Vitamín K

Zdroj foto: Shutterstock.com

Bol objavený v r. 1930 dánskymi vedcami. Je nevyhnutný pre funkciu niektorých bielkovín, podieľajúcich sa na zrážaní krvi a potrebný v procese mineralizácie kostí, bunečného rastu a metabolizmu bielkovín cievnej steny. Nie je citlivý na teplo, ale podlieha zmenám, pôsobením silných kyselín a oxidantov.

Názvoslovie:

Existujú dve, prirodzene sa vyskytujúce, formy vitamínu K:

• vit.K1 (fylochinón) – syntetizovaný rastlinami, využívaný pri zrážaní krvi

• vit.K2 (menachinón) – produkovaný baktériami, má dôležitú úlohu v nekoagulačných dejoch (metabolizmus a mineralizácia kostí, bunkový rast a metabolizmus bunkovej cievnej steny). Vyskytuje sa v iných orgánoch ako v pečeni, a to vo vyšších koncentráciách ako fylochinón.

Jeho syntetická forma sa nazýva vitamín K3 (menadión) – je vhodný len pre zvieratá (pridáva sa do zvieracích krmív).

Prirodzené vitamíny K1 a K2 sú rozpustné v tukoch a pre optimálne vstrebávanie potrebujú prítomnosť žlče a pankreatickej šťavy. Vstrebávajú sa v tenkom čreve. Nehromadia sa vo väčšom množstve v žiadnom orgáne ľudského tela, a preto je ich potrebné doplňovať denne v potrave.

Pozrite si tiež:

Vitamín B9 - kyselina listová

Funkcia:

Vitamín K je v organizme využívaný rôznym spôsobom:

• je nevyhnutný pre zrážanie krvi (syntézu protrombínu)
• potrebný k regenerácii kostí a k vstrebávaniu vápnika (syntéze osteokalcínu)
• pomáha pri trombóze vencovitých ciev
• podporuje správnu funkciu pečene
• pôsobí preventívne voči infekciám u detí
• pôsobí preventívne proti zhubným nádorom
• podporuje dlhovekosť

Na jeho správny účinok vplývajú antibiotiká, RTG žiarenie, prebytok vitamínov A a E, alkohol a minerálne oleje.

Potravinové zdroje:

Najvyššia koncentrácia vitamínu K sa nachádza:

• tmavá listová zelenina – kel, špenát, zelený šalát
• kapusta, kyslá kapusta
• petržlen
• brokolica
• ovos
• raž
• pšenica
• sójové bôby
• fazuľa
• zelený čaj
• pŕhľava
• vajcia

Zdroj: Shutterstock.com

Denná potreba:

Doporučená denná dávka je 0,08 až 0,12 mg (americké štúdie uvádzajú až 0,20 mg). Vyššia dávka je potrebná pri užívaní antibiotík.

Hranica príjmu (bezpečnosť):

K predávkovaniu vitamínom K (K1, K2) nedochádza, lebo telo si vždy vytvorí len jeho prirodzené množstvo. Prípadný nadbytok (syntetický vitamín K3-menadión) má za následok poškodenie bunkových membrán, preto nie je používaný k liečbe nedostatku vitamínu K. Aby došlo k predávkovaniu vitamínom K, človek by musel užiť viac ako 600 mg.

Príznaky pri nedostatku:

• znížená zrážanlivosť krvi

• krvácanie z nosa

• pokles počtu krvných doštičiek

Príznaky pri nadbytku:

Pri prípadnom nadbytku – potenie, horúčka, nechutenstvo, možná porucha krvného obrazu a alergické kožné reakcie. Aj keď je vitamín K rozpustný v tukoch, v organizme je uchovaný len v malom množstve. Bez pravidelného denného príjmu je jeho zásoba rýchle vyčerpaná, ale telo si ho v tzv. cykle vitamínu K dokáže recyklovať.

Rizikové skupiny:

• pacienti užívajúci antagonistov vitamínu K (látky brániace účinku danej látky - napríklad antikoagulanciá)
• jednotlivci s ochorením alebo významným poškodením pečene
• jedinci s poruchami absorpcie tuku
• ženy po menopauze
• novorodenci

Literatúra:

• Zachar, D.: Humánna výživa II, Živiny, TU Zvolen, 2004
• Broulík, P.: Výživa a její vztah ke kostnímu metabolismu, Interní Med. 2009, 11(3)
• Brody, T.: Nutritional Biochemistry 2nd ed. San Diego, Academic Press, 1999
• Ferland, G.: The vitamin K dependent proteins: an update. Nutr. Rev. 1998, 56

Pozrite si informácie aj o tomto vitamíne:

Vitamín B9 - kyselina listová