Dobrý večer,
Som mladý chalan ktorý je introvert. Kvôli mojej tichosti a strachu z ľudí sa mi výrazne komplikuje život. Mám strach sa z ľuďmi rozprávať a nadviazať nejaké priateľstvá. Každý deň som len doma a to mi nerobí dobre na psychiku. A takýto bezcenný život ma nebaví. Viete,... ja som takýto vždy nebol. Sklamali ma ľudia s ktorými som bol ,,kamarát,,. Odvtedy som k ľuďom odmeraný a do spoločnosti vôbec ale vôbec nechodím. Je to tým, že už ani nemám kde ísť keďže nemám žiadnych ale žiadnych kamarátov ani nikoho kto by ma mohol vypočuť. To, že to píšem sem je posledná možnosť. Čo by ste mi poradili?
Viackrát zlomený
Zlomený
bella12
Nejde o to, ze by si sa im vnucoval. Ale urcite su v triede take situacie, ked sa nieco riesi a Ty by si k tomu tiez mohol nieco povedat. Pripadne zapojit sa do nejakeho rozhovoru, ktory by Ta zaujal, povedat na zaciatok len par slov. Citis, ze to takto dalej nemoze ist, tak treba vykrocit malymi krokmi smerom k inym.
Okrem toho jedneho cloveka nie je v triede nikto iny, kto by Ti este sedel, kto ma podobne zaujmy a s ktorym by si si mohol rozumiet? Nemusite byt hned najlepsimi kamaratmi, ale aspon by ste mali nejaku spolocnu temu, o ktorej by ste sa mohli rozpravat. Vies, inak to nejde, ako sa zacat prekonavat.
Ja sama som introvert a velmi dobre si spominam na tie casy, ked som sa tiez bala zapojit do rozhovoru, citila som, ze by som mala, ale mala som strach a navyse ma nic vhodne nenapadalo. Citila som sa pod tlakom, ze musim nieco povedat, ale nedokazala som to. Ty to skus inak. Mozes zit aj nadalej ako doteraz, ale nemusis. Ak sa rozhodnes s tym nieco robit, rob to pre to, ze to chces vyskusat, nenut sa za kazdu cenu. Prekonaj strach a zacni pomaly, sem tam nieco povedz, staci nejaku poznamku. U mna to bolo hlavne o sebavedomi, podcenovala som sa a inych - extrovertov som povazovala za lepsich ... V skutocnosti sme si vsetci rovni bez ohladu na povahu. Dalej som sa bala, ze sa strapnim alebo co si budu o mne ini mysliet, takze bolo lepsie byt ticho. Problem bol vsak v mojej hlave a v mojich obavach, ktorym som verila a ktore ma brzdili. Neskor som prisla na to, ze sa nesmiem brat tak vazne, som clovek ako kazdy iny, a ako kazdy aj ja mam pravo sa mylit a svet sa nezruti. A zit podla nazorov inych, to sa neda. Takze sa treba prijat taky aky si, a to ze si introvert neznamena, ze nemozes vyjadrit svoj nazor alebo sa s niekym dobre porozpravat. Je len na Tebe, ako blizko si inych k sebe pripustis. Respektuj seba a budu Ta respektovat aj ostatni. Prejav trochu zaujmu o ich svet a uvidis, ze sa vsetko zacne menit.
Zlomený
Tak mám s kým prehovoriť jeden človek tam taky je ale keď nemám čo povedať tak som ticho a sedím na mieste ako idiot.
Na spoločnú akciu zo školy sa ešte neišlo si niekam posedieť veď prečo by aj malo?...
Nepriatelský nie skôr neutrálny. Oni sa nezaujímajú o mňa a ja sa im nevnucujem.
bella12
A ako je to v skole cez prestavky? Naozaj nemas ani tam jedineho priatela, s ktorym by si prehodil nejake to slovo?
Nemohol by si sa pridat, keby sa islo z triedy na nejaku spolocnu akciu, niekde si posediet? Ci vnimas tento kolektiv ako nepriatelsky voci Tebe?
Zlomený
Mám 18 som študent
bella12
Zlomeny, kolko mas rokov? Pracujes alebo este studujes?
Zlomený
lost - s nikým som si ešte dlho cez net nepísal takže ani v tomto smere nič.
tifany - nejde ani tak moc o to že ma sklamali s tým som s avyrovnal a zabudol na to ni problém je v tom, že ja neviem nadviazať nové známosti ani sa nijako prihovoriť, nedajbože začať konverzáciu.
tifany
Ahoj, aj mna vela krat sklamali kamaratky, kamarati, prietel...uz neverim kazdemu a som odmerana k tym ktory mi ublizili ale urcite sa kamaratom nevyhybam, je to blbost ... vzdy sa najde niekto kto ti ublizi, kto ta sklame, treba sa s tym len naucit zit.ved zivot je taky krasny a len jeden...
Zlomený
rony - na nete problem nemám.
zacni zit - veď práve aj by som chcel najst si priatelov no neviem kde neviem ako.
lost - Z Trnavy
