ahojte, neviem ci vobec ocakavam nejaku radu alebo tak, asi len nejake reakcie na to a podobne pocity... mam 22 rokov a uz strasne dlho tuzim po rodine (svojej vlastnej) po muzovi, vlastnom byte, dietati.. je to hlupe, ale mam pocit, ze to je jediny zmysel mojho zivota, ako si ho predstavujem.. teraz som na VS, viem ze sa to jednoducho neda, ved na to treba najprv dokoncit skolu, pracu, peniaze, vsetko postupne.. ale uz to trva od strednej a mna uz nic nebavi, nemam na nic chut, zacinam si prestavovat ze keby som mala jedno zelanie, zelala by som si preskocit par rokov kym dokoncim skolu najdem pracu zarobim peniaze az do obdobia chystania svadby :D viem ze treba cakat a byt trpezlivy, vsetko bude, ale nic z toho co teraz robim mi nedava zmysel a nebavi ma to, chcem nieco ine. ale viem ze sa k tomu mozem dostat len takto.. neviem ci rozumiete...ma niekto podobny pocit?
Túžim po niečom inom...
vebe: dakujem za prispevok. ano vtedy bolo ale vsetko ine, teraz je problem hlavne ten, ze na vsetko treba tak vela penazi... a priatelom sme obaja studenti, nic by sme neutiahli...a zas aby nieco boli rodicia nuteni platit...nechcem byt nikomu nic dlzna, preto sa nemozem unahlit a teda tato moja ,,tuzba" po tom vsetkom musi este najmenej tri-styri roky pockat..aaaaach keby len bola aspon nejaka nadej ze dokazeme vyzit..ale nemame vobec nic...
Napisala som to co som citila ja. Netvrdim, ze to iste ma citit aj niekto iny.Ani nikoho nesudim, ak si veci riesi inak. Mne nic neprislo len tak zadarmo,ani za par drobnych, ziaden druzstevny byt ci nieco podobne. Zacinali sme fakt velmi skromne, manzel v skolstve a ja ako studentka a neskor v zdravotnictve. Vsetko sme si podstivo odkrutili (ci uz s detmi, ci v praci -atestacie, sluzby, nadcasy).Ale som fakt spokojna.
kazdy clovek je iny....individualny.to co chce jeden nemusi druhy......ja zas nevidim nic zle aj clovek si zaklada rodinu az po 30tke.vtedy ste dostali byty za par drobnych teraz stoja okolo 2 milionov,vtedy ste mali stabilnu pracu-dnes robis zajtra nemusis....takze ja zas nevidim nic zle,ak sa clovek najprv zabezpeci aspon ten zodpovedny
malacka ja tomu rozumiem, ked som mala 22, bola som v podobnej situacii ako ty a v podstate som podobne rozmyslala ako ty, rozdiel bol len v tom, ze bavili ma aj ine veci (skola a vobec vsetko co som robila). Bolo to pred 20 rokmi a vtedy sme sa spravali trochu inak. Ja som sa v tych 22 rokoch vydala, dokoncila som skolu, hned na to prislo 1.dieta, potom chvilu praca, potom zakratko 2. dieta, materska a odvtedy uz praca, rodina a vobec zivot. Nelutujem to, keby som sa mala rozhodnut urobim to znovu tak isto. Teraz mam 41, syn uz maturuje a ja som stala mlada, aktivna, uzivam si rodinu, deti, pracu,proste super. Ked sme sa zobrali, nemali sme skoro nic, ale vsetko sme zvladli- deti, byt, praca aj kariera (som doktorka, takze aj atestacie).Ja som sa proste chcela vydat,mat deti a vlastnu rodinu a bolo to take silne, ze sa to nedalo prekonat. Doteraz si pamatam tie pocity a je mi tazke pochopit, ze su mnohe mlade zeny, ktore tieto tuzby nemaju alebo ich dokazu potalacat. Mne sa tuzba po rodine a detoch zde u zeny po 20-tke absolutne prirodzena.Viem, ze sa tu objavia rozne protinazory, asi aj ustipane poznamky. To mi nevadi, kazdy sa tu moze slobodne vyjadrit. Ja mam svoju rodinku, dietky, nic mi nechyba a som stastna. Clovek sa musi v takychto veciach riadit svojimi pocitmi, nie tym co si myslia ini.
no tak som to aj pochopila, ale tibike nevie nic o tom, v akej rodine som sa narodila, takze ten prispevok nie je na mieste... a ked se uz pri tom, v zivote by som sa nenechala financovat rodicmi.. clovek, ktory sa na vsetko vykasle lebo ,,ved rodicia zaplatia" je v mojich ociach uboziak. nikdy by som nechcela od rodicov, aby mi kupili napr. byt, ani v pripade, ze by to nebol problem.
no aj ja by som to chcela citit niekedy radsej takto, pretoze tam je to o tom, ze ked dospejes, zmenis nazor a zatial si stastna.. ja teraz stastna nie som , aj ked mam priatela a vcelku sa aj dari.. a bojim sa zas toho ze budem dlho nestastna az nakoniec nebudem mat chut ani na to, co teraz chcem.. ale drzim ti palce lyzicka, a ked si stastna teraz tak zi pre pritomnost, a nezaoberaj sa buducnostou... to by som sa mala naucit aj ja...kedze zajtra tu nemusime byt...
asi to tibike myslela tak, ze keby si sa narodila v inej rodine, tak by si mozno nemala problem s kupou bytu v takomto veku a podobne ;) chapes
ja tak isto.. holt, nejde to, co uz
ja, prave naopak, taketo nieco zatial vobec nechcem. Mozno je to naozaj v tom, ze clovek musi na svadbu, deti a "vlastnu" rodinu psychicky dospiet, lenze ja mam pocit, ze u mna je to ine a bojim sa, ze to nebudem chciet nikdy, ze toto je moj konecny nazor. Mam pocit, ze moja skutocna rodina je ta, ktoru mam teraz (rodicia atd.) a miesto, kde od mala zijem, je mojim skutocnym domovom. Nechcem ho menit. Ja sa totiz ako doma a ako v rodine citim iba s ludmi, u ktorych mam istotu, ze ma nikdy DOBROVOLNE neopustia. Lenze muz ma dobrovolne opustit moze, mozno v tom je hacik.
