10 otázok o depresii - odpovedá psychológ

Keď hovoríme o depresii, potom by sme mali na začiatku povedať, že depresia sa v populácii objavuje pomerne často. Podľa údajov z literatúry postihuje počas života takmer každého piateho človeka.

Depresia Zdroj foto: Shutterstock.com

Typy depresie

Rozlišujeme niekoľko typov depresie. Po prvé endogénnu depresiu - je to depresia spôsobená vnútornými príčinami, genetickými predispozíciami, bez prítomnosti spúšťacej situácie. Po druhé reaktívnu depresiu - ide o depresiu ako dôsledok nejakej udalosti. Môže ňou byť napríklad rozchod, opustenie, úmrtie v rodine, strata zamestnania a podobne a po tretie larvovanú depresiu - čiže depresiu skrytú, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky. V psychiatrii sa depresia považuje za závažnú duševnú afektívnu poruchu , ktorá ovplyvňuje celú duševnú činnosť človeka. V závažných prípadoch môže viesť až k patologickej zmene osobnosti.

Pre posúdenie toho, či sa jedná o depresiu a o aký druh je nevyhnutné zistiť podrobnú anamnézu, najmä posúdiť zmenu medzi súčasným stavom a praemerbidnou osobnosťou.

Na otázky o depresii odpovedal PhDr. Zoltán Šafran - poradenský psychológ.

1. Ako zistíte, že pacient trpí depresiami?

 V anamnéze zisťujeme pocity smútku, zvýšenej únavy, stratu záujmov, energie, beznádej, nízke sebahodnotenie a malé sebavedomie, uzatváranie sa pred okolím, objavujú sa autoakuzácie - sebaobviňujúce myšlienky, poruchy spánku a objaviť sa môžu aj rôzne, somatické ťažkosti. Toto môže byť sprevádzané stratou zmyslu života, v dôsledku toho nezriedka zisťujeme pokus o samovraždu (najmä u ťažkých depresií).

Depresívny človek má pocit dokonalého ochromenia, býva paralyzovaný v zmysle, že nemôže, nedokáže nič urobiť, dokonca ani vstať ráno z postele. Ochorenie môže byť sprevádzané derealizáciou, depersonalizáciou či úzkostnou poruchou. V štatistikách sa objavuje zvýšená úmrtnosť depresívnych pacientov najmä, ak podcenia svoje onemocnenie a nepodrobia sa liečbe. 

2. Aké metódy používate? 

V psychológii je najrozšírenejšou metódou metóda rozhovoru. K tomu existuje celý rad psychologických psychodiagnostických metód, ktoré pomerne spoľahlivo dokážu posúdiť nielen prítomnosť depresie ale tiež jej stupeň od ľahkej, cez strednú až po ťažkú formu depresie. Podľa A. T. Becka pre depresiu sú typické tieto príznaky:

  • smútok– dlhotrvajúci a hlboký smútok je typický pre depresiu
  • pesimizmus– zameranie sa na negatívne stránky života
  • pocit zlyhania – vedomie zlyhania v dôležitej veci
  • nenávisť voči sebe – nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
  • pocit viny – vedomie ťažkého previnenia
  • vedomie, že si zaslúžim trest– predstava, že by som mal byť potrestaný
  • sebaobvniňovanie – prisudzovanie si viny a zodpovednosti
  • samovražedné myšlienky – riešenie bezvýchodiskovej situácie je videné v samovražde
  • častejší plač – ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy naopak by chceli plakať a nemôžu
  • podráždenosť– vyššia citlivosť na rušivé situácie
  • nerozhodnosť– neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie aj v maličkostiach
  • neupravenosť zovňajšku – strácanie záujmu o svoj zovňajšok
  • zmena telesnej hmotnosti – dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
  • spomalenosť – predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
  • zmena dĺžky spánku – väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré prebúdzanie
  • pocit vyčerpanosti– vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
  • strata apetítu– „strácanie chuti“ do jedla a pôžitku z jedla
  • strata energie – zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
  • nespokojnosť– so sebou, svetom, rodinou, svojím telom, atď.

3. Aké formy liečby odporúčate? 

Najjednoduchšou liečebnou metódou je psychoterapia, avšak najmä v ťažších formách depresie samotná psychoterapia nestačí. Tu musí pribudnúť farmakoterapia pričom v dnešnej dobe je celá paleta liekov štvrtej generácie, ktoré účinne pomáhajú zvládať najťažšie depresie. Z psychoterapeutických metód sa veľmi osvedčuje skupinová psychoterapia, pričom jej škála je veľmi široká. Od kognitívno - behaviorálnej terapie, cez systemickú terapiu až po hlbinnú - dynamickú terapiu.

4. Myslíte si, že na liečbu sú vhodnejšie antidepresíva alebo bylinné produkty? 

Odpoveď na túto otázku by mal dať skôr psychiater, a tiež to závisí samozrejme od typu a stupňa depresie.

5. Čo by mal človek trpiaci depresiou robiť, aby sa mu zlepšil zdravotný stav?

Ak je človek ešte schopný posúdiť svoj zdravotný stav, nemal by odkladať odbornú pomoc. Aj tu, ako inde platí, že čím skôr sa problém podchytí, tým skôr je možné ho zvládnuť. V prvom rade by mal depresívny človek prekonať svoju nečinnosť. Aj keď je to ťažké, musí sa prinútiť ráno vstať z postele a aktívne niečo robiť - cvičiť, nezatvárať sa doma, byť v neustálom kontakte s ľuďmi. Vhodné je upraviť svoj denný režim, upraviť životosprávu, vyhýbať sa nadmernému užívaniu alkoholických nápojov.

6. Čo by človek zaručene nemal robiť, keď sa lieči na depresiu?

Rozhodne by nemal ostať v nečinnosti, zaoberať sa čiernymi myšlienkami, potencovať svoj smútok často sebaľútosťou, sebaobviňovaním. Nemal by si pripúšťať pocity viny najmä vo vzťahu k najbližším preto, lebo si uvedomuje, že im svojou chorobou sťažuje normálne fungovanie.


Prečítajte si tiež:


7. Ako sa treba správať k depresívnemu človeku? 

Buďte dobrým a trpezlivým, empatickým poslucháčom. Podporujte a povzbudzujte chorého počas rozhovoru, podnecujte ho, aby pokračoval, aby sa neuzatváral, aby sa s dôverou podrobil liečbe, aby sa nevzdával a nepodliehal beznádeji. Presvedčte depresívneho človeka, že toto je len dočasné a že všetko bude zasa v poriadku, že ide len o prechodnú fázu, v ktorej sa momentálne nachádza. Dbajte sa vyváženú stravu, neumožnite mu radšej konzumáciu alkoholu, dbajte na dostatočný príjem tekutín. Nepodceňujte, ak chorý hovorí o samovražde, ihneď o tom upovedomte lekára.

8. Ako prebieha kognitívno- behaviorálna terapia? 

Princípom kognitívno-behaviorálnej terapie je tvrdenie, že depresia môže byť liečená, ak sa postihnutí vysporiadajú s negatívnymi myšlienkami, ktoré u nich prevládajú. Ak pochopia svoju situáciu, súvislosti vedúce k vzniku depresie a naučia sa zvládať depresiu pomocou zmeny v svojom správaní. Liečba sa pokúša presvedčiť depresívnu osobu, že jej smútok pesimizmus, strata zmyslu života a ďalšie príznaky sú v skutočnosti len skresleným videním reality. Pacienti sa učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, apatiu a spoločenskú neprimeranosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.

9. Aké antidepresíva sú podľa vás najvhodnejšie na liečbu depresie? 

Táto otázka by mala byť vyslovene adresovaná psychiatrovi. Ten jediný môže spoľahlivo určiť spôsob medikamentnej liečby a jej ďalší priebeh.

10. Dá sa depresia potlačiť vlastnou vôľou?

V ľahkých formách najmä reaktívno - depresívnych stavov je to možné, ak je ale depresia ťažšia, tam pevná vôľa nestačí a musí nastúpiť pomoc zvonku. V takom prípade už človek nedokáže ovplyvniť svoje pocity a je nutné aby sa obrátil so svojimi problémami na odborníka.

evastastie

Podľa môjho osobného výskumu na osobnom príbehu, najlepšie účinky na smútok mala v prvom kroku viera v Boha. Najprv som ho hľadala v rôznych metódach. Bola som síce šťastnejšia, no smútok sa v pravidelných intervaloch objavoval.
Až keď som v druhom kroku vďaka láske dokázala prijať ako pokrstená aj záväzky voči Bohu: modlitbu a postupne Svätú omšu, svätú spoveď, sväté prijímanie sa smútok duše vytratil.