Strata životnej energie

Príspevok v téme: Strata životnej energie
dolores.h.

Ahojte.

Mala som 23 rokov, keď mi zomrel priateľ, bolo to v čase krátko pred našou svadbou. Bol to obrovský šok, z ktorého som sa spamätávala veľmi dlho a veľmi ťažko.
Niekoľko mesiacov po jeho smrti mi diagnostikovali rakovinu, čo bol ďalší šok a následná terapia nebola zrovna prechádzka ružovou záhradou. Bolo to pre mňa nesmierne náročné obdobie, plné smútku, plaču a bolesti a hlavne absolútneho sklamania zo života.
Do istej miery som sa spamätala, žijem ďalej, lebo mi ani nič iné neostáva, ale cítim, že niečo vo mne nie je v poriadku, nemám vôbec chuť pokračovať ďalej, chýba mi akákoľvek životná energia. Nič ma nebaví a nič mi nerobí radosť. Neviem sa tešiť, neviem sa smiať, neviem plakať, akoby som mala v sebe nejaký blok. Necítim nič, len obrovskú únavu a absolútne žiadnu energiu.
A tak hľadám radu, pomoc, ako prekonať túto obrovskú nechuť k životu, oživiť zablokované emócie a znovu naštartovať životnú energiu.

Sara1

Dolores, nerozmýšľala si nad kúpou psíka? Odporučila by som ti Cavaliera - sučku. Je to milý a nenáročný tvor, ktorý sa vie úžasne tešiť, hodí sa i k deťom a starým ľuďom pre svoju priateľskú a láskavú povahu. Myslím, že by mohol pohladiť tvoje srdce a znovu vyčarovať úsmev na tvári. Pri venčení spoznáš i ďalších ľudí, ktorí milujú zvieratá a nie zrovna behanie po baroch, psík ti prinesie i priateľov, možno sa ti skrze neho podarí znova sa začleniť do života...Moc držím palce!

dolores.h.

Darika, no, pravdupovediac, ani nemam nikoho takeho, vacsina "kamaratov" zduchla, ked zistili ze nemam chut sa s nimi zabavat niekde po baroch. Presne tak, ako sa hovori - smej sa a cely svet sa smeje s tebou, plac a budes plakat sam. A tak to je. No ja mam pocit, ze uz placu bolo dost a treba ist napriek vsetkemu dalej, a zrazu zistujem, ze som uplne prazdna, ze ten smutok bol ako kyselina, ktora vyzrala vsetky emocie, aj energiu.
Nutim sa do roznych veci, ale nie je to ono, je to ako s autom, bude sa hybat vpred, aj ked ho budete tlacit, ale ked donho natankujete benzin a nastartujete, je to nieco celkom ine... A mne prave chyba ta stava a tym padom ani nedokazem nastartovat.

S psychiatrom nemam velmi dobre skusenosti, predpisal mi antidepresiva, ktore u mna narobili dost velku sarapatu a viac uskodili ako pomohli, mozno bol problem aj v tom, ze sme si s lekarom velmi nerozumeli.

Ak by ste nahodou poznali dobreho psychiatra ci psychologa v BA, bola by som vam vdacna za kazdy tip.

kvietok 12

nebud smutna,ja mam tiez psychicke problemy a psychiater mi pomohol,skus to,bo ja som tiez stale smutna,mam osobne problemy co su ale oproti tebe asi nic,ale radia Ti dobre,musis na pekne veci mysliet a mozno casom si este niekoho najdes,aj ked urcite teraz nechces o tom ani pocut

Sex Godess

dolores- necudujem sa ti,po tom, co ta postretlo v takom mladom veku, ale ked ja mam depku, riesim to sportom. Takze poradim ti sport. Ja robim tenis. Ale mozes sa dat na hocico.

Alebo ine hobby, zaplat si kruzok niekde, podla toho co ta bavi. Hlavne bud s ludmi, musis sa citit, ze ta niekto potrebuje, potom to bude fajn

darika

dolores
a ty nemas nikoho,kto by ta trosku povzbudil a nedovolil,aby si takto prezivala?Musis sa o niekoho opriet,rozpravaj,o comkolvek,s hocikym.Musis s tym zacat.Pomalicky.

dolores.h.

Dakujem vam za povzbudenie, no, su to uz vlastne tri roky, a ja, aj ked som sa s tym nezmierila, pochopila som, ze to nezmenim a teda mi nic ine neostava, len ist dalej. Ale zrazu zistujem, ze nemam vobec ziadnu energiu, silu, chut zit, napriek tomu, ze by som chcela. Proste to nejde, neviem sa znova "nastartovat", byt taka ako predtym. A to ma trapi.

darika

dolores
myslim,ze takymto niecim by mal prejst kazdy clovek na svete,aby spoznal skutocne problemy.Uprimne?Nebudem ta lutovat,pretoze to asi nepotrebujes.Prajem ti len,aby si rychlo nasla stratenu energiu,zmysel v zivote,usmev...
Skus sa zobrat a ist niekam na dovolenku.Ked aj sama.Spoznat ludi.Mozno ti treba vymenit miesto.Kde ti nebude nic pripominat.Moc drzim palce.

jablko11

dolores.h., nemas to jednoduche, naozaj... hm... ja som si teraz uvedomila po precitani tvojho prispevku, ze som skutocne blba. ja totiz nemam ziaden vazny problem, a napriek tomu mam podobny pocit - nic ma nebavi... neviem, co mam robit, na co mam mysliet, ako travit cas... a pritom moj zivot bezi tak nejak normalne. ale ta zivotna energia mi nejako v poslednej dobe chyba... hadam to je len prechodne. a myslim si, ze aj u teba to chce len cas. bolo toho teraz na teba dost a preto asi bude aj trosku dlhsie trvat, kym ta unava pominie a vrati sa chut a energia. drzim palce

zdenulka

ak mam povedat moj nazor,ked sa vcitim do tvojej kozi,ani ja by som tu energiu nemala keby my niekto taky blizky ako moj priatel zomrel a kratko pred svadbou (ta svadba nie je az taka dolezita) ja by som nemala preco zit..to je moj nazor..ale skus ist k nejakej psychiatricke mozno ti pomoze

zdenulka

ak mam povedat moj nazor,ked sa vcitim do tvojej kozi,ani ja by som tu energiu nemala keby my niekto taky blizky ako moj priatel zomrel a kratko pred svadbou (ta svadba nie je az taka dolezita) ja by som nemala preco zit..to je moj nazor..ale skus ist k nejakej psychiatricke mozno ti pomoze