Prečo vlastne prijímame potravu?
Náš metabolizmus
Ďalší dôvod prijímania potravy, je potreba zabezpečenia tela energiou, aby mohli byť denné aktivity vykonané. Tieto všetky procesy v našom tele, príjem a rozloženie potravy na malé časti, pretvorenie na telu vlastné látky, napríklad bielkoviny a na záver vylúčenie substancií, ktoré telo nevie využiť, nazývame metabolizmus. Prijímame cudzie látky ako živočíšne a rastlinné bielkoviny, ktoré zmenia svoje látkové vlastnosti a pretvoria sa na telu vlastné, ľudské bielkoviny. Sacharidy vytvorené z rastlín za pomoci slnečného žiarenia a vody, sú potrebné na spálenie a tým vytvorenie potrebnej energie pre realizáciu metabolických procesov.
Zložky potravín
K dispozícií máme tri základné živiny, tiež nazývané makro živiny. Bielkoviny(proteíny), tuky(lipidy) a sacharidy(uhľohydráty). Popritom potrebujeme ešte vodu, minerály, vitamíny, stopové prvky a sekundárne rastlinné látky. Kyslík, ktorý je potrebný k spaľovaniu, vdychujeme pľúcami.
Majte pravidelný prísun potravín i vtedy, ak ste v prírode! Ako si najlepšie pripravíte jedlo?
Prirodzený reflex
Aby sme boli schopní sami regulovať príjem množstva potravy, je telo vybavené zázračnými pomôckami, a to pocitom hladu a sýtosti. Apetít a odpor nám pomáhajú určiť potraviny, ktoré naše telo k stavbe práve potrebuje, alebo vyradí práve to čo by nám mohlo škodiť. Takto má telo k dispozícií citlivý mechanizmus na určenie množstva stravy cez hlad a nasýtenie a na určenie druhu potravy za pomoci chuti a odporu. V tele kde je regulácia metabolizmu v rovnováhe, sú tieto procesy v symbióze a nepotrebujú zvonku žiadne zásahy.
Začíname už v rannom detstve
Žiaľ v našej priemyselnej spoločnosti máme stále menej prirodzenej prírodnej stavy k dispozícií. Na stôl sa dostáva takmer výlučne priemyselne spracovaná a zmenená strava. Už v rannom detstve je detský organizmus vystavený a zvykaný na rôzne aromatické látky (aditíva) obsiahnuté v potravinách, navodzujúce vôňu a chuť ovocia, zeleniny či mäsa, napriek tomu, že tieto potraviny sa v tom určitom tovare nevyskytujú. Pozrite si tovar určený pre našich najmladších vo vašom supermarkete alebo drogérii, potraviny lákajú najmä pestrý obalom. Takto sa citlivé prepojenie medzi mozgom a tráviacim traktom (črevom) už v útlom veku naruší. Ľudské črevo (a to nielen ľudské) je vybavené tým istým veľkým množstvom nervových buniek ako je náš mozog, a aj preto často dostáva prívlastok druhý rozum.
Keď aromatické látky oklamú náš mozog...
Za pomoci tohto druhého mozgu (čreva) je naše telo schopné, z natrávenej kaše prechádzajúcej črevom, vybrať tie látky, ktoré telo práve potrebuje. Ak sa potrebné látky v natrávenej kaši nenachádzajú, dá črevo mozgu túto informáciu a objedná tak potraviny, ktoré potrebné látky obsahujú. Napríklad vyvstane potreba kália a magnézia a na základe tohto impulzu vyvinie mozog apetít na jahody, ktoré obsahujú veľa práve týchto dvoch mikro živín. Tak ide človek okamžite do supermarketu a hľadá potraviny, ktoré vyzerajú, voňajú a chutia ako jahoda. Nájde napríklad jahodový jogurt s krásnou červenou jahodou na obale, otvorí ho, jogurt intenzívne vonia po jahode. Ochutná ho a jogurt taktiež intenzívne jahodovo chutí. Žiaľ sa v takomto ovocnom jogurte nenachádza žiadna stopa po ovocí, ale aromatické látky, ktoré nám vôňu a chuť len navodzujú. Často voňajú a chutia oveľa intenzívnejšie ako samotné ovocie, a tak sme vlastne podvedení. Mozog je však spokojný, zabezpečil to, čo vyzerá, chutí a vonia ako jahoda. Ale v takomto jogurte sa nenachádza žiadne kálium a magnézium ako v jahode. A tak sa črevo časom na mozog, presnejšie hypotalamus v strednom mozgu, nemôže viac spoľahnúť. Stále zriedkavejšie si vyberáme potraviny podľa skutočných vnútorných signálov, ale podľa vonkajších vplyvov, farby obalu, vône, chuti, na základe reklamy alebo preto že sú práve v akcii.
Pocit hladu a sýtosti riadia hormóny
Hlad a sýtosť sú v ľudskom tele regulované zväčša prostredníctvom hormónov. Tak existujú hormóny ktoré nás robia hladnými a iné, ktoré nám sprostredkujú pocit sýtosti.
Grelín
Jeden z mnohých hormónov, ktorý navodzujú pocit hladu je grelín. Produkuje sa v žalúdočnej sliznici. Produkcia je silne stimulovaná ak je žalúdok prázdny, keď je stena žalúdku uvoľnená. Teda ak je žalúdok prázdny, v stenách žalúdka sa vyprodukuje veľa grelínu. Produkcia sa okamžite zminimalizuje, ak sa žalúdok začne napĺňať.
Leptín
Ďalší dôležitý regulačný hormón je leptín. Slovo pochádza z gréckeho slova „leptos“ a znamená tenký. Leptín je produkovaný vo zväčšených tukových bunkách predovšetkým však v brušnom tuku a mal by mozgu signalizovať pocit sýtosti, aby pri zvyšujúcej sa veľkosti buniek viscerálneho (brušného) tuku, sa navodil stav sýtosti. U ľudí s normálnou hmotnosťou funguje tento regulačný mechanizmus výborne, po určitom čase jedenia je človek s normálnou hmotnosťou sýty a prestane jesť. Ľudia s nadváhou, ktorí majú relatívne vysokú hladinu leptínu, pretože majú vysoký podiel viscerálnych tukov, nereagujú na tento signál, ktorý vysiela leptín na hypotalamus a nevedia s jedlom skončiť, kým sa niečo jedlé nachádza na stole. Štíhly ukončí jedlo, keď je sýty, a ten s nadváhou prestane jesť, keď už nemá nič k dispozícií. Dôvodom je vyvinutá rezistencia voči leptínu - hormónu sýtosti.
Príroda vybavila ľudský organizmus množstvom mechanizmov, ktoré majú zabezpečiť prežitie ľudskej rasy. Avšak funkčnosť týchto mechanizmov je závislá od dodržania základných podmienok medzi ktoré patrí príjem prirodzenej stravy. A preto, ak nedodáme telu to, čo potrebuje, nemôžme profitovať z týchto citlivých mechanizmov, naopak budú nám na škodu.
Nezabúdajte na pravidelný prísun potravy ani vtedy, ak ste v prírode! Vezmite si jedlo so sebou!
