ahoy, založila som tuto temu pretože by som bola velmi rada keby ste mi aspon niekto povedal čo to so mnou je. Takže asi pred Rokom a mesiacom som si podrezala žily. A potom som išla za mamou, čakala som že pojdeme ku nejakej doktorke. Ale nešli sme. Mno a odvtedy som mala aspon rad do mesiace psych. zachvet, teda. ten osobnostný zachvat. (problem s existenciou)
No a posledné 4 mesiace sa to obratilo na lepšiu cestu, zachvaty som nemala, vôbec.Zmenilo sa aj moj postoj k ludom, bola som viacej drzejšia. Ale teraz to už nezvládam. Pretože ked sa na to teraz pozeram vypadá to asi takto: .. pol roka po tom "incidente" som si v škole zhoršila priemer o 2 stupne, celé dva mesiace som sa stranila ľudí. Bola som celé dni doma.A teraz je to ešte horšie, zhoršila sa mi koncentrácia, myslím tím že ked čítam nejaké texty, tak po prečítaný celej tej strany, si neviem s toho usúdiť žiaden záver. A taktiež sa mi stalo že som písala rýchlo a bez chyby, teraz píšem síce trochu pomalšie a s chybami. Chcem to odstrániť, a tak si vždy čítam po sede texty a myslím si že je to dobre napísané. a ked to odošlem, pozrem sa na to ešte raz a vidím tam neskutočne veľa chýb.ČO TO SO MNOU JE?? Predtým som taká nebývala. Prosím poradte mi ja som už vážne v koncoch.
Neviem čo to so mnou JE :
ahoy winter,
dakujem aj tebe za odpoved,
chcela som isť k psychologičke, hovorila som o tom aj mame, lenže mama, urobila toto: zohnala číslo, a aj sa pýtala na psychologa v našom okoli. toto všetko má, ale ďalej to už nerieši,mam pocit že ona si myslí že ma to prejde samo od seba. Verila by som tomu kebyže sa citim lepšie, ale Moja mama nemá ani tušenie, čo ja po nociach robím alebo cez den, nemá ani potuchy ako mi je, ako sa s tými rukami cítim.
A pýtal si sa na môj vek, no ešte dva roky budem mať "-násť".
A ešte by som sa chcela spytať ako to myslíš s tím " Tvoj život" ??
Arcaky, s tymto nie su zarty. Aj ked je jasne, ze pred rokom si si nechcela naozaj ublizit, ako sama pises, chcela si na seba len upozornit, pretoze sa asi citis sama a nepochopena. Nenapisala si sice vek, ale podla toho, co pises, budes asi teen-age a v tomto veku su podobne pocity normalne (hormony a tak...).Ale ak si bola schopna aspon sa pokusit podrezat si zily, treba to urcite riesit s psychiatrom, pretoze moze prist afekt a Ty to urobis naozaj. Teraz uz nejde o Tvojich rodicov, Tvoje okolie, ale o TVOJ ZIVOT a ten mas len jeden, tak si ho nepokaz hned na zaciatku! Drzim palce!
ahoy kalito,
v prvom rade by som sa ti chcela poďakovať za odpoveď.
a v druhom, no vieš stým že sa nemožem na mamu uplne spolahnuť máš pravdu. už jej neviem ako mam povedať že ja nie som psych. v pohode od toho "čo sa stalo pred rokom"
No a pýtala si sa Prečo. No proste preto bo vtedy som za prvé neznášala rodičov. Neviem asi som chcela na seba vtedy upozorniť. Ale evidentne to nevyšlo. A teraz si uvedomujem že som si tím dobabrala život.
Z toho co tu citam, usudzujem, ze sa uplne nemozes spolahnut na mamu, pretoze tvoje problemy neberie dost vazne. Pekne chod k psychiatrovy, vyrozpravaj sa mu, mozno pridete na koren veci. S tym textom, to moze byt uz aj z vycerpania. Ja som sa tiez nevedala ucit a sustredit na veci, ked som nebola v psych. pohode...A preco si si chcela podrezat zily? Aky tam bol dovod?
