Virtualne priatelstva

Perlorodka,ja sa nebojim, ze budem sklamana, ale ze sklamem...to mi pride daleko horsie. Smiesne je to, ako si ho teraz staviam na piedestal "boha" (aj ked vyzera uplne normalne) a preto by som chcela mat vsetko daleko lepsie ako mam. Citim sa ako seda mys.
Ked si v hlave predstavim, ze sa s nim mam stretnut - zacinaju u mna infarktove stavy ;)

virtuálne priateľstvá sú fajn, vzhľadom na svoj vyťažený čas by som bez nich nemala možnosť spoznať pár niektorých fajn ľudí...
Liona chápem tvoje obavy, asi si v niečom neveríš a bojíš sa, že dotyčného sklameš. Netráp sa ber to ako normálne stretnutie s človekom, ktorého už dávno poznáš, hlavne si to vychutnaj, určite to má svoje čaro a buď pripravená aj na sklamanie, potom sa už nemusíš ničoho vážnejšieho obávať, samozrejme ak si si istá, že ten s ktorým sa máš stretnúť je dobrý človek a neublíži ti....aj keď túto istotu nemôžeš mať nikdy, však ?

Stretol sa niekto z vas s tym vasim virtualnym priatelom? Ja sa mam, ale neviem, ci to vobec zvladnem. Od kedy sa k tomu schyluje zacinam sa citit max neista sebou, tym ako vyzeram...proste otras.

nieje odveci si pokecat ale priatelstvo cez net nejako mi pripada cudne...a neviem ci by som to nazval priatelstvom...co sa tyka chatu rad s luidmi pokecam ale ako to rychlo zacne tak rychlo to aj skonci. Virtualne konverzacie nicia priatelstvo podla mna, ale nepopieram nazory ostatnychm, ved kazdy je iny :). Ludia sa spoznaju cez chat ale v realite su uplne iny co sa tyka vlastnosti. Vyuzivam na chat akurat na dohodnutie stretnuti :D ale nejake debaty nemienim viest cez net. Zoci voci sa na cloveku da spoznat omnoho viac. Aj ked ludia su uprimny aj cez chat ale je to onicom a clovek nema takto chut ani toho cloveka v realite spoznat aj ked nieje zly. Asi tak.
A co sa tyka pokecu je to moc zla stranka. Hlavne pre dnesnu mladez.

Liona:
je to nepekne ale si myslim ze kazdy clovek ma svoje problemy, ludia v zivote prichadzaju a odchadzaju..ja som si s jednym dievcatom pisal asi 5 mesiacov, naozaj pekna, maminka a vzdy sme mali srandu s kazdeho slova kazdy urobil taku srandu ze sme to troska obmedzili spolocne..kecali sme spolu ale ked sme dosli na temu ze deti a co ja chcem v zivote. odpovedal som ze chcem dostudovat a aspon do 30ciatky si uzivat zivot a neviazanost a ze deti su zlate a mam ich rad pretoze cloveku prinasaju dobru energiu ale ze ja do 30dsiatky deti neplanujem iba ak sa zmeni moj pohlad na zivot co sa stane urcite si myslim :D. No a uz sa neozvala. Sem tam jej odpisem ze ako sa ma ako sa jej dari ale to bolo asi dva krat ale aj tak sa neozvala. Nechcem otravovat nikoho ale tak troska mi chybal ten pokec s nou ale ked sa takto rozhodla je to len na nej. Bolo to jej rozhodnutie takze berem to s chapavostou aj ked viem preco asi prestala pisat ale nechcem si namyslat. Ale nechavam to tak.

moje priatelstvo trvalo krátko,asi po po 2 mesiacoch sme sa do seba zaľúbili,a teraz sme manželia:)

nieje odveci si pokecat ale priatelstvo cez net nejako mi pripada cudne...a neviem ci by som to nazval priatelstvom...co sa tyka chatu rad s luidmi pokecam ale ako to rychlo zacne tak rychlo to aj skonci. Virtualne konverzacie nicia priatelstvo podla mna, ale nepopieram nazory ostatnychm, ved kazdy je iny :). Ludia sa spoznaju cez chat ale v realite su uplne iny co sa tyka vlastnosti. Vyuzivam na chat akurat na dohodnutie stretnuti :D ale nejake debaty nemienim viest cez net. Zoci voci sa na cloveku da spoznat omnoho viac. Aj ked ludia su uprimny aj cez chat ale je to onicom a clovek nema takto chut ani toho cloveka v realite spoznat aj ked nieje zly. Asi tak.
A co sa tyka pokecu je to moc zla stranka. Hlavne pre dnesnu mladez.

To iste nebolo len tak.. Velmi sa dostal do problemov, mal obchody nejake, vsetko mu krachlo. Pisal ze je v nemocnici , a potom koniec.:( Mala som na neho tri cisla, vsetky vypnute. Bolo to zle. Hladala som ho. Nic , zlahla sa po nom zem..Zrazu uz nebol den ked napisal ...
Hej bola som zavisla ako pises.
Aj na tom prvom. Kazdy tyzden som mala list a kazdy tyzden som napisala ja, Cele 4 roky.
Ale uz by som to nechcela.
Drzim ti palce

Moje virtualne trva takmer rok.Dost si rozumieme, lenze mam pocit, akoby som bola na tych pismenkach zavisla. Niekedy na neho nemozem prestat mysliet, a ked sa neozyva, namyslam si , ze som spravila asi nieco zle, aj ked to tak nemusi byt. Vy ste tiez mali ten pocit akejsi zavislosti? Mozno citov?
Bodynka, nechapem ludi, ktori dokazu byt natolko sebecki, ze sa bez akehosi vysvetlenia "stratia" a je im ukradnute, co si ten druhy potom mysli...

Kazdopadne som si povedala ze ked s niekym mam pisat , chcem od neho aj adresu , nielen jedno tel cislo na ktore ked sa nedovolate tak to cele skonci.Zo dna na den.. A netusite preco a nikdy sa to nemusite ani dozvediet.