Ďalšie silné alergény sú tu, pozor na ne!

Tlačová správa
Peľové spektrum sa na väčšine územia Slovenska sa naďalej vyznačuje domináciou peľu tráv z čeľade lipnicovitých a slabo alergizujúcej pŕhľavy v ovzduší.

Peľové spektrum sa na väčšine územia Slovenska sa naďalej vyznačuje domináciou peľu tráv z čeľade lipnicovitých a slabo alergizujúcej pŕhľavy v ovzduší. „Ich denné koncentrácie však boli aj vplyvom počasia nižšie oproti predchádzajúcemu týždňu, ale veľmi výrazný nárast sme zaznamenali v denných koncentráciách spór plesní. Navyše monitorovacie stanice v Nitre a Košiciach zachytili už prvý tohoročný peľ paliny a ambrózie. Palina a ambrózia budú spolu s trávami z čeľade lipnicovitých najvýznamnejšími peľovými alergénmi pre najbližšie týždne. Naopak- vlhko je živnou pôdou pre zvýšenie výskytu spór (plesní), ktorých nárast bol na niektorých miestach Slovenska veľmi vysoký“, uviedla RNDr. Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, pod ktoré spadá aj koordinácia peľovej informačnej služby (PIS) v SR. Dodala, že veľmi aktuálne a pre alergikov nepríjemné, je pokračujúce druhé kvitnutie tráv, ktoré sa najvýraznejšie prejavuje na strednom a východnom Slovensku. Najvyššie denné koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých boli opakovane namerané v Banskej a v Košiciach. Na ostatnom území dosahovali trávy skôr stredné hladiny denných koncentrácií. Najvyššie denné koncentrácie slabo alergizujúceho peľu pŕhľavovitých bylín zaznamenala monitorovacia stanica v Bratislave (269 peľových zŕn v metri kubickom vzduchu a monitorovacia stanica v Banskej Bystrici (88 peľových zŕn v metri kubickom vzduchu. Okrem uvedených druhov sa v ovzduší vyskytoval v nízkych koncentráciách ešte peľ pajaseňa, lipy, skorocelu, štiavu, mrlíka, mrkvovitých a astrovitých rastlín. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodmi Cladospórium a Alternária, pričom Alternária v tomto období dosahuje svoje denné maximá na celom území SR.

Aj keď denné dažďové prehánky, či trvalejší dážď „premývajú“ vzduch od peľu, predsa len prebiehajúce druhé kvitnutie tráv najvýraznejšie ovplyvní peľovú situáciu na strednom a východnom Slovensku. Peľ paliny a ambrózie postupne pribudne aj na ostatnom území Slovenska a spolu s peľom tráv. Ochladenie, lokálne búrky a zrážková činnosť prispievajú aspoň k dočasnému poklesu koncentrácií peľu v ovzduší. Zvýšená vlhkosť vzduchu bude opäť dôvodom pomerne veľkého zvýšenia výskytu spór plesní v ovzduší nad Slovenskom.