Ahojte..tak zacnem takto. S priatelom sme spolu 3 roky a teraz nastal...ako to nazvat...neda sa to nazvat ani "problemom" v pravom slova zmysle. Mame nadherny vztah, obaja sme zacali vysku, planujeme spolocnu buducnost, sme si sudeni, je nam spolu neopisatelne, proste..rozpravka:)) mame uz byt, auto, rodicia nas podporuju, on studuje pravo, ja medicinu..ale predsa. Problem je v tom, ze sa nenormalne podcenuje. Ma depresivne stavy, ktore pramenia z toho, AKA SOM. Vraj som prenho prilis dokonala, prilis pekna, prilis..prilis..prilis..ma pocit, ze si ma "nezasluzi", ze nie je pre mna dost dobry a pod.. ale to nie je pravda:( som uplne normalne dievca, studujem, aby sme sa mali dobre a medina ma bavi:))) sme spolu kazdy vikend, a v tom je ten kamen urazu. Ked sme spolu, je nam SUPER, uzivame si spolocne chvile, na nic zle ani nepomyslime, proste..stastie. Ale akonahle sa mame rozlucit a ist "od seba", chytaju ho strasne stavy. Cele dni ledva nieco zje, nic ho netesi, skola nebavi..intrak kde byva-mimochodom novopostaveny-tam sa citi strasne zle..pise mi spravy, ako ho laska boli, zranuje a aky je nestastny, ze ma od seba raz odozenie, ze naco som s nim. Ja ho ale ubezpecujem, ze s nim chcem ostat NAVZDY..je moja jedina, najvacsia laska, ideal..naozaj, nezartujem. Upratuje, vari, nic mi nedovoli nosit..spravi vsetko a nemusim ani slovkom.. len z tohto som smutna, preco ma berie ako "boha" a nie je so mnou taky stastny..preco tie zbytocne depky??Ako mu pomoct z toho von???
Som zufala..
Priatel a jeho depresie..sebaznicujuce myslienky, sebapodcenovanie.Ako z toho?
ked so citala tvoj problem, prve co minapadlo bolo, ze od rozkose sa aj psi besneju. ste zabezpeceni (predpokladam, ze nie vlastnym pricinenim), studujete, ste zdravi.... ziadne starosti, ci existencne problemy, takze preco si starosti nevyrobit, vsak? na vztah treba zrelych ludi.
Aj som ho nahovarala..ked si pozeral moje knihy, najma tie z anči,velmi sa mu pacili, take farebne, radost sa ucit:)) a on je velmi sikovny, on by to dokazal..len je to tazko:(( sam si neveri, vravi,ze by tu nevydrzal a nezvladol by to..dokonca by sme tu v Pha mohli aj spolu byvat, pomahala by som mu, navzajom by sme sa podporovali..ale ked sme sa o tom rozpravali, hovoril mi, ze on proste nema to medicinske citenie..nelaka ho to vobec..na druhej strane, pise skvele clanky, vedela by som si ho predstavit ako redaktora v nejakom motoristickom casopise, do aut je blazon, vie toho viac ako ktokolvek iny..uzas:))
len..ja tak nerada vidim,ze trpi niekto, koho milujem najviac na svete a s ktorym si planujeme buducnost:´´((
ty mu dávaš veľa pozitívnej energie, je bez teba smutný, musíte to vydržať, ešte ten mesiac, bude lepšie,a pár rokov :) nepríde študovať tiež do Prahy?
:))) inak, je to tu fajn, ak na medinu, tak odporucam:))) povedala by som, ze rodinou..
takto som ťa práskla :) ale rada ťa vidím, spomenula si Prahu a medinu tak ma to napadlo :)kým je podceňovaný ?
rozmyslam, ze problem by mohol byt aj v tom, ze je asi podcenovany:((((
tak uz ako poliewoocka..
A uz som odhalena:DD jajka, ty betarica:D v piatok ma caka posledna skuska:))) a potom budem mesiac doma..
oprava - ako mu chybam :)
ked bol moj drahy na vojne, tiez mal take stavy, hoci inak nie je depresor, stale mi pisal ako ma lubi, ako mi chyba, a ze ho urcite opustim :)
