Ahojte, mám problém s priateľovými rodičmi. Sme obaja zúfalí z toho, čo urobiť, aby to bolo už v poriadku. Prosím vás o vaše názory an túto problematiku. S priateľom sa poznáme pol roka, k nemu domov chodím už jeden a pol mesiaca, Pretože sa striedame v navštevovaní sa, pretože sa nevídavame často, iba raz za týždeň kvôli dialke. Na začiatku boli jeho rodičia voči mne milý a bolo vidno, že ich to teší, že ich syn má priateľku, no všetko sa zmenilo. Možno je to dôležité, neviem, ale priateľ má mňa za prvú vážnu známosť, nikoho si ešte nezobral domov a s nikým nechodil vážne. Po čase som spozorovala, že jeho mama je voči mne akási uzatvoreniejšia, priateľ mi povedal, že má len zlú náladu, že on ju pozná predsa len. Bohužiaľ sa mýlil. jeho otec bol naďalej v poriadku, ale začal s tým aj on. Minulý mesiac jeho mama začala vravieť priateľovi, že nemá zo mňa dobrý pocit, že nekomunikujem s nimi, že sa neviem pozdraviť, pričom sa zdravím stále. Vraví, že priateľ sa zmenil, a že je príloš mladý-má 18 rokov a ja 21. Je vraj mladý na vážny vzťah a že nech si ešte užíva. Prešiel určitý čas a jeho mama zase začala. Zakaždým, keď začne priateľovi vyčítať aký je, tak začne s tým, ako sa jej nepáčim. Včera to nabralo už na spáde, povedala, že sa k sebe nehodíme, vraj on je taký sebavedomí a má ambície a ja ho budem ťahať k zemi. Chceli sme spať u neho cez víkend aspoň dva dni, keď sme tak z ďaleka, no nedovolili nám to, včera mu povedala, že keby mal týždňové známosti, či mesačné, tak by im to nevadilo, keby tam spali u neho, ale takto vážne vraj nie. Vôbec sa s nimi vraj nedá komunikovať, nepočúvajú ho a vravia si len a len svoje. Vraj som príliš tichá a neviem čo chcem, a nemám cieľ. Ale ani jeden ma nepozná z nich. Po pravde, ani nemám chuť ísť k nim, ani nemám chuť s nimi komunikovať a pýtať sa ako sa majú, pretože sa hnevám. nevieme s priateľom čo si počať. Na valentína som bola za priateľa, bez ohlásenia, chcela som ho prekvapiť, ani neviete aký bol s toho mimo, že som došla, bol veľmi šťastný.jeho mama sa nezabudla spýtať: prečo musela vlastne prísť?a to ak si predstavuje, že len tak príde? Všetko je podľa nich negatívne, prosím o váš názor. je pravdou, že mám strach s cudzých ľudí a potrebujem trochu viacej čase, aby som vedela bez strachu komunikoVAť OTVORENE. Ale ja chodím predsa len za priateľom a nejdeme sa brať, milujem sa, ale nevidíme do budúcnosti.
