Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Imunitný systém - vplyvy na imunitný systém

Fyziologické vplyvy a vplyvy prostredia na imunitný systém

Výživa

Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje dobu žitia, je výživový režim. Zníženie kalorického objemu spomaľuje pokles imunitných reakcií behom starnutia a nástup autoimúnnych ochorení. Ide o ovplyvnenie intenzity bunkového metabolizmu, pretože k obdobným výsledkom vedie tiež zníženie telesnej teploty.

Proteíny (bielkoviny), karbohydráty (cukry), lipidy (tuky), vitamíny a minerály sú pre ľudské telo podstatné. Kvalitatívne a kvantitatívne zmeny týchto živín môžu významne postihovať funkcie imunitného systému. Aktivované bunky imunitného systému sú metabolicky veľmi čulé, produkujú molekuly zúčastňujúce sa na interakciách medzi bunkami. Takže nedostatok alebo nadbytok špecifických živín môže ovplyvniť ich produkciu a tým aj imunitu. Napríklad ľudia s bielkovinovou podvýživou majú zvýšený výskyt bakteriálnych a parazitárnych infekcií. U takto podvyživených detí dochádza k akútnemu zániku detskej žľazy (týmusu), zníženiu obsahu týmusových buniek (tymocytov). Stupeň zániku detskej žľazy závisí na dĺžke a hĺbke výživového deficitu. Lymfoidné orgány sú menšie, dochádza k zníženiu počtu a aktivity buniek imunitného systému.

Taktiež nasýtené alebo nenasýtené mastné kyseliny majú regulačnú úlohu na funkcii buniek imunitného systému. Vyjadruje to pomer medzi cholesterolom a fosfolipidmi. Zvýšené zastúpenie nenasýtených mastných kyselín aktivuje fagocytárnu účinnosť a cytotoxické (bunky zabíjajúce) pôsobenie buniek imunity voči nádorovým bunkám. Vysoké hladiny cholesterolu v pokusoch tlmia imunitné funkcie, zastavujú totiž produkciu cholesterolu potrebného pre normálnu činnosť imunitných buniek.

Nadmerná záťaž, stres

Poplachové, záťažové podnety nadmerné alebo chronické, tj. infekcie, pôsobenie endotoxínov, bolesť, traumatické poškodenie tkaniva napr. ožiarením, popálením, elektrickým prúdom, chirurgickým výkonom alebo silným krvácaním, vedú k intenzívnej záťaži, stresu. K stresu a jeho dôsledkom vedie aj jednorázová telesná námaha i cielená príprava vrcholových športovcov. Nemej významné pre vznik stresu sú nepriaznivé podmienky existencie, duševné vypätie, nedostatok spánku, strata sociálnych istôt, ohrozenie alebo úmrtie blízkych. Závisí na intenzite a dobe poškodzujúceho podnetu, mobilizácií tkanivových štruktúr, metabolických a funkčných prejavov.

Nadmerné stresové podnety vedú k zníženej reakcii imunitného systému, dôsledkom je samozrejme vyšší výskyt infekčných a nádorových ochorení. Nadmerný lokálny zápal taktiež urýchľuje rast nádorov. Zvýšená funkcia nadobličiek vedie k zániku detskej žľazy (týmusu) a ďalších lymfatických orgánov, dochádza aj ku zmenám na slizničných povrchoch. Tým je ovplyvnená aj hladina makrofágmi tvoreného IL-1 (interleukín 1), ktorý väzbou v CNS (centrálny nervový systém) spúšťa stresovú os, ovplyvňuje termoreguláciu (zvyšuje telesnú teplotu počas boja s infekciou) a tým druhotne metabolizmus. Znižuje sa aktivita buniek imunitného systému a zvyšuje sa citlivosť voči vírusovým a parazitárnym ochoreniam. Za fyziologických (normálnych) podmienok imuno-neuro-endokrinné vzťahy je ťažšie dokázať, ale počas vypätých stresových situácií sa výrazne zviditeľňuje prepojenie týchto systémov.

Treba však povedať, že stresory môžu okrem potlačenia imunitnej odpovede vyvolať aj jej stimuláciu (zvýšenie) a že rôzne stresory majú rozdielne kvalitatívne aj kvantitatívne účinky na určitý imunitný ukazovateľ, ako je napr. tvorba protilátok. Účinky stresu na imunitnú odpoveď všeobecne závisia od jeho povahy, trvania a intenzity. Psychický a chirurgický stres zvyčajne vyvolávajú výraznú imunosupresiu (potlačenie funkcií imunitného systému) vyúsťujúcu do zvýšenej náchylnosti najmä na infekčné a nádorové ochorenia. Doterajšie poznatky nasvedčujú, že dlhotrvajúci stres vyúsťuje do imunosupresie mnohých imunitných mechanizmov, kým krátkodobý stres vyvoláva skôr ich zvýšenie. Podobné je to aj pri zvýšenej telesnej námahe. Intenzívny tréning vrcholových atlétov a iných športovcov má často za následok zníženie ich odolnosti najmä na rôzne infekcie, kým rekreačný tréning m skôr imunostimulačný účinok. Pri hodnotení vplyvu psychického alebo iného stresu na imunitný systém určitého jedinca treba uvažovať aj o jeho celkovom zdravotnom stave. Vplyv stresu bude určite silnejší u imunologicky oslabených ako u zdravých jedincov. Podstatne väčšie zmeny sa budú preto pozorovať u starých ako u mladých ľudí, u pacientov liečených onkologickou terapiou, u osôb s primárnymi alebo sekundárnymi poruchami imunity.

Medzi najťažšie psychické stresy patrí strata životného partnera. Mortalita a morbidita vdovcov a vdov najmä na nádorové choroby a ťažké infekcie v prvom roku po smrti ich partnera je výrazne zvýšená. Taktiež študenti, ktorí majú pred skúškami (v porovnaní s predskúškovým obdobím) mali zníženú odpoveď bielych krviniek na mitogény a znížené percento pomocných T-lymfocytov v krvi. Tieto defekty sa pre krátkosť sledovaného obdobia neprejavujú zvýšeným výskytom infekčných ochorení. Podobné defekty sa zistili aj u ľudí počas rozvodového konania, pri očakávaní výsledku testu na infekciu vírusom imunitnej nedostatočnosti vyvolávajúcim AIDS a pri ďalších mentálnych stresoch.

Vážne poškodenie tkanív pri popáleninách, rôznych traumatických príhodách alebo po ťažkom chirurgickom zákroku zvyčajne tiež vyvolá zníženú odpoveď imunitného systému.

Vplyv fyzikálnych a hormonálnych faktorov na imunitu

Životné podmienky sú ovplyvňované fyzikálnymi silami, zemskou gravitáciou, magnetickým poľom, elektromagnetickými vlnami a časticami, ktoré majú kozmické i zemské zdroje. Nadmerné podnety indukujú zmeny na molekulovej úrovni a u organizmov sa prejavujú ako stresové podnety. Z fyzikálnych faktorov majú najvýraznejšie pôsobenie na imunitné pochody X a UV žiarenie.

Ionizujúce žiarenie, X žiarenie

Krátko po objavení röntgenového žiarenia, pri diagnostickom a terapeutickom použití, bol zistení vplyv na jeho imunitné pochody. Králici ožiarení pred podaním antigénu vylučovali pomalšie protilátky a menej protilátok ako tie, ktoré boli ožiarené 4 dni po podaní antigénu (cudzorodá látka, ktorá vyvoláva v organizme tvorbu obranných protilátok). Podmienky vplyvu ionizujúceho žiarenia samozrejme závisia na jeho vlnovom rozsahu, celkovej dávke, ktorá je absorbovaná biologickým tkanivom a na časovom trvaní.

Rádiosenzitivita sa postupne zvyšuje od relatívne nezistených makrofágov k citlivým aktivovaným T-lymfocytom, najviac vnímavé sú lymfocyty B. Teda najviac vnímavé sú prvé stupne protilátkovej odpovede.

Ultrafialové žiarenie

V slnečnom žiarení, ktoré dopadá na Zem, je 55% v infračervenej vlnovej oblasti, 40% v oblasti viditeľného svetla a len 5% je ultrafialové žiarenie (UV).

Elektromagnetické spektrum UV sa rozdeľuje na tri oblasti: UV-A, UV-B a UV-C. UV-A má len malé biologické účinky, kým UV-C je 10-50 krát účinnejšie než UV-A a poškodzuje lymfocyty. Dôsledky UV-B sú v kancerogenéze a útlme imunitných mechanizmov, čím je znížená odpoveď na mitogény (látky podporujúce vznik a rast nádorov) i protilátkové reakcie. Zistil sa aj vplyv UV žiarenia (nízkej dávky) na dendritické bunky v koži, čo spôsobuje zníženie lokálnej imunity. Veľké dávky majú imunosupresívne pôsobenie. Novšie sa vysvetľuje pôsobenie UV kožným fotoreceptorom, urokanovou kyselinou, ktorá vplyvom žiarenia prechádza formu, ktorá zrejme sprostredkuje tlmivé pôsobenie na bunky imunitného systému.

UV brzdí imunologické mechanizmy, ktoré eliminujú vznikajúce tumorové bunky na koži. Absorpciou UV dochádza vo fotoreceptoroch kože k zmenám v štruktúre, dochádza k produkcii látok, ktoré spôsobujú zmeny v koži a v lymfatických uzlinách. Konečným dôsledkom je znižovanie rozpoznávania vznikajúcich neoantigénov ako „non-self“- „nevlastných“.

UV žiarenie sa považuje za karcinogény faktor, nielen kvôli mutáciám v DNA (deoxyribonukleová kyselina) buniek kože, ale aj kvôli znižovaniu regulácie imunity. Taktiež indukuje apoptózu (programovaná smrť buniek) imunitných buniek, ktoré infiltrujú kožu a u zvierat ožarovaných 100 minút solárnym UV bolo pozorované 50% zníženie imunitnej odpovede na mikroorganizmy.

Taktiež viditeľné a infračervené žiarenie ovplyvňujú biologické deje. Striedaním dňa a noci, svetla a tmy, sa vytvára rytmizácia biologických dejov, 24- hodinové cirkadiánne rytmy. Ich hlavným regulátorom je melatonín.

Melatonín

Melatonín je hormón produkovaný epifýzou, v závislosti na biorytme jedinca. Produkcia je najnižšia počas dňa a najvyššia počas spánku medzi 2 a 3 hodinou ráno. Najnovšie štúdie poukazujú, že ženy pracujúce počas noci, majú vysoké riziko rakoviny prsníka.

Strata, či zníženie nočného spánku alebo svetlo počas spánku znižujú produkciu melatonínu. Porušuje sa melatonín-estrogénová bilancia v prospech estrogénov a tým aj nárast výskytu od estrogénov závislých nádorov.

Štúdie poukazujú, že u žien pracujúcich počas noci, alebo vystavených expozícii svetla počas spánku, minimálne počas 10 rokov, je o 60 % vyššie riziko rakoviny prsníka. Basset Research Institute v New Yorku zistil interakciu medzi melatonínom a linoleovou kyselinou, ďalej že so svetlom počas spánku, tumory rastú 7 krát rýchlejšie a „vpíjajú“ linoleovú kyselinu ( omega – 6 mastná kyselina, je esenciálna mastná kyselina potrebná pre zdravú činnosť organizmu, ktorú naše telo nie je schopné samo vyprodukovať). Výskumy zistili, že omega - 6 mastné kyseliny posilňujú rast tumoru, pretože dochádza k premene omega - 6 mastnej kyseliny na mitogén (látku podporujúcu vznik a rast nádorov). Ďalej sa zistilo, že ďaľšie dve výživové zložky, melatonín a omega - 3 mastné kyseliny naopak spomaľovali rast nádoru. Melatonín a omega - 3 mastné kyseliny sú preto potencionálnymi protirakovinovými látkami, pretože obe zabraňujú vychytávaniu kyseliny linoleovej nádorom a tiež znižujú tvorbu mitogénu.

Počas dňa bunky tumoru „spia“, ale interrupciou spánku svetlom navodíme tumorovým bunkám aktívny stav. V staršom veku a najmä u žien po menopauze, ktoré trpia nespavosťou, je produkcia melatonínu nižšia.

Dehydroepiandosterón

Dehydroepiandosterón (DHEA) produkovaný nadobličkami žien a mužov, má viaceré protektívne – ochranné vlastnosti: anitikarcinogénne, ďalej tzv. „anti-obesity“ factor, zlepšuje starnutie, zlepšuje mozgové a imunitné funkcie, má nárazníkovú funkciu a mnohé iné. Ale ako starneme, produkcia DHEA sa znižuje a okolo 80 roku života dosahuje len 5% produkcie, ktorú dosahovala okolo 20 roku života. DHEA priamo pôsobí na imunitný systém zvyšovaním obrany proti rakovine a imunodeficiencii. Už v Anglicku (1962 a 1971) poukazovali na abnormálne nízku hladinu DHEA u žien, niekoľko rokov skôr, než u nich diagnostikovali rakovinu prsníka. DHEA má tiež systémovú nárazníkovú kapacitu a pomáha pri náhlych zmenách acidity (kyslosti) a alkalinémie (zásadité pH krvi). Preto čím sme starší, tým sme menej odolnejší voči stresu, ktorý navodzuje kyslosť, lebo strácame nárazníkový systém. V závislosti na výskume je DHEA dôležitý počas starnutia a raz bude možno kľúčom k mladosti.

Klik-Klinik

Máte zdravotný problém?

Konzultujte ho so skutočnými odborníkmi

1. internetová klinika Klik-Klinik

Chcem konzultovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Imunitný systém - vplyvy na imunitný systém - ZDRAVIE.sk