 mužov a u 4 žien. S výnimkou Prešovského kraja bola infekcia HIV registrovaná vo všetkých ostatných siedmich krajoch. Z 49 prípadov HIV infekcie bolo 23 zistených u obyvateľov Bratislavského kraja, 7 prípadov u obyvateľov Žilinského kraja, 6 u obyvateľov Nitrianskeho kraja, 5 u obyvateľov Trnavského kraja, po 3 prípady u obyvateľov Trenčianskeho a Banskobystrického kraja a 2 prípady u obyvateľov Košického kraja.

Spôsobom prenosu nákazy bol 34x homosexuálny styk, 8x heterosexuálny styk, 3x injekčné užívanie drog a 4x nebol spôsob akvirovania infekcie stanovený.

Zaznamenané bolo jedno úmrtie pacientky so syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti. Išlo o 60 ročnú ženu z Trnavského kraja, u ktorej bola diagnostikovaná HIV infekcia a AIDS v roku 1997. K úmrtiu došlo po vynechaní antiretrovírusovej terapie v roku 2008 a po vzniku progredujúcej multifokálnej leukoencefalopatie.

Hlásené a vykázané bolo aj jedno úmrtie HIV infikovanej osoby, 33 ročného muža z Bratislavského kraja, u ktorého bola nákaza diagnostikovaná v roku 2004. Pacient, u ktorého neboli nikdy zistené známky AIDS a jeho stav bol posledne hodnotený ako liečené asymptomatické nosičstvo HIV, spáchal suicídium.

V roku 2008 nebol zistený nový prípad infekcie HIV pri testovaní gravidných žien. Štyrom HIV infikovaným matkám, u ktorých bola nákaza diagnostikovaná v predchádzajúcich rokoch, sa narodili štyri deti. Celkovo bolo v Slovenskej republike do konca roku 2008 evidovaných 14 HIV infikovaných matiek (z toho dve cudzinky), ktoré porodili na Slovensku 15 detí. Z nich je 10 definitívne bez HIV infekcie, v jednom prípade je stav dieťaťa neznámy pre jeho odchod zo SR a 4 deti narodené v roku 2008 sú v pozorovaní.

Od roku 1985 do konca roku 2008 bolo v Slovenskej republike vykázaných spolu 273 prípadov HIV infekcie u občanov SR a rezidentov, z toho u 225 mužov a u 48 žien. Kumulatívna incidencia dosiahla hodnotu 50,9 prípadov /1 milión obyvateľov SR. Najvyššiu kumulatívnu incidenciu dosiahol Bratislavský kraj. Po ňom nasledovali Košický, Trenčiansky, Banskobystrický, Trnavský a Žilinský kraj.

HIV infekcia prešla do AIDS u 51 osôb, z nich 33 zomrelo. Ďalší šiesti infikovaní zomreli bez prechodu do AIDS. V roku 2008 bola HIV infekcia zistená u 4 cudzincov (z Talianska, Španielska, Brazílie a Českej republiky) pri ich pobyte v SR. Od roku 1986 do konca roku 2008 bola HIV infekcia zistená celkovo u 103 cudzincov, ktorí sa podrobili vyšetreniu v SR.

Syfilis

V roku 2008 bolo hlásených celkom 294 ochorení, chorobnosť. 5,4/100 000), čo je vzostup oproti roku 2007 o 31,3 %, oproti 5-ročnému priemeru o 40 %. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Trnavskom kraji a v Bratislavskom kraji. Najnižšia chorobnosť bola zistená v kraji Košickom. Ochorelo 179 mužov a 115 žien, z ktorých 20 bolo gravidných. Dva prípady boli u 0-ročných detí (vrodená forma syfilisu). Okrem toho sa vyskytlo 5 prípadov ochorení u cudzincov.

Gonorrhoea

V roku 2008 bolo hlásených 193 prípadov gonokokových infekcií, chorobnosť 3,6/100 000, čo je oproti roku 2007 vzostup o 44 % a oproti 5-ročnému priemeru o 81,7 %. Ochorelo 155 mužov a 38 žien.

Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Trnavskom, v Banskobystrickom a v Košickom kraji.

Z hľadiska veku najvyššia vekovo špecifická chorobnosť bola vo vekovej skupine 15-24-ročných a 25-34-ročných. Ochorenia sa do 15 rokov veku nevyskytli.

2.2.9.1. Národný Imunizačný program

Národný imunizačný program v SR je realizovaný v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) a v súlade s praxou členských štátov Európskej únie. Aktuálnu stratégiu očkovania v SR určuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odporúčaní Pracovnej skupiny pre imunizáciu, ktorá je poradným orgánom ÚVZ SR pre problematiku týkajúcu sa imunizácie.

Dôsledným plnením Národného imunizačného programu (NIP) sa podarilo dosiahnuť v Slovenskej republike väčšinu cieľov programu SZO č. 7 „Zdravie pre všetkých v 21. storočí“. Vďaka vysokej zaočkovanosti detí došlo už v roku 1960 k eliminácii detskej obrny a novorodeneckého tetanu. Od 60. rokov sa neevidovalo ochorenie na tetanus u detí a mladistvých. Posledné ochorenie na záškrt bolo hlásené v roku 1980. Posledný prípad osýpok bol hlásený v roku 1998. V rámci povinného pravidelného očkovania sa deti v roku 2007 a 2008 očkovali proti desiatim infekciám – tuberkulóze, detskej obrne, osýpkam, mumpsu, ružienke, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým invazívnym infekciám a vírusovej hepatitíde typu B. Prehľad chorobnosti a zaočkovanosti proti jednotlivým nákazám v Slovenskej republike v roku 2007 a 2008 je v prílohe č. 5 tabuľka č. 11.

V súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa každoročne vykonáva administratívna kontrola povinného pravidelného očkovania, pri ktorej sa vyhodnocuje zaočkovanosť detí očkovaných vzhľadom na dosiahnutý vek, a to na úrovni obvodov, okresov, krajov a celého Slovenska. Celoslovenská zaočkovanosť detí u ochorení zaradených do NIP dlhodobo prevyšuje 95 % odporúčaných SZO. V roku 2008 sa zaočkovanosť detskej populácie proti jednotlivým prenosným ochoreniam, proti ktorým sa povinne očkuje, pohybovala v celoslovenskom priemere v rozmedzí 98 – 99 %, na úrovni krajov od 96,8 % po 100 %. Na okresnej úrovni hranicu 95 % zaočkovanosti nedosiahlo 9 okresov. Na úrovni pediatrických obvodov nedosiahlo hranicu 90 % zaočkovanosti 77 obvodov (6,0 %) z celkového počtu 1 285 pediatrických obvodov. Najviac obvodov s nízkou zaočkovanosťou bolo v rámci stredoslovenského a východoslovenského regiónu s vysokým podielom rómskych detí. Na nízkej zaočkovanosti detí v niektorých obvodoch sa podieľali najmä prechodný nedostatok BCG vakcíny, odklad očkovania rómskych novorodencov proti TBC (najčastejšie pre nízku pôrodnú hmotnosť, nedonosenosť a pod.), častá migrácia rómskych detí a nezodpovedný prístup ich rodičov, ktorí sa ani po opakovanom predvolaní lekárom na očkovanie s deťmi nedostavili.

Prehľad zaočkovanosti proti nákazám preventabilným očkovaním v rokoch 2002 – 2008 je v prílohe č .5 tabuľka č. 12.

V roku 2004 sa v súlade s odporúčaním SZO a v súlade so schémou očkovania proti VHB v krajinách EÚ rozšírilo pravidelné povinné očkovanie proti VHB aj na adolescentov, ktorí vzhľadom na nástup sexuálnej aktivity a časté injekčné užívanie drog sú vo vysokom riziku nákazy vírusom hepatitídy B. V roku 2005 prišlo k zmene očkovania proti detskej obrne, t. j. realizácii očkovania detskej populácie výlučne neživou parenterálnou vakcínou. Realizáciou očkovania neživou parenterálnou poliovakcínou v rámci celoplošného pravidelného očkovania detí sa eliminujú všetky riziká vyplývajúce z používania živej orálnej poliovakcíny v plnom rozsahu, t. j. zabezpečuje sa včasnosť očkovania detí (od dvoch mesiacov života), vylučuje sa u nich riziko vzniku postvakcinačnej paralytickej poliomyelitídy a riziko vzniku nových mutovaných kmeňov vakcinálnych poliovírusov. V roku 2007 bola zavedená do pravidelného povinného očkovania dojčiat hexavakcína proti diftérii, tetanu, pertussis, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym infekciám s obsahom nebunkovej, menej reaktogénnej zložky proti čiernemu kašľu. V tomto roku bolo zavedené aj preočkovanie detí v 13. roku života trivalentnou vakcínou proti diftérii, tetanu a detskej obrne. V roku 2008 bolo u detí v 11. roku života ukončené očkovanie proti vírusovej hepatitíde typu B. To znamená, že proti VHB je očkovaním chránená populácia detí a mladých dospelých a v ďalších rokoch zostáva iba očkovanie dojčiat.

3. Environmentálne zdravie

Environmentálne zdravie je stav zdravia človeka podmienený faktormi nachádzajúcimi sa v životnom prostredí. Kvalita životného prostredia je jedným z rozhodujúcich faktorov vplývajúcich na zdravie a priemerný vek obyvateľstva. Podobne ako v iných krajinách, aj v SR sa za posledné roky zdravotný stav obyvateľov menil. Zvýšil sa podiel a počet ochorení a úmrtí spôsobených civilizačnými vplyvmi, naopak podiel úmrtí na iné choroby vplyvom rozvoja zdravotnej starostlivosti klesal. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie 25 – 30 % všetkých civilizačných ochorení je spôsobených nepriaznivými faktormi životného prostredia. Vzhľadom na synergické spolupôsobenie faktorov životného prostredia a iných vplyvov napr.: životného štýlu, pracovného, psychosociálneho prostredia, je značne zložité ich hodnotiť jednotlivo, pre zdravie má však podstatný význam výsledný efekt ich účinku.

V snahe zlepšiť environmentálne zdravie obyvateľov Slovensko pristúpilo k mnohým medzinárodným dokumentom o životnom prostredí a zdraví, ktoré tvoria bázu pre národné projekty a programy (NEHAP, CEHAP, Protokol o vode a zdraví). V roku 2008 bola v spolupráci s Regionálnym úradom svetovej zdravotníckej organizácie vydaná publikácia s názvom „Ochrana environmentálneho zdravia – prehľad o situácii na Slovensku“, ktorá poskytuje pomerne komplexný pohľad o prístupoch slovenských inštitúcií uplatňovaných v prospech zlepšenia environmentálneho zdravia obyvateľstva a vôbec o politike jednotlivých rezortov vlády SR (ministerstiev životného prostredia, dopravy, hospodárstva, pôdohospodárstva, výstavby a regionálneho rozvoja, školstva) v tejto oblasti. Okrem toho sú v tejto publikácii uvedené hlavné problémy zdravia obyvateľov Slovenska vo vzťahu k životnému prostrediu, zhodnotený dosah rizík zo životného prostredia na verejné zdravie a tiež posúdenie právneho a inštitucionálneho rámca v našej krajine.

3.1. Pitná voda a zdravie

Sledovanie kvality pitnej vody patrí na Slovensku k základným úlohám orgánov verejného zdravotníctva a predstavuje jedno z najvýznamnejších opatrení na ochranu zdravia ľudí. Pitnú vodu a jej zdravotnú bezpečnosť definuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vývoj hromadného zásobovania pitnou vodou na Slovensku mal v prevažnej časti uplynulého desaťročia stúpajúci trend. V roku 2006 bolo v Slovenskej republike zásobovaných pitnou vodou z verejného vodovodu 4 586 615 obyvateľov (t. j. 85,24 % z celkového počtu); v roku 2007 sa ich počet zvýšil na 4 608 129 (t. j. 86,5 % z celkového počtu). V roku 2008 bolo zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov 4 595 471 obyvateľov (t. j. 86 % z celkového počtu), čo predstavuje napriek rozširovaniu sietí verejných vodovodov a budovaniu nových prípojok v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierny pokles. (v prílohe č. 5 graf č.38)

Obyvatelia čoraz menej využívajú vodu z verejných vodovodov, resp. ak sa aj v obci vybuduje nový vodovod, obyvatelia sa naň nepripájajú. Evidovaný je pokles spotreby pitnej vody z verejných vodovodov a predpokladá sa, že obyvatelia využívajú ako doplnkový zdroj vodu z vlastnej studne alebo uprednostňujú kupované balené vody. V obciach, kde nie je ešte stále vybudovaný verejný vodovod, sú obyvatelia odkázaní na zásobovanie vodou zo studní (asi 14 % obyvateľov). Podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejného vodovodu regionálne rozdielny (v prílohe č. 5 graf č. 39). Krajom s dlhodobo najvyšším percentom zásobovaných obyvateľov je Bratislavský kraj (97 % v roku 2008), najnižšie percento dosahujú Košický (79,52 % v roku 2006) a Prešovský kraj (77,9 % v roku 2006).

Pitná voda nesmie z hľadiska zdravotnej bezpečnosti obsahovať také organizmy alebo také koncentrácie látok, ktoré by mohli mať pri okamžitom alebo dlhodobom používaní nepriaznivý vplyv na zdravie človeka alebo ktoré indikujú možnosť takéhoto vplyvu. Má byť tiež aj zdrojom dôležitých stopových prvkov, pre ľudský organizmus žiaducich až nevyhnutných. Zdravotná bezpečnosť pitnej vody sa hodnotí podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich limitov (§17 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.), ktoré sú definované Nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

Pri hodnotení kvality pitnej vody z verejných vodovodov prekračovalo v roku 2007 z celkového počtu laboratórnych stanovení (177 901) limitné hodnoty ukazovateľov 3,17 % (čo je 5 634 laboratórnych stanovení); v roku 2006 to bolo 3,51 %. Ak berieme do úvahy iba zdravotne významné ukazovatele, ktoré majú limitnú hodnotu definovanú ako najvyššiumedznú hodnotu, prekročenie predstavuje len 0,32 % (v roku 2006 to bolo 0,36 %). Hodnotenie ukázalo najvyššie prekročenie limitných hodnôt v mikrobiologických ukazovateľoch- koliformné baktérie (6,17 %), enterokoky (3,69 %) a Escherichia coli (3,02 %)a ukazovateľov spôsobujúcich senzorické zmeny - teplota vody (23,46%),nasýtenie vodykyslíkom (8,07 %) a železo (7,97 %).Prekročenie limitnej hodnoty voľného chlóru (25,37 %) ukazuje na nedostatky v dezinfekcii pitnej vody. Koncentrácia dusičnanov prekračovala limitnú hodnotu v 0,85% prípadoch a vyskytovala sa najmä u menších obecných vodovodov.

V oblastiach s trvale nevyhovujúcou kvalitou pitnej vody, kde nie je možné zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva iným spôsobom, RÚVZ udelili výnimky na používanie vody, ktorá nespĺňa hygienické limity jej ukazovateľov. Celkovo bolo v Slovenskej republike v roku 2006 a 2007 v platnosti 41 výnimiek (vodovody, zásobujúce väčšinou menej ako 5 000 obyvateľov a ukazovatele: Fe, Mn, amónne ióny). Realizovanými nápravnými opatreniami boli do konca roku 2008 ukončené platnosti väčšiny výnimiek. V platnosti zostávajú výnimky pre dusičnany v okrese Košice–okolie. V roku 2008 bola udelená výnimka v ukazovateli antimón pre povrchový vodárenský zdroj Rožňavský potok.

Časť obyvateľstva, kde nie je doteraz vybudovaný verejný vodovod, je stále zásobovaná vodou z verejných studní. Úroveň starostlivosti o verejné studne sa naďalej znižovala a pitná voda v nich často vykazuje nevyhovujúcu kvalitu najmä v mikrobiologických a biologických ukazovateľoch. Vo väčšine obcí s verejnými studňami využívajú občania z ekonomických dôvodov pre zásobovanie aj vlastné vodné zdroje. Okrem toho sú na zásobovanie vodou z vlastných zdrojov odkázaní stále obyvatelia obcí, kde nie je vybudovaný verejný vodovod. Podiel obyvateľov, zásobovaných vodou z individuálnych studní s nesledovanou kvalitou sa pohybuje cca od 3 % v Bratislavskom kraji po vyše 20 % v Prešovskom a Košickom kraji. Kvalita vody v studniach často nezodpovedá požiadavkám nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. a k najčastejšie nevyhovujúcim ukazovateľom patria okrem mikrobiologických ukazovateľov všeobecného i fekálneho znečistenia aj fyzikálno-chemické ukazovatele (dusičnany, dusitany, zákal, amónne ióny atď.).

Čo sa týka hromadných ochorení, pri ktorých bola preukázaná ako cesta prenosu voda z verejných vodovodov, nebol v roku 2006 zaznamenaný ani jeden takýto výskyt ochorenia. Zaznamenaný bol 1 prípad dusičnanovej alimentárnej methemoglobinémie (obec Malý Krtíš v Banskobystrickom kraji - príprava kojeneckej výživy z vody z vlastnej studne). V roku 2007 boli zaznamenané 2 epidémie, kde suspektným faktorom prenosu bola pitná voda. Hnačkovým ochorením ochorelo po kontaminácii vody z verejného vodovodu v dôsledku prepojenia rozvodu so závlahovou vodou v obci Jaslovské Bohunice 125 obyvateľov. Ďalším prípadom bola Škola v prírode Repište (okres Žiar nad Hronom), kde bola zdrojom pitnej vody vlastná studňa. Zaznamenaný bol aj 1 prípad dusičnanovej alimentárnej methemoglobinémie (obec Obid v okrese Nové Zámky). V roku 2008 nebolo zaznamenané žiadne ochorenie ani epidémia, kde by bola faktorom prenosu je voda. Zvýšené koncentrácie dusičnanov v pitnej vode vo verejných vodovodov boli zaregistrované v niektorých obciach okresov Pezinok, Malacky a Senec (neprekračovali však hygienické limity pre dospelé obyvateľstvo). RÚVZ Bratislava preto zaslal oznámenie lekárovi Bratislavského samosprávneho kraja spolu so žiadosťou upozorniť pediatrov pôsobiacich v uvedených obciach na nevhodnosť používania pitnej vody na prípravu dojčenskej stravy a potrebu jej nahradenia balenou pitnou vodou so zníženým obsahom nitrátov.

Potrebné je upozorniť najmä na pretrvávajúce vysoké riziko poškodenia zdravia pri užívaní vôd s nevyhovujúcou kvalitou z verejných studní a individuálnych zdrojov najmä v rómskych osadách. Rizikové ostávajú naďalej aj povrchové zdroje pre verejné vodovody.

3.2. Ovzdušie a zdravie

Kvalita vonkajšieho (voľného) a vnútorného ovzdušia je významným faktorom vplývajúcim na zdravotný stav populácie. Kvalitu voľného ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok v ovzduší. Rozsah sledovania škodlivín je určovaný aktuálnymi potrebami, pričom zväčša zahrnuje meranie tuhých častíc PM10, oxidov dusíka (NOx), oxidu siričitého (SO2 ), oxidu uhoľnatého (CO) a ozónu, menej často sírovodíka a iných škodlivín (ťažkých kovov – As, Cd, Ni). Kritériá pre hodnotenie kvality vonkajšieho ovzdušia sú uvedené vo vyhláške MŽP SR č.705/2002 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení vyhlášky 351/2007 Z. z.

Sledovanie zdrojov znečisťovania voľného ovzdušia je zabezpečované orgánmi štátnej správy ochrany ovzdušia, najmä Slovenským hydrometeorologickým ústavom, ktorý vykonáva merania na 34 staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia. Orgány verejného zdravotníctva len sporadicky vykonávajú krátkodobé orientačné merania.

Hodnotenie expozície populácie v dôsledku znečisteného ovzdušia je pomerne ťažké, keďže sú ľudia exponovaní zmesou škodlivín emitovaných do atmosféry z rôznych zdrojov a rozptýlených v ovzduší v rôznych časových a priestorových vzorkách. Zo zdravotného hľadiska za najzávažnejšie sú považované emisie z dopravy, najmä jemné prachové častice PM10, PM2,5, prchavé uhľovodíky (osobitne karcinogénny benzén a 1 - 3 butadién), ďalej emisie CO a NOx. Za najviac rizikové sú považované polohy obytných objektov v okolí ťažiskových križovatiek a cestných dopravných trás, a to aj s ohľadom na predpoklad rizikových koncentrácií karcinogénneho benzénu a zvýšených koncentrácií PM10. Podľa výsledkov meraní na križovatkách pretrváva problém prekračovania limitných hodnôt aj u oxidov dusíka, i keď sa javí klesajúci trend. Situáciu na úseku hodnotenia kvality ovzdušia za roky 2006 – 2008 možno charakterizovať ako stabilizovanú, s tendenciou mierneho zlepšovania. Z hľadiska stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia je evidentný pokles celkových emisií. Najväčší problém kvality ovzdušia na Slovensku, ako aj vo väčšine európskych krajín, predstavuje znečistenie ovzdušia tuhými časticami (PM10), ktoré tvorí aj najväčší podiel na celkovom znečistení ovzdušia. I keď vďaka rôznym opatreniam je pozorovaný pokles celkovej úrovne znečistenia suspendovanými časticami PM10 na väčšine monitorovacích staníc, práve u tohto ukazovateľa bolo pozorované najčastejšie prekračovanie povolených limitov. Koncentrácie oxidu siričitého sú dlhodobo stabilizované. V hodnotenom období nebola v žiadnej aglomerácii a zóne prekročená úroveň znečistenia SO2 pre hodinové a ani pre denné hodnoty vo väčšom počte, ako stanovuje limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí. Priaznivá situácia je pri emisiách NO2 a CO, kde v poslednom období neboli zaznamenané prekročenia limitnej hodnoty na ochranu zdravia ľudí. Lokálna produkcia ozónu na Slovensku je veľmi malá. Informačný hraničný prah pre verejnosť bol sporadicky prekročený najčastejšie na bratislavských monitorovacích staniciach. Najvyššie koncentrácie ozónu boli namerané na najvyššie položených miestach a najnižšie na monitorovacích staniciach v centrách miest. U ťažkých kovov Pb, As, Ni, Cd v roku 2007 sa nevyskytlo prekročenie cieľových hodnôt u žiadnej znečisťujúcej látky. Pri porovnaní s rokom 2006 došlo celoplošne k miernemu poklesu imisií olova a kadmia na území Slovenska. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať problematike benzénu, a to vzhľadom na vysoké potenciálne nebezpečenstvo, ktoré predstavuje táto látka pre ľudské zdravie, pretože produkty zo spaľovania benzínu sú emitované priamo v dýchacej zóne človeka v čase maximálnej aktivity. Najvyššie hodnoty benzénu boli namerané v najväčších mestách – aglomeráciách (Bratislava, Košice).

Znečistenie voľného ovzdušia je vytýčené ako jedna z prioritných oblastí aktualizovaného Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky III (NEHAP III) na roky 2006 - 2010, kde v rámci aktivít je zahrnuté i rozšírenie monitorovania tuhých častíc (PM2,5). V oblasti sledovania kvality voľného ovzdušia bol orgánmi verejného zdravotníctva v roku 2006 ukončený projekt - „Vplyv zapáchajúcich sírnych zlúčenín na zdravotný stav pracovníkov celulózky a obyvateľov mesta Ružomberok a blízkeho okolia“, ktorým bolo dokázané, že organosírne zlúčeniny v životnom prostredí realizáciou rôznych opatrení v posledných rokoch klesli a zistené koncentrácie nemajú vplyv na zdravie obyvateľov. Ďalší projekt schválený v rámci Národného programu podpory zdravia bol realizovaný na RÚVZ so sídlom v Košiciach v rokoch 2003 – 2007 s názvom „Odhad zdravotného rizika u obyvateľov žijúcich v obciach v blízkosti Košickej spaľovne komunálneho odpadu, z vybraných škodlivín vo voľnom ovzduší a v pôde“. Z výsledkov monitoringu zložiek životného prostredia vyplynulo, že za posledné 4 roky, vzhľadom na postupne vykonávané ochranné opatrenia v prevádzke spaľovne, zaznamenali klesajúcu tendenciu emitovaných znečistenín do ovzdušia.

Vzhľadom na to, že človek sa zdržiava až 90 % denného času v uzatvorených priestoroch (byty, pracoviská), nadobúda z hľadiska zdravotného dominantný význam ovzdušie vnútorných priestorov (indoor). Kvalita vnútorného ovzdušia je hodnotená orgánmi verejného zdravotníctva najmä na základe žiadosti obyvateľov bytov o odborné posúdenie podmienok bývania z hľadiska výskytu ohrozenia zdravia. Snaha na zníženie spotreby energií s následkom zatepľovania budov vedie k následnému zníženiu intenzity ich vetrania. Preto sa v prípade zaistenia prirodzenej infiltrácie často dostávajú do protikladu požiadavky na zabezpečenie minimálnych tepelných strát a hygienické požiadavky na vetranie. Dokonale zateplená budova s nadmerným používaním klimatizačných zariadení, s ich nedostatočnou údržbou vedie k zhoršovaniu kvality vnútorného ovzdušia najmä akumuláciou biologických, mikrobiologických a chemických látok, ktoré negatívne pôsobia na zdravie užívateľov budov. Všeobecne platí, že kvalita ovzdušia vo vnútornom prostredí je horšia ako kvalita ovzdušia vonku. Respiračné ochorenia sú štvrtou najčastejšou príčinou ochorení v SR, pričom ovplyvňujú najmä deti. Prevencia a zníženie výskytu respiračných ochorení spôsobených znečistením vonkajšieho a vnútorného ovzdušia je jedným zo štyroch regionálnych prioritných cieľov stanovených na IV. Ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví (2004). V rámci aktivít NEHAP/CEHAPE regionálneho prioritného cieľa 3, ktorý je zameraný na prevenciu a zníženie respiračných chorôb u detí spôsobených vonkajším a vnútorným znečisteným ovzduším sa v roku 2006 začal realizovať medzinárodný projekt „Indoor Air Quality in European schools. Preventing and reducing respiratory disease“. Do riešenia projektu bolo vybraných 10 základných škôl v Bratislave (6 škôl) a Banskej Bystrici (4 školy), ktoré spĺňali kritériá dané projektom a z každej školy 100 detí vo veku 7 až 10 rokov. Projekt pozostával z dotazníkového prieskumu, merania vnútorného ovzdušia v školách (NO2, CO2, H2CO, VOC, PM), spirometrického vyšetrenia. Zámerom celého projektu je zhodnotiť kvalitu vnútorného ovzdušia v školách a vplyv prostredia európskych škôl na zdravotný stav detí so zameraním na respiračné ochorenia a následne pripraviť odporúčania pre zlepšenie kvality školského prostredia. Po ukončení projektu sa plánuje pokračovať v riešení na národnej úrovni. Na hodnotenie expozície ľudí zo životného prostredia a vplyv faktorov ŽP na zdravie (osteoporóza, kardiovaskulárne ochorenia, nádorové ochorenia, vplyv na neurovegetatívny systém a ďalšie) je zameraný integrovaný projekt PHIME project „Public health impact of long-term, low-level mixed element exposure insusceptible population strata“ - Vplyv expozície nízkymi koncentráciami zmesi kovov na zdravie citlivých populačných skupín. Projekt, v ktorom je zapojená SR, je zameraný na hodnotenie expozície citlivých populačných skupín – detí a žien nízkym koncentráciám kovov – Pb, Cd, Hg, Pt, Rh, Pd), výživu a interakciu so životným prostredím na genetickej úrovni, čo sa týka metabolizmu a toxických účinkov. V oblasti „voľné ovzdušie“ sa v rámci projektu PHIME sledovala expozícia detskej populácie ťažkým kovom (Pb, Cd, Hg v krvi detí) aj zberom údajov o kvalite vonkajšieho ovzdušia v sledovanej oblasti mesta Krompachy.

3.3. Hluk a zdravie

Hluk je bežným sprievodným javom prírodných dejov, technologických a pracovných procesov, ako aj životnej aktivity ľudí a zároveň jedným zo základných faktorov ovplyvňujúcich kvalitu životného prostredia. Pôsobí predovšetkým ako stresový faktor negatívne vplývajúci na činnosť kardiovaskulárneho systému, nervovú sústavu a psychiku človeka, pričom znižuje mieru sústredenia, schopnosť učenia, spôsobuje depresie, poruchy spánku a pod.

Najvýznamnejším mobilným zdrojom hluku je cestná doprava, ktorej negatívne pôsobenie v súčasnosti zaznamenáva rastúci trend, predovšetkým z dôvodu rastúcej intenzity environmentálne najnepriaznivejšej individuálnej automobilovej dopravy. Nárast tohto druhu dopravy v poslednom desaťročí predstavuje približne 40%. Problematické sú najmä hlavné cestné ťahy väčších miest vrátane križovatiek. Vykonanie nápravných opatrení je z hľadiska priestorového riešenia komunikácií a obytných domov v mnohých prípadoch veľmi problematické a nie vždy prináša očakávaný výsledok. V niektorých mestách sa hluková záťaž čiastočne eliminuje výstavbou obchvatových komunikácií pre tranzitnú dopravu. Významným zdrojom hluku je tiež kamiónová doprava, predovšetkým v okolí priemyselných areálov, kontajnerových prekladísk a na cestných komunikáciách smerujúcich k hraničným priechodom.

V prípade železničnej dopravy miera hlučnosti súvisí najmä s technickou zastaranosťou a nedostatočnou údržbou koľajových tratí.

Letecká doprava výrazne ovplyvňuje hlukovú záťaž východnej časti Bratislavy a niektorých priľahlých obcí. Podobná situácia je aj v okolí letísk ďalších miest, napr. Košice, Trenčín a Zvolen – Sliač. Vojenské letisko je zdrojom hluku v okrese Malacky, najmä počas vojenských leteckých cvičení.

V prípade stacionárnych zdrojov hluku sú okrem priemyselných objektov, veľkých obchodných centier a pohostinských zariadení stresovým faktorom tiež prvky technického vybavenia budov, napr. kotolne, výťahy, klimatizačné a vzduchotechnické zariadenia a pod. Osobitným problémom je tiež hluk zo stavebnej činnosti, spojený s častým nerešpektovaním časových obmedzení na vykonávanie hlučných prác.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva pri posudzovaní a schvaľovaní projektových dokumentácií v rámci územného konania stavieb a zariadení s potenciálnym zdrojom hluku požadujú predkladanie hlukových štúdií s návrhom protihlukových opatrení s cieľom predchádzať prekračovaniu prípustných hodnôt hluku definovaných vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií. a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Pri navrhovaní bytových objektov situovaných pozdĺž frekventovaných komunikácií, prípadne v polyfunkčných budovách s hlučnými podnikateľskými aktivitami sa vyžaduje zabezpečenie individuálnej protihlukovej ochrany.

Negatívne pôsobenie akéhokoľvek nežiaduceho, rušivého, nepríjemného a škodlivého zvuku je častým dôvodom sťažností a podnetov obyvateľov. Vykonané opatrenia na elimináciu hluku môžu mať technický (modernizácia alebo výmena technologických zariadení, výmena okien na budovách a pod.) alebo organizačný (zmena v organizácii dopravy v areáli, časové obmedzenie hlučných prác) charakter.

Doposiaľ absentujúce systematické sledovanie expozície obyvateľstva hlukovej záťaži v hlukom najviac zaťažených oblastiach s následným návrhom a realizáciou protihlukových opatrení sa na Slovensku začalo realizovať v súvislosti so smernicou 2002/49/EC Európskeho parlamentu a Rady, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku, transponovanou do zákona č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

V roku 2007 boli v zmysle uvedenej legislatívy dokončené strategické hlukové mapy aglomerácie Bratislavy a vybraných úsekov diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy s prejazdom viac ako 6 000 000 vozidiel ročne.

Cieľom týchto máp je opísať hlukovú situáciu v okolí výrazných mobilných a priemyselných zdrojov hluku a určiť prekročenie akčných hodnôt, t. j. hodnôt, ktorých prekročenie je dôvodom pre územnú samosprávu, správcov pozemných komunikácií, ako aj prevádzkovateľov železničných dráh a letísk na prijatie opatrení na zníženie hluku. Mali by pomôcť pri strategickom rozhodovaní miestnej samosprávy (tvorba územných plánov, organizácia dopravy a pod.) a prebudiť záujem verejnosti o riešenie závažných problémov súvisiacich s environmentálnym hlukom.

Záver

V sledovanom období (v rokoch 2006 – 2008) bol demografický vývoj, vývoj úmrtnosti a chorobnosti v Slovenskej republike nasledovný:

  • úmrtnosť obyvateľstva sa od roku 1993 udržuje pod hranicou 10 zomretých osôb na 1 000 obyvateľov. V roku 2008 zomrelo v Slovenskej republike 53 164 osôb, v tom 25 170 žien a 27 994 mužov, hrubá miera úmrtnosti medziročne poklesla o 0,2 bodu na 9,8 promile.
  • príčinou smrti bolo v hodnotenom období (rok 2008) zo všetkých úmrtí percentuálne vyjadrenie nasledovné:
    • 1. Choroby obehovej sústavy, muži 46,9 %, ženy 61,0%
    • 2. Nádory, muži 24,6 %, ženy 20,3%
    • 3. Vonkajšie príčiny, muži 9,2%, ženy 2,4%
    • 4. Choroby dýchacej sústavy, muži 6,1%, ženy 5,1%
    • 5. Choroby tráviacej sústavy, muži 6,7%, ženy 4,6%
  • od roku 2004 pozorujeme trend rastu reprodukčných mier – mierne sa zvyšuje pôrodnosť, naďalej klesá potratovosť, prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov je v kladných číslach, vyššie hodnoty má v roku 2008
  • napriek pozitívnemu klesaniu štandardizovanej miery úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia, Slovenská republika zostáva naďalej na chvoste Európy

  • od roku 2003 štandardizovaná aj hrubá miera úmrtnosti na nádorové ochorenia u žien a aj u mužov má stagnujúci charakter, aj keď incidencia niektorých typov nádorov je mierne stúpajúca
  • nárast incidencie a prevalencie diabetu u dospelých
  • nárast incidencie a prevalencie chronickej obštrukčnej choroby pľúc a asthmy bronchiale
  • odkedy sa realizuje štatistické zisťovanie v psychiatrických ambulanciách (rok 2000), sledujeme plynulý nárast počtu psychiatrických vyšetrení
  • v skupine infekčných ochorení možno epidemiologickú situáciu v rokoch 2006 – 2008 celkovo hodnotiť ako priaznivú.
  • v skupine črevných nákaz došlo oproti roku 2005 k poklesu salmonelóz a hnačiek s neobjasnenou etiológiou. U hnačkových ochorení s objasnenou etiológiou a vírusovej hepatitídy typu A prišlo k vzostupu chorobnosti
  • okrem ochorení na čierny kašeľ, u ktorých došlo v roku 2008 k výraznému vzostupu chorobnosti, v sledovanom období bol hlásený ojedinelý, alebo nulový výskyt ochorení, proti ktorým sa v Slovenskej republike očkuje
  • z nákaz prenosných zo zvierat na človeka bol zaznamenaný vzostup ochorení na listeriózu a kliešťovú encefalitídu.
  • počet novoregistrovaných prípadov HIV infekcie v roku 2008 predstavuje najvyšší výskyt v jednom kalendárnom roku v celom sledovanom období (od roku 1985)
Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Textová Inzercia

Silvestrovské MEGA pobyty v Dudinciach

Užite si posledné dni v roku 2016 v hoteli HVIEZDA***

Len jeden klik ku zdraviu

Vždy individuálny prístup k liečbe chorôb vášho tela. Fyzioterapia, rehabilitácia, vnútorné lekárstvo, rodinný lekár.

Získajte svoj červený hrnček

Pozrite si našu ponuku a do piatich dní ho máte doma.

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2006 – 2008 - ZDRAVIE.sk