Minerálne oleje a zdravie

  • Minerálne oleje v medicíne
  • Minerálne oleje a zdravie
  • Literatúra

    Chémia je všade okolo nás. Koľko jej spotrebujeme len pri bežnom upratovaní? Medzi látky, ktoré môžu nejakým spôsobom ohroziť našu kožu a zdravie a môžeme sa s nimi dostať do kontaktu, patria produkty vyrobené z ropy – minerálne oleje.

    Minerálne oleje a zdravie

    Dobu, v ktorej žijeme, môžeme nazývať atómovou alebo dobou elektroniky. Výstižnejší by bol názov polymetalická doba, pretože ako atómová energia, tak aj elektronika sú spojené s množstvom rôznych kovov a ich odpadov. Koncentrácie rôznych chemických prvkov i zlúčenín z tohto odpadu v atmosfére, pôde, vode a v sedimentoch predstavujú vážny ekologický problém. Minerálne oleje patria medzi jednu z najviac sledovaných chemických látok, ktoré nepriaznivo pôsobia na všetko živé. 

    Minerálne oleje

    Oleje sú tekuté organické zlúčeniny mastnej povahy. Sú špecificky ľahšie ako voda, vo vode sú nerozpustné. Podľa pôvodu sa delia na rastlinné, živočíšne, minerálne (ropné) a syntetické. Minerálne oleje sú v podstate zmesi uhľovodíkov, ktoré získavame prevažne z ropy (tiež z dechtu, živičnej bridlice a pod.). V rafinériách sa surová ropa rozdestiluje na jednotlivé frakcie, z týchto sa ďalšími rafináciami, filtráciami a inými chemickými procesmi odstraňujú nežiaduce látky.

    S minerálnymi olejmi sa môžeme stretnúť pomerne často. Pre ich kvalitné technické parametre sa využívajú najmä v priemysle, ale svoje uplatnenie našli i v medicíne.
    V súčasnosti je najčastejšou príčinou poškodenia kože v kovopriemysle a v strojárenstve práve kontakt s minerálnymi olejmi a z nich pripravenými chladiacimi emulziami. Problematika profesionálnych ochorení v kovopriemysle a v strojárenstve je pritom veľmi významná. Udáva sa, že napr. pri prepočte na 10 000 pracovníkov v týchto odvetviach bol počet profesionálnych dermatóz v rokoch 1982-2001 v juhomoravskom regióne 37,4. S dermatotropným pôsobením minerálnych olejov sa spájajú účinky keratoplastické (to znamená, že povzbudzujú kožný epitel k rastu) a aknegénne, za ktoré sú zodpovedné aromatické podiely minerálnych olejov.

    Pozor na kožu

    Minerálne oleje môžu niekedy pri styku s kožou spôsobovať kontaktnú dermatitídu. Kontaktný ekzém je neinfekčné povrchové zápalové ochorenie kože alergickej povahy, vyvolané rôznymi vonkajšími i vnútornými faktormi. Má sklon k recidívam, k dlhému trvaniu a má pestrý klinický vzhľad. Vzniká najčastejšie kontaktom s predmetmi každodennej potreby, s pracovnými látkami, kozmetikou, ako aj s externými liekmi. Ochorenie často začína ako iritačná kontaktná dermatitída, ktorú vyvolávajú chemikálie s nepriaznivými biologickými účinkami. Stupeň poškodenia kože závisí od koncentrácie a dĺžky pôsobenia chemickej škodliviny, ako aj odolnosti kože. Množstvo toxicky pôsobiacich chemikálií súvisí s rozvojom chémie, ich počet narastá na tisíce. V každodennom živote sa často stretávame s alkáliami, kyselinami, soľami kovov, detergentmi, minerálnymi olejmi, organickými rozpúšťadlami, prípravkami z ropy, agrochemikáliami a niektoré môžu pochádzať aj z rastlín.

    Minerálne oleje v medicíne

    Minerálne oleje našli svoje uplatnenie aj v medicíne, pri liečbe kožných ochorení. V „Praktických radách pre psoriatika“ sa napríklad odporúčajú pre pacienta so psoriázou masti vo forme minerálnych olejov, najčastejšie vazelína, parafín alebo glycerín. Vďaka svojmu zloženiu hydratujú pokožku, zjemňujú povrch rohových vrstiev a zvyšujú elasticitu kože. Pokiaľ ide o ošetrovanie, a to nielen kože postihnutej psoriázou, majú minerálne oleje rovnaké použitie ako rastlinné, napríklad kokosový, olivový, sójový, sezamový alebo olej zo sladkých mandlí, či živočíšne tuky (lanolín).
    Časté používanie hydratujúcich prostriedkov môže pomôcť znížiť zápaly a keďže zamedzí vysúšaniu, obmedzí šupinatosť. Ďalšími hydratačnými prostriedkami  určenými na takýto druh kože, sú karbamid, aloe vera, dexpantenol, ceramidy a prostriedky obsahujúce ovos.
    V informáciách, bežne určených pre širokú verejnosť sa napr. odporúča pre ošetrovanie popraskaných rúk nasledovná rada: „po  kúpeli straste z rúk prebytočnú vodu a naneste na ne vrstvu rastlinného alebo minerálneho oleja – táto metóda vám pomôže udržať vlhkosť pokožky“.

    Minerálne oleje a zdravie

    Keď hovoríme o poškodení kože, nemôžeme nespomenúť nádorové ochorenia kože. Majú zvyšujúcu sa tendenciu výskytu. Na nádorovom bujnení sa môže podieľať viac činiteľov. Najčastejšie je to chronické dráždenie, vplyv slnečných lúčov, účinok röntgenového žiarenia, účinok polychlórovaných bifenylov, vírusov, účinok uhľovodíkov, konkrétne aromatických uhľovodíkov, medzi ktoré radíme aj minerálne oleje. Potvrdzujú to tiež prípady častejšieho vzniku karcinómov na koži ľudí, ktorí počas pracovného procesu narábajú s minerálnymi olejmi. Opisujú sa prípady poškodenia kože zvierat ošetrovaných masťami, ktoré obsahovali veľa aromatických uhľovodíkov. Kožné poškodenia vyvolané ropnými výrobkami boli na poprednom mieste medzi všetkými kožnými chorobami z povolania v bývalej ČSSR a napr. v roku 1972 boli dokonca na prvom mieste. Okrem kože sa minerálne oleje do živého organizmu môžu dostať ešte ďalšími troma cestami: očnou spojovkou, hornými dýchacími cestami a tráviacim traktom.

    Pôsobenie minerálnych olejov na kožu potvrdilo niekoľko experimentálnych prác a klinických sledovaní, ktoré sa zameriavali na dermatotropný účinok jednotlivých zložiek ropy. Uvádzali, že všetky druhy uhľovodíkov, obsiahnuté v ropných produktoch, spôsobujú na koži zmeny. Najväčšie chorobné zmeny však zistili pri uhľovodíkoch (alkány, izoalkány, cykloalkány a aromáty), ktoré obsahovali 14 až 19 uhlíkových atómov; usudzuje sa, že veľkosť molekúl má veľkú dôležitosť pri determinovaní dermatotropných vlastností .

    V roku 1984 medzinárodná organizácia pre výskum rakoviny, The International Agency for Research of Cancer (IARC), hodnotila účinok deviatich minerálnych olejov. Na základe experimentu na zvieratách poukázala na škodlivosť aromatických uhľovodíkov a ich karcinogenitu, teda schopnosť vyvolať nádorové bujnenie. I mnoho zahraničných štúdií potvrdilo, že slabo rafinované oleje môžu indukovať a spôsobiť rakovinu kože po opakovanej alebo výraznej expozícii. 

    Kožné poškodenia vyvolávané ropnými derivátmi predstavujú vážny verejno - zdravotnícky a národohospodársky problém; hlásené kožné choroby z povolania z derivátov ropy sú i v súčasnosti na poprednom mieste. Preventívne opatrenia sú komplexného rázu a medzi inými vyžadujú sledovať dermatotropný účinok derivátov ropy. Táto otázka je však komplexná a mimoriadne náročná, pretože ropné výrobky môžu obsahovať primárne toxicky pôsobiace zložky, alergény, akneigénne látky, fotosenzibilizujúce a kancerogénne zložky. Táto skutočnosť súvisí s menlivým zložením jednotlivých produktov ropy a so zastúpením jednotlivých skupín uhľovodíkov.

    Na základe experimentov na laboratórnych zvieratách s jednotlivými frakciami minerálnych olejov sa zistilo, že ropné produkty, ktoré obsahujú viac ako 50 % aromaticky viazaného uhlíka je potrebné pokladať za substancie, ktoré môžu vyvolať rôzne kožné poškodenia (dermatitídy, acne oleosa), vrátane karcinogenity. Za spolupôsobenia iných faktorov (vysoké pH, vlhkosť, mechanické traumy a prítomnosť prísad s vysokým senzibilizačným účinkom) je potrebné ich pokladať za dôležitý sumačný faktor pri vzniku dermatóz.

    Na základe experimentov a publikovaných prác vedeckých autorít môžeme vysloviť názor, že ropné výrobky používané v dermatologickej praxi na liečbu, ako napr. vazelíny, parafínový či medicinálny olej by nemali obsahovať žiadne množstvo uhľovodíkov, ktoré majú aromaticky viazaný uhlík. Nepoužívanie takýchto produktov, respektíve vylúčenie uhľovodíkov, ktoré majú aromaticky viazaný uhlík, by prispelo k prevencii poškodenia kože ľudí a zvierat.

    Literatúra

    • 1. Ševčíková,  Ľ. a  kol.: Hygiena. Bratislava, Univerzita Komenského, 2006, 328 s.
    • 2. Ághová, Ľ., Bajan, A., Bajužíková, A., Hubačová, L., Kajaba, I., Jurkovičová, J., Litomerický, Š., Majláthová, L., Pleško, I., Riečanský, I., Rosival, L., Strecha, M., Štefániková, Z., Štefanovič, J., Voleková, J., Zikmund, V.: Hygiena. Osveta, Banská Bystrica, 1993, 268 s.
    • 3. Kimáková, T.: Kolobeh ortuti v prírode so zreteľom na živý organizmus - človeka. INFOVET, 1999, 6, č. 4, s. 36-38.
    • 4. Fazekašová, D., Poráčová, J.: Trvalo udržateľné poľnohospodárstvo. FHPV PU, Prešov, 1999, 142 s.
    • 5. Šak, M., Hegyi, E., Miglierini, K., Bilčík, P.: Výskum pôsobenia minerálnych olejov na biologickom modeli. Košice, 1975, 86 s.
    • 6. Urbanček, S., Dastychová, E., Buchvald, D., Vocilková, A.: Kontaktné alergény v pracovnom a životnom prostredí. Banská Bystrica, Gutenberg, s.r.o., 2005, 298 s.
    • 7. Cigánková, V., Cigánek, J., Pošivák, J., Capík, I.: Kožné nádory psov – carcinoma keratoides cutis. Infovet 6, 2000, 7, s. 267-268.
    • 8. Cigánková, V., Cigánek, J.: Kožné nádory – lipomy psov. Infovet 5, 2000, 7, s. 206-207.
    • 9. Šak, M.: Experimentálna štúdia kožných poškodení vyvolaných minerálnymi olejmi. Kandidátska dizertačná práca. Košice, 1972, 219 s.
    • 10. Brune, H.: Tierexperimentelle Untersuchungen von Vaselinen und Vaselingrundstoffen im Akanthose und Keratose test. Arzneimittel-Forsch. 14, 1964, 7, s. 822-830.
    • 11. Hegyi, E.: Prevencia a odškodňovanie kožných chorôb z povolania. Bratislava, Práca, 1966 a, 180 s.
    • 12. Hegyi, E.: Pracovné a ochranné masti a pasty. Bratislava, Obzor, 1966 b, 260 s.
    • 13. Klippel, R.: Zur experimentellen Morphologie von Mineralölschäden der Haut. Zbl. All. Path. Path. Anat. 97, 1957, 1-2, s. 44-52.
    • 14. Hathaway, GJ, Proctor, NH, Hughes, JP, Fischman, ML: Proctor and Hughes ´chemical hazards of the workplace. 3 rd ed. New York, NY, 1991, Van Nostrand Reinhold. 
    • 15. Kľúčik, I.: K otázke dráždivosti minerálnych olejov. Prac. Lék. 7, 1955, 1, s. 7-12.
    • 16. Hoekstra, W. G., Phillips, P.: Effects of topically applied mineral Oil Fractions on the Skin of Guinea-Pigs. J. invest. Derm. 40, 1963, č. 2, s. 79-88.
    • 17. IARC monographs on the evaluation of carcinogenic risk of chemicals to man. Volume 33. Lyon, France. World Health Organization, International Agency for Research on Cancer.1984.
    • 18. ACGIH. Documentation of the threshold limit values and biological exposure indices. 6th ed. Cincinnati, Oh. American Conference of Governmental Industrial Hygienists. 1991.
    • 19. Šak, M., Hegyi, E., Miglierini, K.: Experimentálna štúdia dermatotropného účinku niektorých derivátov ropy. - I. Sledovanie dermatotropného účinku odparafínovaných a neodparafínovaných extraktov minerálnych olejov. Čs Derm. 50, 1975 a, 3, s. 183-191.
    • 20. Šak, M., Hegyi, E., Miglierini, K.: Experimentálna štúdia dermatotropného účinku niektorých derivátov ropy. - II. Sledovanie dermatotropného účinku frakcií po molekulovej destilácii odparafínového extraktu oleja zo saratovskej ropy. Čs Derm. 50, 1975 b, 3, s. 192-196.
    • 21. Hegyi, E.: The contemporary state of preventive measures against occupational dermatoses and further prospects on this field. Atti Symposium sulla prevenzione deele dermatosi professionali, Monte Porzio Catone 25-26 maggio 1970, Ente Nazionale Prevenzione Infortuni, Roma, 1971, s. 239-254.
    • 22. Schneider, W., Huber, M., Kwoczek, J. J., Popp, W., Schmitz, R., Tronnier, H.: Weitere Untersuchungen zur Frage der Hautverträglichkeiten Hochverdunnter Kühlmittel. Berufsdermatosen 13, 1965, 1, s. 1-23.
    • 23. Šak, M., Hegyi, E., Miglierini, K.: Experimentálna štúdia dermatotropného účinku niektorých derivátov ropy. - III. Bratisl. lek. Listy 63, 1975 c, 3, s. 260-270.

    Internetové zdroje:

    • www.mag.sk/?p=3&m=SkupinaHome&g1=13
    • Doležalová, A.: Kontaktná dermatitída. Dostupné na: http://www.alergo.sk/index.php?mod=aktualne_cislo_archiv&id=12
    • Kampe, T.: Praktické rady pre psoriatika. Dostupné na http://www.reuma.sk/Praktick%C3%A9rady/prepsoriatika/tabid/1340/Default.aspx
    • Popraskaná koža na rukách. Dostupné na: http://wap.spas-portal.sk/joomla/_m01/index.php?option=com_content&task=view&id=415&Itemid=235

    Recenzovaný odborný článok.

    Autor:doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD.
    doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD., verejné zdravotníctvo - hygiena
    Odborný prispievateľ redakcie ZDRAVIE.sk.
    Uverejnené:30.12.2011
    Posledná úprava:17.07.2014
  • Článok dňa

    Inzercia

    Hotel Partizán**** – Tále, Nízke Tatry

    Hotel Partizán**** – Tále, Nízke Tatry

    Spoznajte krásy nízkotatranskej prírody v Hoteli Partizán**** na južnej strane Chopku.

    Chiropraxia-Akupunktúra

    Chiropraxia-Akupunktúra

    Alternatívne riešenie bolestí chrbtice a kĺbov. Seknutie- protrúzia- hernia- koxartróza+ migréna+ orgány...Úspešnosť viac ako 90%.

    100% BIO argánový olej z Maroka

    100% BIO argánový olej z Maroka

    Teraz s 10% wallet zľavou. Argánový olej = elixír mladosti.

    ^ Späť na vrch