Neviem, ako dalej

Príspevok v téme: Neviem, ako dalej
bobula

Som s priatelom 5 rokov,zijeme spolu 3.5 roka.Od zaciatku vztahu som tusila,ze ho nemilujem uplne,ale veci sa neskor zmenili a naucila som sa ho mat rada aj pre jeho pokojnu povahu a schopnost vyvazovat tu moju temperamentnu. Posledny pol rok ale uz chytam vazne stavy uzkosti, citim, ze my spolu nemame byt, vnimam aj nazory okolia, ktore nas vnima ako dve rozdielne osoby pochadzajuce z rozdielnych svetov. Situacia zasla az tak daleko,ze mu nadavam a vsetko mi na nom vadi,aj to, ako sa pohybuje,najviac a rozculuje, ze nemam od neho ziadnu odozvu ci uz pri hadkach alebo pri kazdodennom zivote,je totiz velmi tichy,uzavrety,cely cas travi pri pocitaci,je velmi pasivny a stahuje aj mna.Nikdy som nemala tak casto depresie,lebo sa s nikym kvoli jeho nespolocenskosti skoro nestretavame,sedime doma,nikto nas nema rad,hoci ja som velmi spolocenska a mala som vela priatelov.Stracam svoj zivot, vela som obetovala,aby sme dokazali spolu fungovat,je to dobry chlap,len nema ziadnu hrdost,nechce so mnou komunikovat o problemoch,nema mi co povedat,len tak tam ticho sedi a mna vnutorne ide roztrhat.Je ako spiaci princ.takto sa to toci celych 5 rokov,chcem sa s nim, rozist,trapim sa ale,lebo mam uz 30 rokov a obaja sme si prezili spolu vela,ale citim, ze toto nie je muz,ktory ma urobi stastnou.Zivot s nim je pokojny,sme dobre zabezpeceni,ale vsetko je na mne,som unavena,je mi neustale do placu.On nich nechape.

fidorka2

ja mám kvôli manželovi depresie už 30 rokov, ale mám 2 deti tak sa rozvádzať nechcem a on by stým aj tak nesúhlasil, lebo som to už viackrát navrhla, ale drží sa ma ako kliešť. Preto ti radím rozídi sa s ním čím skôr, neskôr to už bude čoraz ťažšie, a úplne budeš mať zničenú psychiku.

ah marja

NEchcem sa ja do toho moc starat pretoze mam len 19 ale myslim si, ze tvoje stavy istotne njesu normalne .. ak si myslis, ze je to koli tvojmu chlopakovy tak sa vyskusaj na nejaky cas od neho odlucit a povenovat sa sebe samej a pritelom. Ak sa budes citit lepsie, nemas dovod sa k nemu vratit. Je to sice krute ale kazdy mame pravo na nas "vysnivany" zivot.

bobula

no vo vnutri ma skor napada, ze sa zabijem ja, lebo neviem, ako z toho von...som mu dnes povedala, ze to s rozchodom myslim vazne, lebo na nom uz nemam nic rada a nie je normalne, aby som trpela tak casto zachvatmi hnevu a plakala skoro stale pre hocijaku somarinu. Povedal mi, ze som psychicky labilna. Citam na nete o depresii, lebo od oktobra som uz 2x odpadla, mam stavy uzkosti a podobne priznaky depresie, tak ci nebude problem aj tu.....