Zavádzajúce označovanie potravín: ako sa nenechať nachytať?

V dnešnej dobe pre predajcov nehrá príliš veľkú úlohu zdravie občana. Na prvom mieste je predsa zisk. Potravinový biznis nie je Úrad Pre Zdravie Občanov, ale ekonomická jednotka, túžiaca po dosiahnutí čo najvyššieho profitu.

Nakupovanie potravín Zdroj foto: Shutterstock.com

Keď marketing predčí skutočnú kvalitu

Pritom dosiahnutie vysokého profitu nie je o kvalite ponúkaného produktu, ale o jeho takzvanom umiestnení v „mysli zákazníka“. Potravinový marketér musí urobiť všetko preto, aby zákazník vnímal produkt pozitívne a uveril, že si ho potrebuje kúpiť. V angličtine je pre túto psychologickú stratégiu krásny výraz „Mind Games“ (hry s mysľou).

Dajme tomu, že ste bio-pestovateľ, ktorý môže mať ten najlepší produkt na svete, ale nedokážete o tom presvedčiť zákazníka, pretože neviete presvedčiť o jeho unikátnosti. Na túto prácu sú totiž školení marketéri, veď každý je majstrom svojho remesla. Pestovateľ vie pestovať a marketér zasa presviedčať. Ide o to, ako daný produkt vníma samotný spotrebiteľ, a nie o to, aký ten produkt v skutočnosti je.

Na rozdiel od poctivého pestovateľa sú potravinové koncerny v presviedčaní úspešnejšie, pretože majú väčšie finančné možnosti. No a tak sa môže ľahko stať, že nakupujeme menej kvalitné výrobky, keďže kvalita produktov sa znížila o čiastku vynaloženú za reklamnú kampaň. To je bohužiaľ fakt. O kvalitných výrobkoch, ktoré sa vyrábajú v malom množstve o ulicu ďalej často ani netušíme.


Pozrite si tiež:

Videoreportáž: takéto rajčiny nám ponúkajú v supermarketoch

Naozaj slovenské výrobky?

Väčšinou preferujeme nakupovať produkty domácej produkcie, pokiaľ nenatrafíme na ten zahraničný s nižšou cenou. Niekedy nás pre potrebnú rozhodovaciu chvíľu zahraniční výrobcovia presvedčia, že výrobok je náš, slovenský, aj keď tomu tak nie je.

To, že sa výrobok tvári ako slovenský s vyššou možnosťou kontroly surovín a technologických postupov, ešte nemusí byť pravda. Slovensko síce dostalo ako prvé v Európskej únii možnosť označovania potravín závisiac od pôvodu surovín a miesta ich spracovania, no ako často sa táto možnosť využíva, to nie je známe.

Potravinová legislatíva Európskej Únie dokonca obsahuje aj nariadenie, ktoré chráni spotrebiteľa pred úmyselným zavádzaním prostredníctvom názvov, vzťahujúcich sa na určitú oblasť. Tu si to ale nesmieme mýliť so slovenským EAN kódom 858, na zadnej strane obalu, keďže ten môže byť pridaný aj na ovocie dovezené z Talianska. Tu hovoríme iba o povinnom označení krajiny alebo miesta pôvodu, pokiaľ by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu. Príkladom bude napríklad výrobok, ktorý obsahuje v názve slovo „Bratislavská“ , ale pochádza od českého výrobcu. Aj toto nariadenie sa však dá obísť, pozrime sa spolu na to, ako.

Ľahké zavádzanie

Pokiaľ sa rozhodneme zmiasť zákazníka tým, že v ňom vytvoríme pocit lokálneho vlastenectva, vezmeme poľské mäso, spracujeme ho v Čechách, dáme mu názov „Bratislavská Mäsová Pochúťka“. No čo, ak následne (aby sme „nezavádzali”) pridáme informáciu, že to bolo vyrobené v EÚ? Veď Európska Únia je takisto územie, spĺňajúce požiadavku označenia krajiny pôvodu.

Síce výrobok takto nemá nič spoločné so Slovenskom, ani s Bratislavou, aj keď po právnej stránke je takéto legálne zavádzanie eticky diskutabilné... Každopádne, zákazník bude mať pocit, že si kúpil slovenský produkt a možno sa i pre tento dôvod rozhodne zaplatiť o čosi viac, aby podporil domácu ekonomiku. V skutočnosti si však iba naivne kúpi poľské mäso od českého špekulanta. Preto možno označenie „Vyrobené v EÚ“ nie je dostačujúca informácia.

Načo by sme ale skutočne radi upozornili sú vymyslené názvy fiktívnych miest, ako napríklad fariem, čo je bohužiaľ plne legálna prax. Tieto neexistujúce miesta slúžia na to, aby u zákazníka vyvolali dojem, že daný produkt bol vypestovaný niekde na konkrétnom mieste a stal sa tým pre zákazníka dôveryhodnejším.

Uvedieme príklad: reťazec nakupuje ryby od rôznych dodávateľov. Jeho úlohou je zvýšiť dôveryhodnosť produktu, a tým i profit. Preto produkty zabalí do jednotného ligotavého obalu, pridá obrázok šťastnej plávajúcej rybičky a produkt pomenuje napríklad „Rybník Blomošov“ so sloganom „Domov prírody a voľne žijúcich rýb“. Nič z toho neexistuje, ale profit je profit.

Legislatíva nie je dokonalá a legálne zavádzanie bežnými marketingovými praktikami číha všade okolo nás. Takisto, môžeme vymyslieť názov džemu s veľkým nápisom 98% Ovocný Džem, v skutočnosti iba s 50 - 60% kontentom ovocia, ktoré uvedieme malými písmenkami na zadnej strane obalu. Nadpis 98% Ovocný Džem je pre nás, spotrebiteľov jednoznačne zavádzajúci, EÚ legislatíva to však vidí inak.

Ako vyzerá ochrana spotrebiteľa na Slovensku?

Pre ochranu spotrebiteľa na Slovensku existujú aj takzvané dobrovoľné označenia. Bohužiaľ, aj s nimi sa dá manipulovať, aj keď iba čiastočne. Na dodržiavanie označovania potravinových produktov u nás dohliada Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Takže, aby sme sa i napriek dlhoročným skúsenostiam uistili, že v tom, čo píšeme, sa naozaj nemýlime, nechali sme si to od tejto štátnej inštitúcie overiť. Tá nám správnosť našich tvrdení jednoznačne potvrdila.

„VYROBENÉ NA SLOVENSKU“, resp. „KRAJINA PÔVODU SLOVENSKÁ REPUBLIKA“.

Donesieme mäso z Brazílie a vyrobíme z neho klobásu, označíme ako „Klobása Od Slovenského Sedliaka“. Veď všetky výrobné procesy sa uskutočnili na Slovensku, takže prajeme dobrú chuť.

Domáca klobása Zdroj foto: Shutterstock.com

„SLOVENSKÁ POTRAVINA“

Takto označená potravina musí obsahovať 75 % surovín s pôvodom na území Slovenska a všetky výrobné procesy sa musia uskutočniť na území Slovenska.

Vezmeme mlieko zo slovenského chovu, ktoré bude tvoriť 75 % objemu jogurtového pudingu. Vo výrobnom procese do neho pridáme nemecký chlorid vápenatý, ktorý nemusíme podľa EÚ legislatívy ani uviesť na obale, keďže sme ho použili vo výrobnom procese, ďalej holandskú jahodovú hmotu s cukrom a sladidlami, xantánovú gumu z Číny, aby sa to pekne lesklo a hrdo sa to môže propagovať pod názvom SLOVENSKÁ POTRAVINA.

Dobrovoľné označenia, pri ktorých by ste mali mať garanciu pôvodu s plným pocitom istoty, sú:

“Kvalita z našich regiónov“ - tu by ste mali mať záruku, že výrobky skutočne pochádzajú zo Slovenska.

„Slovenská potravina“ - toto označenie je určené pre jednozložkové potraviny vypestované na Slovensku, čiže napríklad pre slovenské ovocie a zeleninu.

Rada na záver

Nepozerajme sa na marketingové názvy s veľkými písmenami na prednej strane. Obaly lákajúce svojou ligotavou farebnosťou sú plné manipulačných sloganov. Čítajme pozorne zloženie výrobku a jeho pôvod, uvádzané malými písmenkami na menej atraktívnej zadnej strane obalu.


autor: Patrick Linhart, Bsc in Retail

potravinový kritik


Možno vás bude zaujímať aj toto:

Videoreportáž: takéto rajčiny nám ponúkajú v supermarketoch


Zaujímate sa o viac takýchto tém? Potom sledujte našu FB stránku - [Bez servítky o potravinách - ZDRAVIE.sk].

mikuy

pomalu nemáme čo nakupovať, vsetko sa falšuje, jedine to čo si kúpime od farmára. Ale kde si farmár trhy, štát ich nepodporuje

Mesačný princ

každý chov je predsa potrebné regulovať, inak sa stane nekontrolovateľným a začne chov vytláčať chovateľa. A to žiadny chovateľ nechce a tak robí všetko preto, aby udržal chov v prijateľných číslach, ktoré by ho nijako neohrozili.

Ak nám naservírujú potraviny či lieky, ktoré nám v konečnom dôsledku náš život skrátia, tak to nikto nebude riešiť.
Tak isto je to s konfliktami kdekoľvek na svete, či rôznymi epidémiami.

Chovateľ si jednoducho musí postrážiť ako zdravotný stav jedincov v chove, jeho užitočnosť a musí ho občas redukovať.

Rovnováha musí byť :)