Ahojte..tak zacnem takto. S priatelom sme spolu 3 roky a teraz nastal...ako to nazvat...neda sa to nazvat ani "problemom" v pravom slova zmysle. Mame nadherny vztah, obaja sme zacali vysku, planujeme spolocnu buducnost, sme si sudeni, je nam spolu neopisatelne, proste..rozpravka:)) mame uz byt, auto, rodicia nas podporuju, on studuje pravo, ja medicinu..ale predsa. Problem je v tom, ze sa nenormalne podcenuje. Ma depresivne stavy, ktore pramenia z toho, AKA SOM. Vraj som prenho prilis dokonala, prilis pekna, prilis..prilis..prilis..ma pocit, ze si ma "nezasluzi", ze nie je pre mna dost dobry a pod.. ale to nie je pravda:( som uplne normalne dievca, studujem, aby sme sa mali dobre a medina ma bavi:))) sme spolu kazdy vikend, a v tom je ten kamen urazu. Ked sme spolu, je nam SUPER, uzivame si spolocne chvile, na nic zle ani nepomyslime, proste..stastie. Ale akonahle sa mame rozlucit a ist "od seba", chytaju ho strasne stavy. Cele dni ledva nieco zje, nic ho netesi, skola nebavi..intrak kde byva-mimochodom novopostaveny-tam sa citi strasne zle..pise mi spravy, ako ho laska boli, zranuje a aky je nestastny, ze ma od seba raz odozenie, ze naco som s nim. Ja ho ale ubezpecujem, ze s nim chcem ostat NAVZDY..je moja jedina, najvacsia laska, ideal..naozaj, nezartujem. Upratuje, vari, nic mi nedovoli nosit..spravi vsetko a nemusim ani slovkom.. len z tohto som smutna, preco ma berie ako "boha" a nie je so mnou taky stastny..preco tie zbytocne depky??Ako mu pomoct z toho von???
Som zufala..
Priatel a jeho depresie..sebaznicujuce myslienky, sebapodcenovanie.Ako z toho?
Jajka..presne tak..ty jedina ma chapes:´( presne si sa vies vcitit do toho,co prezivame. Sme boli 2 roky spolu NONSTOP. Asi preto..ale podla mna, pride leto, teplo, budeme za sebou chodievat, budu prazdniny, zlepsi sa to:))) asi mas s tym macikom pravdu, ja mam od neho, ale asi mu darujem aj ja:)) minuly tyzden som mu kupila taku karticku na ktorej bol strazny anjelik..a vies, co spravil?Do tej tvaricky si nalepil moju fotku a dal si ju do penazenky..
A,Deutz, ked je na intraku jasne, ze sa tam pije, vsak je to normal..normalne mi povie, ze stiahol so spolubyvajucimi 2 flasky cerveneho a idu na hrusku..v tomto sa predomnou nehra..a ja mu nejdem nic zakazovat, no boze..jeden vecer sa opije, tak co. Aspon sa odreaguje a zabavi...
A ako vieš, že mu je bez teba smutno? Veď nech zoberie kamarátov a nech sa idú niekde opiť. Možno to aj robí a len pred tebou hraje takého ciciaka :D
poliewočka, vobec si ich nevšímaj, vy ste obaja fajn a to že jemu je bez teba smutno je pochopiteľné. my máme tiež taký vzťah ze bez seba nevieme vydržať,viem to pochopiť. držte sa a tešte sa na to ako budete spolu. povedz mu nech sa netrápi, užite si každu chvilku co máte s radosťou, ze ste spolu, a tie chvile odlucenia - no, len vydrzať. ak sa naozaj tak lubite, tak to urcite zvládnete.
daj mu nieco, napr. plysacika, ku ktoremu sa bude moct pritulit miesto teba :) ktory mu ta bude pripominat.
Inac aby bolo jasne,ja taketo vyrovnavacky vo vztahoch neuznavam a nemyslim si,ze mas dovod robit schvalne blbosti,len preto aby sa on citil dobre.
Pozri ak ta ma rad,musi ta mat rad taku aka si - aj ked sa mu zdas prilis dokonala.To,ze upada do depresii je jeho problem a on sa s tym musi vyrovnat.Ber to ako jeho ulohu,pomahaj mu a on sa snad casom vyrovna so situaciu takou aka je.
raz sa mi stalo..strasne mi prislo zle a keby nebol pri mne, neposadil ma na najblizsiu lavicku, z automatu mi bol doniest teply sladky caj, asi by ma kleplo..casto sa to stava,ze nieco potrebujem a on je ako moj zachranca..:/ keby som nieco vymyslela...NIECO..a aj to sa stava strasne casto,ze sa mu vyplacem na pleci, tak rad mi ponuka naruc..ved to,ze ked sme spolu je vsetko uplne super, len ked ostane SAM so sebou, zacne sa to..ta depka..
Tak mozes skusit drobnosti.Nechas si odist autobus,on po teba pride..Zvlast v tejto zime bude ako tvoj zachranca.Popripade sa opit,nech ti je tazko a on bude cely cas pri tebe a cisty hardcore zacat hovorit pekne prave o tych medikoch,nech este viac ziarli,mozno ho to vyprovokuje,trosku viac na sebe zapracuje,pride nejaky uspech a potom mu zdoraznis,ze ani jeden sa mu nevyrovna..Len neviem,ci mas naladu na taketo hry:-)
dobry tip..
sway, napriklad ako??dobry typ..
vies, ja som taky mierumilovny typ:D nerada ublizujem..ale keby to malo nejak pomoct..len to je to, ze on ma o mna panicky strach. Ze okolo mna kopu medikov, VRAJ rovnake zaujmy..a tak..ved vies
poliewoocka asi nie si moc zakerna,vsak?Ja by som navrhla mu spravit trochu napriek..Vyskusat,ci o teba zabojuje.Potom sa mu dvihne aj sebavedomie.Proste vykounstruovat dovod - on sa zachova spravne,ty budes vdacna zato,ze ta podrzal a on bude rozumiet,preco je taka dokonala zena prave s nim;-)Len ,ci ta to bude bavit robit aj v buducnosti..
A ked sme aj v spolocnosti, vzdy sa drzim akoby v "uzadi", nikdy mu neskacem do reci, ked sa ma nieco rozpravat, v ziadnom pripade sa nesnazim do vsetkeho pchat nos ako ste opisali, ze by som sa "pretekala"..vzdy mu hovorim, ze ho potrebujem, lebo je MUZ..potrebujem ochrancu a pri nom sa citim tak bezpecne..ked idem cez prechod, nepozriem sa,len ho drzim za ruku. On je ten, koho som tak dlho hladala. Je samostatny, vsetko si vybavuje sam, dokonca aj rodicom. Domace prace, varenie, vsetko. Nikdy sa na nic nestazuje, nikdy mu nemusim nieco 2x hovorit. Dokonca ani raz..minule mi sam doniesol moje oblubene ranajky do postele:)) proste POKLAD. Len prilis skromny..
