Očkovať deti či nie?

Účinnosť očkovania je dokázaná ústupom až vymiznutím viacerých ochorení. Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na vykorenení pravých kiahní vo svete. Jedine vďaka očkovaniu sa podarilo zdolať toto smrteľné ochorenie, ktoré ešte v sedemdesiatych rokoch bolo príčinou mnohých úmrtí.

ockovanie_vyznam_10-2-2016_hlavny

Zdroj foto: Shutterstock.com

Význam očkovania detí

V súčasnosti je svet vďaka očkovaniu vo finálnej fáze vykorenenia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia a to detskej obrny. Na Slovensku sa povinné očkovanie vykonáva od päťdesiatych rokov. Vďaka tomu sa u nás nevyskytujú ochorenia ako je detská obrna, záškrt či tetanus novorodencov. Pokiaľ by sme očkovanie nezaviedli, mali by sme vysoké počty chorých ako aj úmrtí. Ich liečba by bola oveľa nákladnejšia ako je očkovanie. V krajinách, kde je zaočkovanosť nedostatočná, dochádza k epidemickým výskytom týchto ochorení.

Priaznivú situáciu u nás vo výskyte ochorení si väčšinou laická verejnosť vysvetľuje tak, že ďalšie očkovanie proti nim už nie je potrebné. Skutočnosť je však taká, že sa tieto nákazy nevyskytujú preto, lebo detská populácia je systematickým očkovaním pred nimi dobre chránená. Pokiaľ je pôvodca nákazy (vírus, baktéria) prítomný v populácii, resp. vo vonkajšom prostredí riziko infekcie pretrváva. Preto najoptimálnejšou a najspoľahlivejšou ochranou pred infekčnými chorobami je očkovanie.


Prečítajte si tiež:

Očkovací kalendár na rok 2016

Očkovanie patrí medzi základné práva a je bezplatné

Pravidelné povinné očkovanie detí, ktoré je na Slovensku bezplatné, sa vykonáva v záujme zdravia dieťaťa v rámci špecifickej preventívnej starostlivosti. V súlade s Chartou práv dieťaťa má každé dieťa právo byť chránené pred infekčnými chorobami. Očkovanie je v rukách odborných zdravotníckych pracovníkov - pediatrov, epidemiológov, imunológov a ďalších zainteresovaných odborníkov. Preto rodič dieťaťa, ktoré má byť očkované, by nemal rozhodovať o tom, či očkovanie má alebo nemá byť povinné. Pokiaľ neočkované dieťa ochorie, môže byť prameňom nákazy pre ďalšie deti, ktoré sú vnímavé k danej infekcii. Okrem toho má obmedzené možnosti v dlhodobých pobytoch v niektorých krajinách, ktoré očkovanie, napr. pri žiadosti o štúdium vyžadujú.

Argumenty proti

Niektorí odporcovia očkovania argumentujú tým, že po očkovaní vznikajú závažné komplikácie. Najčastejšie však ide o mierne reakcie (teplota, bolesť a začervenanie v mieste vpichu) a závažné reakcie sa vyskytujú iba v ojedinelých prípadoch. Keby sme neočkovali, následky pri postihnutí určitými infekčnými ochoreniami by boli oveľa horšie, často s trvalým postihnutím. V súčasnosti sa vďaka očkovaniu nevyskytuje na Slovensku dieťa choré napr. na záškrt, ktoré zomiera udusením, dieťa po prekonaní ochorenia na detskú obrnu, ktoré zostalo ochrnuté na celý život, alebo dieťa po prekonaní ochorenia na osýpky s celoživotným postihnutím centrálneho nervového systému.

Vlnu negatívnych postojov proti očkovaniu vyvolali informácie o údajnom škodlivosti očkovania. Odporcovia očkovania však neuvádzajú, aký ťažký môže byť priebeh infekčného ochorenia alebo jeho komplikácie. Svetová zdravotnícka organizácia vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom na základe renomovaných štúdií vyvracia tvrdenia o škodlivosti thiomerzalu a ďalších prídavných látok, ktoré sa používajú pri výrobe vakcín. Napriek tomu výrobcovia očkovacích látok pristúpili k vylúčeniu thiomerzalu a dnes používané očkovacie látky pre deti do 2 rokov ho neobsahujú. Sledovania potvrdili, že aj napriek vylúčeniu thiomerzalu z výrobného procesu, výskyt autizmu a diabetu sa nezmenil, a stúpa rovnako ako v krajinách, kde ho nepoužívajú.

Očkovanie a porucha imunitného systému

Tvrdenia, že očkovanie zasahuje do vývinu imunitného systému sú z odborného hľadiska neprijateľné. I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne "naivný", je schopný okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Odhaduje sa, že detský imunitný systém má schopnosť a kapacitu odpovedať až na tisíce antigénov aplikovaných súčasne. Napriek tomu, že počet druhov očkovania u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, vďaka novým technológiám sa imunologická záťaž významne znižuje. 14 vakcín, ktoré sa v súčasnosti deťom najčastejšie aplikujú, obsahuje menej ako 200 bakteriálnych alebo vírusových proteínov alebo polysacharidov. ockovanie_babatko_10-2-2016

Zdroj foto: Shutterstock.com

Očkovanie a autizmus

Realizovali sa štúdie, ktoré skúmali príčinnú súvislosť medzi očkovaním a vznikom autizmu. Po preskúmaní vzoriek populácie detí sa v ani jednej z týchto štúdií nepotvrdil príčinný vzťah medzi očkovaním a vznikom autizmu. Naopak, po 10 rokoch sa objavili informácie, že autori teórii o príčinnej súvislosti očkovania a autizmu sú obvinení z manipulácie s údajmi pacientov, pričom spoľahlivo zabezpečili šírenie poplašných správ a odmietanie očkovania proti mumpsu, osýpkam a rubeole rodičmi. Zabezpečili tak návrat týchto ochorení - okolité krajiny hlásia nové epidémie v nevakcinovanej populácii, hlásia žiaľ aj úmrtia detí na tieto infekčné ochorenia, ktorým sa dá predísť.

Očkovanie a cukrovka

Odborníci z oblasti imunológie uskutočnili štúdie, v ktorých sledovali súvislosť medzi očkovaním a vznikom diabetu. Závery štúdie potvrdili, že neexistuje príčinná súvislosť medzi očkovaním a vznikom tohto ochorenia. Zároveň sa potvrdilo, že ani u detí, ktoré sú geneticky predisponované ku vzniku ochorenia, neexistuje žiadna súvislosť s očkovaním.

Záver

Samotné očkovanie nemôže spôsobiť vznik ochorenia, proti ktorému je očkovanie určené. V očkovacích látkach sa nenachádzajú živé mikroorganizmy pôvodcov ochorení v takej podobe, v akej sa nachádzajú okolo nás. Ide vždy o oslabené vírusy, časti baktérii alebo ich produkty, ktoré sú v očkovacej látke upravené do takej podoby, aby nespustili proces samotného ochorenia, ale indukovali tvorbu špecifických protilátok, ktoré chránia organizmus pred daným ochorením.


Prečítajte si aj tento článok:

Očkovací kalendár na rok 2016