Som vidata skoro 7rokov zijem s jeho rodicmi od kedy spolu zijeme nazivali sme si zo zaciatku dobre spolu v jednom dome,ale po case sa to ymenilo k horsiemu.Moj manzel bol co raz viac na nevidrzania stale ma poucoval ponizoval na rodicou mi nadaval jeho rodicia ma tak isto ponizovalia aj moju rodinu po case som si nato zvikla po roku manzelstav sme odisli do zahranicia boli sme tam 2 roky nazivali sme si docela dobre ale koli mojmu zdravotnemu stavu sme sa museli vratit domov spet k jeho rodicom to uz som mala dve deti stalo sa to ze po navrate domov som musela absolvovat dve tazke operacie no moj manzel sa este viac zmenil k horsiemu zacal si vipisovat s byvalimi frajerkami mal kumne otpor chodil von nepomahal mi ukazoval mi ako ma uz nechce aj mi to viac krat povedal ze ma neluby snazila som to riesit s jeho rodicmi ale oni mi nechceli verit aj ked priamo kolo nich mi vravel ze ma nenavidi a bol by rad keby som zomrela a bola som unho len zrala psychiatricka a pred jeho rodicmi ma ponizoval a psicicki ma deptal psichicki som uz bola nadne ale musela som bojovat s mojim zdravim a aj bojovat o svojeho manzela trvalo to osem mesiacov pred sviatkami sme vicestovali do zahranicia za mojimi rodicmi nas vztah bol velmi dobry odychla som si a po sviatkoch sme sa vratili k jeho rodicom no po troch dnoch si moj manzel zase vimyslel ze si vipisujem cez internet z druhimi chlapmi a nechce si dat visvetlit ze si s nikim nepisem neviem ze co ho zase chitilo preco si uz nemozeme zit v pokoji a v stasti ked uz to zdravicko mi tak nesluzi a velmi ma to trapi preco mi tak chce stale ublizovat a chce aby som bola v nepokoji neviem ci mu to roby dobre ked ma vidi utrapenu a znicenu z jeho povahy neviem co dalej co zrobit aby ma respektoval a ma lubil ako predtym neviem co ho zmenilo lubili sme sa ako nikto boli sme do seba zalubeny a len co som prisla k nim byvat tak vsetko padlo citila som od neho ako jeho laska kumne upada a sa straca a len sa snazi byt co najdokonalejsim synom a najhorsia je to ze nechce sa osamostatnit a je zavisli na svojich rodicou rozkazuju mu ako za slobodna a riesi vsetko len s nimi a ja som ako keby vzduch proste som s toho vsetkeho nestastna ale nato vsetko aj tak milujem lubim ho ale viem ze nic pekneho ma uz necaka len trpeit
AKO DALEJ
Neostáva ti nič iné, iba sa pokúsiť dostať ho od rodičov, tým myslím odísť, pokúsiť sa osamostatniť, nájsť si nové bývanie, bez jeho rodičov, ak ťa má rád tak buď pojde s tebou alebo príde za tebou. Ja mám niečo podobné, viem ako to vadí keď partner sa viac stará o to čo rodičia, než čo vlastná žena a deti. Je nad slnko jasnejšie že máš muža poriadneho slabocha, ale to neznamená že je zlý a že by si ho nemohla milovať, ale sa poriadne natrápiš, pretože aj keď si chorá, tak je to na tebe, aby si to všetko zariadila a ty musíš byť tá silná... Držím palce
to nie je život , to je trápenie. Rozíjď sa a začni od znova, byť ponižovaná vlastným manželom a jeho rodinou...to ťa časom úplne zničí. Sama to manželstvo nezachrániš, nato treba dvoch. A tvoj manžel mi pripadá ako keby hľadal problém.
