Prekvapilo ma koľko mladých ľudí približne v mojom veku sem píše o tom ako stratili zmysel života. Viem o čom píšu, pretože som to zažila aj ja. Mám otca alkoholika a matku, ktorá mi stále pripomína, že som sa narodila len preto, aby som zachránila vzťah a keďže sa mi to nepodarilo, nenávidí ma a každý deň sa na mne musí vyventilovať a bije ma, keď príde z práce. Je to taký rituál už odmalička. S mojimi spolužiakmi si tiež nerozumiem. Nemám žiadnych kamarátov, pretože som príliš tichá a nezaujíma ma to, čo mojich rovesníkov. Vlastne sa to stále opakuje. Ráno idem do školy, potom domov-mama na mna kríčí, alebo idem k otcovi, ktorý je stále opitý. Tento kolotoč by prestal po čase baviť asi každého. Ešte nedávno som bola ako zombie. Nič ma nebavilo, stále som bola smutná, o nikoho som sa nezaujímala a nikto sa nezaujímal o mňa. Chcela som sa zabiť aby som už mala konečne pokoj. Nemala som žiaden zmysel života, žiaden cieľ, nikoho a nič, prečo by malo zmysel tu byť. Cítila som sa nepochopená a zbytočná. Aj som bola. Tak som zrazu začala venčiť psov v útulku a teraz pomáham aj inde. Už viem, že má môj život nejaký zmysel... to čo robím ma vúbec nebaví a všetko sa mi zdá rovnako nudné a nezaujímavé ako predtým. S rozdielom, že som si už prestala vyčítať, že tejto planéte len míńam kyslík. Neviem, či som blázon, či je to nejaká forma depresie, ja totiž momentálne nie som ani smutná ani šťastná. Ja nič necítim. Ja len tak prežívam. Ale napriek tomu sa nedokážem zabiť. Vždy si predstavím to množstvo ľudí a zvierat ktorí potrebujú pomoc a preto sa oplatí žiť. Neviem prečo, ale takto by mohol rozmýšľať každý človek, ktorý má pocit, že jeho život už nemá zmysel... mne totiž samovražda pripadá egoistická. Síce ňou človek vyrieši svoj problém, ale keby sa nezabil mohol by pomôcť iným. Možno som nikdy nebola až v takej hlbokej depresii aby som to vedela pochopiť a možno mi v tom bráni aj moja flegmatická povaha. Totiž najhoršie čo sa mi môže stať je, že umriem... a zo smrti strach nemám. Predpokladám, že ak to niekto dočíta, nebude so mnou súhlasiť. Možno ma trošku ospravedlní môj relatívne nízky vek a s ním spojené hlúpe názory:) Mala som len potrebu niekde to napísať. Tak mi to dúfam prepáčite... :)
nie je samovražda egoistická?
no tak ja by som len dodal : po urcitom ne moc dobrom obdobi ktore som prezival viac intenzivnejsie som sa naucil brat veci optipmisticky aj ked su niektore veci zle. je to vlastne to iste co opisoval lost nizsie. jednoducho treba zivot brat z tej lepsiej stranky, koniec koncov robime si ten zivot sami taky aky je.
neviem si a ani nechcem predstavit ake to musis mat tazke.na to ako pises ze mas nizky vek,pises velmi rozumne,asi si skoro dospela,respektive si nemala ani detstvo.napriek tomu ta obdivujem ako si vies poradit a velmi ti drzim palce.,aby si aj ty bola raz stastna,lebo si to zasluzis
Ludia maju tendenciu vnimat negativne veci ovela viac intenzivnejsie ako tie pozitivne, aj napriek tomu ze tych pozitivnych je viac ako tych negativnych.
To mate ako v ekonomike, existuje, povedzme ze ta sinusoida, cize ide to ako ~~~ ale este na nej mate jednu sinusoidu ze ~~~ a niekedy aj na nej male kopceky.
Cize clovek moze byt v podstate "hore", ale ide "dole, ale stale sa drzi "nad vodou".
Skor by som to pomenoval ze som "nizsie z vyssieho" - je to dobre, stale dobre, avsak to ze smerujem dole/som dole dava prave ten zly pocit...
na tomto grafe je to trosku vidiet:
img.ihned.cz
cena zlata isla rapiiidnedole z 950 na 800, avsak aj ta 800vka je velmi slusna cena za dany tovar..
alebo tu je jeden:
blogs.fxstreet.com
je vidiet ako vysoko to bolo, ale pada to dramaticky, avsak stale je to v oblasti "vysoko"
popripade tneto jednoduchy:
upload.wikimedia.org
povedzme ze je to taka "polovica sinusoidy" a prave tu si vidiet tie mensie "sinusoidy", alebo swingy ktore su na nej.. (vykyv)
Nie je to take zle, aby nebolo este horsie... Ale ak niekto spacha samovrazdu, uz nikdy nezisti ake dobre to mohlo byt...
(tento pripad sa vztahuje skor na problemy kde nefiguruju smrtelne nevyliecitelne a extremne bolestive choroby)
Neviem ci je to egoisticke ale podobny problem mam aj ja teraz. Vsetko sa zosypalo na moju hlavu, a aj ked som sa snazila sa niekomu vyrozpravat nikto ma vlastne nepocuva. Takze ako egoista si nepripadam... skor ako nepotrebne nic... Kolko utrpenia clovek znesie? Netreba takych ludi odsudzovat, ale pomahat im... Ja mam 23 rokov, mozno to co som prezila, bude pre niekoho nic... ale pre mna je to neznesitelne vela a viem, ze ked pride dalsi co i len maly problem uz ho nezvladnem...
Pre Janes: prepac. Chcela som to len trocha rozsirit.
Samovražda sa dá označiť všetkými zlými prídavnými menami a medzi nimi aj egoistická.
ivana45 :
no ved som to povedal tak ako ty len vseobecne v kratkosti :D:D
Pre janes1507: Egoizmus nemusi byt len vo vydierani okolia. Sebecke je aj narobit obrovske problemy a takto od zdrhnut. Niekedy je sebecke kvoli nezvladnutemu partnerstvu nechat deti bez rodica. Niekedy je sebecke skoncit sa tak, aby niekomu pripisovali vinu a robili vycitky pribuzni, deti. Alebo aby si robil vycitky "previnily" partner.
je to naozaj tazka tema, zauimave ako sa ludia vedia doplnat. No zistil som ze samovrazda je egoisticka iba v pripade ze nefunguje pre cloveka vsetko tak ako by chcel, najhorsie je na tom ze takto citovo sa da vydierat inych, A to je viacmenej egoisticke.
