Výživa a rakovina

Výživa a rakovina má súvislosť s rizikovým zložením a spôsobom výživy. V súčasnosti je veľké množstvo potravín rizikových. Mali by sme preto o to viac dbať na prirodzenú a vyváženú stravu, ktorá poslúži ako prevencia pred zhubnými nádorovými ochoreniami.

vyziva_rakovina_26-1-2016_hlavny

Zdroj foto: Shutterstock.com

Prirodzené potraviny a aditíva

Základné prirodzené potraviny nám poskytujú potrebné živiny. Spracované výrobky môžu obsahovať aj rizikové aditíva a cudzorodé látky. Naša genetická výbava nemá dostatok informácií pre ich metabolizovanie (látkovú výmenu). Metabolické produkty týchto cudzorodých aditív majú často genotoxické účinky (mutagénne a karcinogénne) a spolu so zlými stravovacími návykmi a stresom zvyšujú výskyt rakoviny v populácii.


Prečítajte si tiež:

Doplnky výživy pri prevencii rakoviny

Rozhodujúce dlhodobé trendy výživy

Správna výživa patrí k základným pilierom zdravia, dôležitým vo výžive je spôsob, množstvo a zloženie pravidelnej stravy. Na druhej strane je tiež dávno dokázané a každému zjavné, že s rizikovou výživou a životosprávou súvisí aj vznik celého spektra ochorení, vrátane viacerých druhov rakoviny. Existuje niekoľko publikácií s témou: „stravou proti rakovine“. No žiadna s názvom „rakovina z výživy“.

Ak si zadefinujeme potravu ako účinný liek, vieme, že lieky prijímame v predpísanej dávke a čase. Pri predávkovaní a nesprávnom užívaní si môžeme poškodiť zdravie. Pokiaľ ho neberieme dostatočne dlhý čas – choroba môže pretrvávať. Aj slovenský jazyk skrýva v sebe dvojaké možnosti účinku výživy. Po slovensky sa výživa nazýva hovorovo „jedlo a potrava“. Ak z týchto slov odstránime predponu a príponu zistíme že skrýva zaujímavý slovný základ a to: „jed(lo) a (p)otrava“. Áno, z jedla sa za istých okolností stane pre organizmus jed a z potravy otrava.

Rozhoduje o tom:

a) spôsob stravovania (pravidelne, nepravidelne, v strese, v kľude, večer, cez deň, atď.)

b) množstvo a dávka stravy (nadbytok, strava adekvátna výdaju energie, kvantitatívna podvýživa atď.)

c) zloženie a pestrosť stravy (stereotypná, málo pestrá výživovo deficitná strava, kvalitatívna podvýživa, správna strava - zastúpenie všetkých zložiek výživy, rizikové diéty, strava z prevažne rizikových potravín

d) kvalita suroviny (či ide o čerstvé suroviny, nekonzervované, z akých podmienok vypestované, ak ide o živočíšne potraviny - ako boli zvieratá chované, ako bola surovina spracovaná, uskladnená, konzervovaná a pred podaním upravená)

Výsledný účinok a typ našej výživy bude závisieť od uvedených kombinácií, ktoré prevládajú v našom stravovaní. V tej najlepšej kombinácii pôsobí výživa tak, že podporuje zdravie, výkonnosť, regeneráciu, imunitu, detoxikáciu organizmu, reparáciu DNA a pod.

Zlá kombinácii stravovacích návykov pôsobí tiež komplexne a spôsobuje najprv mierne, občasné a prechodné zdravotné problémy (bolesti tráviacich orgánov, hnačky, zápchy, vracanie). Po dlhej dobe prijímania rizikovej výživy vzniká postupne rad stále vážnejších a neskôr chronických ochorení. Tieto môžu byť vo viacerých orgánoch, metabolizme a genetickom materiáli buniek - s možnosťou vzniku rakoviny. Dôležitý pre výsledný zdravotný efekt je preto aj dlhodobý výživový trend.

Cudzorodosť - neprirodzenosť výživy a koevolučný vývoj

Dnešná doba je charakteristická neprirodzenosťou všetkých oblastí života aj výživy. Základné potraviny sa nahrádzajú umelo poskladanými a často aj falšovanými potravinárskymi výrobkami. To je významné v súvislosti s čoraz častejším výskytom práve rakoviny v populácii. Neprirodzený je aj spôsob stravovania, zloženie a kvantita potravy. Na to všetko sa naša genetická výbava (genofond a genotyp) nedokáže adaptovať. Narastá najprv počet genetických poškodení (mutácií) v telových (somatických) bunkách a ak je to dlhodobý trend, tak aj počet nádorových ochorení.

Nemožnosť rýchlej adaptácie genofondu človeka na cudzorodé škodlivé látky, faktory a vplyvy súvisí s tým, že ľudský organizmus vytváral svoj genofond (genetickú výbavu) milióny a státisíce rokov, počas tzv. koevolučného vývoja. V ňom sa náš genofond prispôsoboval ustálenému spektru obklopujúcich - prírodných, prirodzených látok, faktorov a vplyvov a v rámci nich aj prirodzenej základnej výžive bez syntetických chemických aditív. Geneticky prirodzené spektrum faktorov výživy dokáže zdravý organizmus využiť plne vo svoj prospech, lebo má na to enzýmovú výbavu a dokáže aj nepotrebné látky prírodného charakteru vylúčiť bez poškodení a zdravotných následkov.

Obsah pridaných, chemických látok do spracovaných potravinárskych výrobkov je obrovský a ťažko kontrolovateľný. Základná potravina tvorí vo výrobkoch často len nepatrné percento. Aké rizikové vzťahy môžu vzniknúť v organizme pri premene umelo poskladaných potravín nie je vedecky úplne prebádané.

Organizmus – biologický detektor

Organizmus je citlivý biologický detektor ochranných či škodlivých účinkov nášho výživového a životosprávneho trendu. V ňom sa prejavia rizikové korelácie cudzorodých, metabolických produktov najprv zdravotnými problémami a následnou chorobnosťou rôzneho druhu, vrátane rakoviny. Ak sa k rizikovej výžive pridá aj neprirodzená životospráva a životný štýl, znásobuje sa celkový škodlivý efekt pre organizmus a rozširuje sa tak druhové spektrum civilizačných ochorení ako aj ich epidemiologický výskyt (početnosť) v ľudskej populácii.

Nedostatok fyzického pohybu a nadbytok stresu ešte znásobujú negatívne účinky škodlivej výživy, zlých stravovacích návykov. A naopak, ak máme správnu životosprávu, výživu a psychohygienu, organizmus sa nám zavďačí dobrým zdravím. Dnes celková chorobnosť našej populácie stúpa a pokiaľ ide o rakovinu a srdcovo-cievne ochorenia, tak ich počet je alarmujúci a neustále narastá. Organizmy jednotlivcov celej populácie nám zvýšenou chorobnosťou signalizujú, že niečo nie je už dávno v poriadku s našou súčasnou výživou a životosprávou.

Prejedanie sa - rizikový faktor pre vznik rakoviny

Obezita je štatisticky tretí najrizikovejší faktor pre vznik viacerých druhov rakoviny. Ako rizikovú chápeme nadspotrebu živín. Prejedanie sa škodí bez ohľadu na to, či sa stravujeme zdravo alebo rizikovo. Jeme buď príliš veľa, buď príliš často, buď príliš nezdravo a najhoršie je ak to robíme všetko naraz. Aj to je výživová neprirodzenosť a škodlivosť. Kult jedla vedie dnes globálne k nadvýžive populácie a obezita poškodzuje a zabíja predčasne svojimi následkami aspoň toľko ľudí ako niekedy v minulosti podvýživa a hladomor.

Nadmerná výživa sa stáva metabolickou záťažou a nadbytočná časť potravy v črevách sa už netrávi enzymaticky, ale maceruje, kvasí, zahníva, spôsobuje zápaly slizníc a otvára cestu infekciám. A tu na zapálenom tkanive rôznych preťažených častí tráviaceho traktu a vplyvom patogénov a zlej črevnej flóry, dochádza v intenzívne sa deliacich bunkách črevného epitelu aj k poškodeniu ich genetického materiálu.

Nasleduje vznik zmenených (displastických) buniek a tkanív (napr. polypov) a neskôr iniciácii procesu karcinogenézy. Deje sa tak práve pod súčasným vplyvom genotoxických rizikových faktorov (patogénnych baktérií a vírusov, cudzorodých látok a neprirodzených potravinových aditív, konzervantov, liekov, genotoxických dusitanov a dechtových látok z údenín, alkoholu, fajčenia, prepálených tukov a olejov, stresu, atď.).

Výživa ako ochranný faktor proti rakovine

Existuje pozitívny a protektívny (ochranný) vplyv prirodzenej zdravej výživy pred celým radom rôznych ochorení, vrátane rakoviny. V súvislosti s výživou sa genetická toxikológia zaoberá aj látkami s ochranným – antimutagénnym a antikarcinogénnym účinkom. Nazývame ich „nutričné desmutagény“. Sú to prirodzené zložky základných prírodných potravín a okrem bežne známych vitamínov a esenciálnych látok k nim patria desiatky až stovky ďalších účinných známych aj dnes ešte neznámych látok s výrazným ochranným a všestranne priaznivým metabolickým účinkom.

Zdravá výživa je prirodzená

Niektoré trendy prezentujú zdravšiu výživu a ideál zdravých jedál výberom najúčinnejších výživových zložiek. Výsledok tejto novodobej výživovej alchýmie je zlý, nakoľko je umelý.

Za prirodzenú zdravú výživu pokladáme prírodné, nespracované, základné potraviny a suroviny, bez akýchkoľvek aditív a chemických konzervantov: sú to všetky druhy jedlého ovocia, zeleniny, rastlín a bylín, orechy a jadrá, obilniny a jednoduché cestoviny a pečivá a nasucho pečené placky, strukoviny, jedlé huby, všetky druhy mäsa, mlieko a mliečne – prírodne kvasené výrobky, vajcia, všetky prirodzene fermentované a prírodné kvasené ovocné (mušty), zeleninové a bylinné kvasené produkty (kvasená kapusta, zeleninová miešaná čalamáda, byliny), pitná voda a niektoré minerálne vody a pod. A to všetko v pôvodnej forme a nie vo forme výrobkov a bez konzervantov, farbív, stabilizátorov a akýchkoľvek cudzorodých aditív. Pozitívnu úlohu predstavujú prirodzené technológie (sušenie, varenie, dusenie, prírodné fermentovanie a bakteriálne kvasenie) no bez aditív a špeciálnych chemicko-technologických postupov. calamada_vyziva_26-1-2016

Zdroj foto: Shutterstock.com

Zdravá výživa je pestrá

Princíp pestrosti a striedania potravín je veľmi dôležitý pre zdravie a ochranný účinok výživy. Zabezpečuje, že sa žiadna škodlivina z jedla nedostane do tela naraz vo väčšom množstve a z pestrého spektra potravín si organizmus ľahšie vyberie metabolicky všetky potrebné látky a živiny. Kritériom zdravej výživy je jej prirodzenosť (prírodný pôvod), pestrosť, živinová kompletnosť, primeranosť vo vzťahu k aktuálnej fyziologickej potrebe a fyzickému výkonu či veku. Prirodzená výživa musí zodpovedať genetickej výbave druhu (genofondu) a genetickej výbave jedinca (genotypu). Takáto biologicky prirodzená výživa je bez škodlivých zdravotných následkov metabolicky spracovaná v prospech organizmu, našimi geneticky prirodzenými enzýmami a pôsobí ochranne - podporou imunitných a DNA reparačných kapacít - aj proti vzniku mnohých druhov rakoviny.


Prečítajte si aj tento článok:

Doplnky výživy pri prevencii rakoviny