Opatrujem doma blízkeho - ako mu prispôsobiť prostredie?

Je mimoriadne náročné, ak sa človek ocitne v situácii, kedy si musí odpovedať na otázku, či sa zvládne postarať o rodiča v domácom prostredí, alebo ho má radšej zapísať do sociálneho zariadenia. Ťažké je prijať najmä zodpovednosť za to, ako rozhodnutie o umiestnení v sociálnom zariadení prijme rodič, ako sa s ním vyrovná.

Opatrovateľstvo Zdroj foto: Shutterstock.com

Odborníci radia: pokiaľ je to, čo i len trochu, možné, domáca starostlivosť by mala dostať prednosť pred sociálnym zariadením, najmä pokiaľ ide o starých ľudí. V domácom prostredí si zachovajú svoju identitu a eliminuje sa ich strach z toho, že budú nútení dožiť s cudzími ľuďmi a v neznámom prostredí.

Ak starý človek žije vo svojom známom prostredí, nachádza pomoc, radu, lásku a pocit spolupatričnosti u svojich najbližších. Tieto hodnoty nemôže nahradiť ani to najluxusnejšie sociálne zariadenie.


Prečítajte si aj:

Opatrujem doma blízkeho - ako to zvládnuť?

Na čo sa treba pripraviť?

Ak má byť domáca starostlivosť účinná, musí byť pre ňu silná motivácia, snaha urobiť pre rodiča „prvé i posledné“. Tiež si treba uvedomiť, že často treba zvládnuť aj odbornejšie úkony, napríklad zabezpečiť pravidelnú zmena polohy - predchádzanie dekubitom u chorého, ktorý leží 24 hodín. Zvládnuť správanie chorého, v prípade poruchy spánku, stareckej demencie, či Alzhaimerovej choroby.

Človek, odkázaný na pomoc iných, má také isté životné potreby ako zdravý ľudia. Skôr, ako začneme s opatrovaním chorého v domácom prostredí, musíme počítať s určitými zmenami, často finančne náročnými. Zmeny sa budú týkať organizácie chodu domácnosti (zabezpečenie stravovania, donáška stravy), zabezpečenia pomôcok (podpora pohybu, kúpeľné pomôcky, toaletné pomôcky, invalidné vozíky), vrátane vhodnej postele pre ležiaceho chorého a následne i bezbariérová úprava bytu, domu a prístupu k nemu.

Úprava prostredia

Vhodne upravené prostredie má dôležitú úlohu, lebo umožňuje chorému čo najdlhšie zostať sebestačným, uľahčuje poskytovanie starostlivosti opatrovníkovi a zlepšuje subjektívne prežívanie ťažkostí chorého i jeho náladu, ak je prostredie útulné a čisté.

Izba by mala byť podľa možností menšia, pokojná, dobre vetrateľná. Podlaha dobre umývateľná, bez kobercov. Zariadenie izby - jednoduché, ale vkusné. Posteľ umiestnime tak, aby bola prístupná, najlepšie z troch strán, a aby na ňu svetlo dopadalo z boku. Ak chorý nemá samostatnú izbu, potom sa snažíme aspoň o to, aby sme mu vytvorili kútik, oddelený od ostatného priestoru, napríklad závesom, španielskou stenou a podobne.

Dôležitá je i posteľná bielizeň, dnes si vieme pomôcť bielizňou na jedno použitie, najmä pokiaľ ide o plachty a podložky. Základné vybavenie postele u dlhodobo ležiaceho chorého nepostačuje. Výhodou je polohovacia posteľ s antidekubitárnym matracom a ďalšie pomôcky, ako napríklad hrazdička, rebríček na uľahčenie posadenia chorého.

Informácie o tom, na čo má chorý nárok a čo hradí zdravotná poisťovňa získate od ošetrujúcich lekárov, od lekárov a sestier na geriatrickom oddelení, v agentúre domácej starostlivosti, v zdravotnej poisťovni a od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Život sa opatrovanému a jeho rodine uľahčí, ak v domácnosti odstránite bariéry (prahy v miestnosti, bezbariérová kúpeľňa, sprcha a podobne). Práve v tejto oblasti účinne poradí ÚPSVaR, najmä na akú finančnú pomoc máte nárok.

Pre zlepšenie zdravia je nevyhnutný pohyb (posilňovanie svalstva a precvičovanie jemnej motoriky) a pobyt na čerstvom vzduchu. Aj krátky čas, strávený vonku (v parku v záhrade pod stromom a pod.), výrazne ovplyvní psychické i fyzické zdravie opatrovanej osoby.

Roboty stále viac presahujú schopnosti človeka. Ak sa ľudia boja, že ich nahradia roboty, tak v starostlivosti o chorých to určite nehrozí, a keby aj - vari robot nahradí empatiu človeka k človeku, vari sa usmeje, či pohladí chorého? Zostáva to na zdravotníckych a sociálnych pracovníkoch, a pravda, na rodine.


Prečítajte si aj tento článok:

Opatrujem doma blízkeho - ako to zvládnuť?