ahojte vsetci..
niektori ste ma tu mozno zaregistrovali.. nepisem do svojej staro zalozenej temy, nakolko som si vsimla, ze do nej prispieva velmi malo ludi.. neviem ci je to nevhodnym nazvom alebo tu jednoducho nie su taki ludia, ktori by mi k tomu vedeli nieco napisat.. ok, je to jedno, teraz k problemu..
trpim panickou poruchou.. dlhe obdobie bolo super, ani najmensi problem.. potom som si zacala vsimat, ze opat je vo mne ten neustaly podvedomy stres, ze mi zacinaju robit problemy stresove situacie, ze to zacina byt horsie..
nebolo to az v takom zlom stave, ale aj tak som vyhladala psychoterapeutku.. tymto krokom som chcel dat jasne najavo, ze panicku poruchu porazim a radsej to skusim s odbornikom ako sama.. hoc mam o tom vela nastudovane, nie je to ono.. myslela som si, ze od prveho sedenia to pojde len a len k lepsiemu.. a pritom sa stal prave presny opak..
tento tyzden bol namahavy.. namahavy je slabe slovo.. bol nad moje sily, objavilo sa v nom milion situacii, pri ktorych mam nabeh na PP, nikdy som sa z tych situacii nevykrucala, schvalne som isla do nich, aby som ich porazila.. dali mi riadne zabrat, neprijemne pocity boli namieste hadam vzdy, ked mohli, k tomu zacali chodit hrozne myslienky, ze co ak sa z tohto bludneho kruhu nikdy nevystveram, co ak sa mi to bude vsetko zhorsovat a ja skoncim ako uplne blazon v zvieracej kazajke niekde v prostredi psychiatrie.. asi z tych situacii, nad ktorymi som musela tak intenzivne premyslat sa vykluli nove myslienky, ktore som sebou prinasali tento strach.. strach hadam zo vsetkeho, z toho ako budem takto fungovat, ci nebudem padat len hlbsie, strach zo seba, z buducnosti, z pritomnosti, uz len z toho, ze zijem, ale co ak pri tychto stavoch dlho nebudem.. potom bolo lepsie, drzala som sa, mala som dobru naladu.. do vcera..
vcera vecer som sa zacala citit strasne - ale hlavne fyzicky.. mala som dojem, ze mi exploduje hlava, bolel ma kazdy kusok tela, hrdlo, schytila som nadchu, nevedela som zdvihnut koncatiny, tak malatne som sa citila.. preto som dnes ostala doma, nemohla som sa v takomto stave ani len obliect a ist do skoly.. dneska je to vsak najhorsie.. k tymto fyzickym problemom sa mi pridruzili aj tie psychicke.. strasne mi busi srdce, ale naozaj strasne.. prave toto mi sposobuje zhorsenie celeho stavu.. NIJAKO sa neviem vnutorne ukludnit.. osobne si myslim, ze je to dosledok toho meganarocneho tyzdna, ktory sa tento tyzden konal.. spavala som par hodin denne, sla na maximum..
citim sa v podstate na dne svojich sil.. vsetko to na mna dolahlo, padlo, zrazu mam pocit, ze som stratila svetku nadej na uzdravenie - takto ako sa citim dnes som sa necitila uz nepamatam.. chcela by som ist na dalsiu psychoterapiu, chcem o tom hovorit, nechat si poradit, mam pocit ze sa zblaznim.. avsak v tomto stave je to momentalne nerealne, mam teplotu, zle sa citim, jednoducho sa to neda..
mam doma lexaurin - ten mi bol predpisany este velmi davno, tu u psychoterapeutky fungujem bez liekov, lebo vraj mam velky predpoklad na to, ze to zvladnem aj bez nich.. teraz mam vidinu toho ako sa dozivotne zviazem na lieky a budem fungovat ako uplne bezcitny clovek..
prosim vas, co mam robit?
mam siahnut po lieku? momentalne mam v sebe iba dva panadoly - ale to hlavne pre tu chripku, ktoru mam.. nechcem to ale! chcem sa nejako vnutorne upokojit, chcem zastavit to strasne busenie srdca, ktore mam, ale viem, ze inak ako vlastnym pricinenim to asi nepojde.. ked ja som momentalne taka slaba.. nezvladam nic, ani sa upokojit, skor naopak, stale sa niecim rozrusujem..
ste tu nejake bojovnicke proti PP? urcite poznate tieto stavy.. co vtedy robite a cim sa zarucene upokojite? mna nech boli vsetko co boli, fyzicku bolest som ochotna znasat, len nech neupadam v psychike.. z toho busenie mam pocit, ze sa raz zblaznim, stale cakam nato, kedy sa to srdce zastavi, tak dlho mi uz busi.. ja viem, ze vsetko toto su len priznaky toho co sa deje v mojej mysli a v mojom podvedomi, ale je velmi tazke nad tym mavnut rukou a fungovat.. staci, ked len sedim pri TV, snazim a mysliet na nieco krasne a zrazu v hrudi citim to triestenie a problemy sa nabaluju..
ok, uz koncim.. len som sa proste potrebovala vykecat a ked som musela zrusit to sedenie, urobila som tak tu.. vdaka vsetkym, ktori si ma precitali a chapu ma.. lebo obcas mam pocit, ze som blazon, ktoreho uz nikto nechape..
drzte sa vsetci, papa!!
panicka porucha - prosim!
a vies co je sranda?to iste ma aj moja kamoska.ja som ale proti tabletkam takze som sa to snazila zvladnut myslienkami..a ona tabletkami.ideme dvoma cestami.kazda ma nieco do seba.jej je ale nebezpecnejsia lebo tabletky maju vedlajsie ucinky.a bude ich potrebovat casom asi aj stale silnejsie..pretoze neodstranila pricinu v sebe.prosim ta teda aby si sa radsej chopila moci v sebe..mas na to!zvladnes to..len sa musis naucit ako..samozrejme kto na sebe nechce pracovat siahne po tabletkach.ale neskor pride ina choroba..pretoze zmyslom choroby..akejkolvek je len upozornit "majitela tela" aby nieco zmenil..aby zmenil svoj postoj..nieco vylepsil..aby sa mi zilo lepsie.choroba nie je trest.je to prosba tela aby sa clovek dusevne uvedomil.pijes vodu?stavim sa ze nie:)pi cistu vodu min dva litre denne.ty si urcite dehydratovana..vies o tom ze ked starym ludom ktori splietaju dva na tri podaju infuziu a teda vodu ,ze sa im vrati "rozum/vedomie"?je to tymi tekutinami..potrebujes pit ..hned sa ti aj telo a mysel vzchopi.potrebujes aj duchovnu potravu..to su aspon knihy teda pozitivne..obohacujuce..neboj sa zvladnes to!nemas ziadnu rakovinu..mas dve ruky,nohy..tes sa z toho..vsetko sa da zvladnut len treba vediet ako..je tu milion moznosti.ak nie su znamena to len ze ich nevidno..pozri aj toto je cesta.pises tu a ludia ti davaju lasku.rady..nie si sama.)drzim ti palce..este ta tu pridem pozriet:)jes zdravo?ovocie ,zelenia..orechy..hm?.)staraj sa o seba..telo sa ti odvdaci..
ahoj:)))
ja som sa tu par dni nemohla dostat ,neslo mi otvorit tu stranku a potom som mala aj vela behaciek.ale myslela somm na teba.vies co je zvlastne?ja fakt uz neviem ako som sa z toho dostala..ale viem ze to bolo dost dlhe a tazke.vzzdy mi ktori radil a mala som pocit ze teda je niekto pre mna tu.aj ked boli daleko ti ludia.a postupom caosm som sa skludnila.stale kazdy den som myslela na to ze sa nesmiem pozorovat..v istom zmysle akoby som mala mat na haku.vies?to mi asi pomohlo.lebo toto co prezivas nebude mat konca kraja.to busenie srdca ti nahana samozrejme strach(aj mne stale)ale ktori mi povedal ze no a?tak si pobusi a prestane..ty proste nesmies dalej mysliet na to co bude po tom nasledovat ..a uvedom si ze to robis.automaticky zacnes mysliet na to co vsetko sa moze stat (co sa aj moze)ale ty mas nad tym moc vies?ked so povies ze:no a?tak odpadnem..toto je len priklad..nechcem aby si odpadla:)ja ti len chcem ukazat ze mas strach uz dopredu a telo to vnima.skus mysliet na ine veci..okamzite ako sa to zacne diat.ja som si vsimla ze ked som zacala nieco ine robit odrazu som bola ok..proste MUSIM SI DENNE UVEDOMOVAT ZE TO MAS Z TVOJICH MYSLIENOK A TIE SA DAJU ZMENIT LEN MUSIS CHCIET A VEDOME OKAMZITE SA CHOPIT MOCI.MYSLIET ALEBO OKAMZITE ROBIT NIECO INE..skus to..myslim fakt na teba ..a mozno potrebujes pocit ze tu niekto bude pre teba ked budes "odpadavt,dusit sa,umierat) nerobi to dobre predstava aspon ze je niekto vtedy pri tebe?ze mu mozes drzat ruku?skus prist na to co ta ukludnuje..co ti dava pocit bezpecia..a hlavne..daj si v myslelni STOP ked sa to zacne rozbiehat..ked sa zacnes pozorovat a busenie zacne sa zrychlovat..mas nejake knihy o tom?o sile myslienok?podla mna len neveris akosi ze nad tym vsetkym mas moc.uricte sa ti zda ze jedno co robis uz je neskoro ze???hehe lebo to som aj ja mala..a myslim ze to na mna este moze prist ale NESMIEM na to mysliet proste..okamzite treba zmenit chod myslienok.skus to...a teda ked zmenis myslienky a prejde to tak si to ovladla..a pozri..ak uz bude velmi zle..a budes na dne..povedz si:ok..tak teda umriem..co sa mi moze uz horsie stat???a ver tomu ze neumries!len sa uvolnis..zmieris..a tot potrebujes.UVOLNIT SA...velmi ti drzim palce..mas priatela?mas niekoho kto ti je oporou?aj toto hra velku rolu.aky mas vztah s rodicmi?kde pocitujes paniku najviac?a kde sa citis velmi dobre?
ach..
ked ja mam stale taky vysoky ten pulz!:-(
ja uz neviem comu to mam pripisovat, ci tej chorobe, ktora sa ma tak statocne drzi alebo mojej momentalnej psychike..
lezim, citam, pozeram TV, oddychujem = som v klude a uplne citim ako mi to pulzuje v rukach, v nohach, na krku, no VSADE! ved to ja na zblaznenie!:-(
ja uz neviem co mam robit, fakt neviem.. pritom som vazne v klude, ziadne stresy, ale stale to neustale pulzovanie.. a potom, ked si skusim prilozit prst na tepnu na krku, tak to je strasneee, uplne to citim a nie a nie sa upokojit:-(
stale som chora, nemozem sa ani poriadne zhlboka nadychovat, nakolko mam maximalne zapchaty nos, dycham jedine ustami.. takze som uz neviemkolky den zavreta medzi 4 stenami, nemozem sa ani dostat na sedenie, nemam sa s kym porozpravat, odvsadial pocuvam ako sa kto uzasne ma, ako si uzivaju toto krasne pocasie, vsetci usmiati, stastni, len ja sa zasa takto trapim:-( a ja blba si este po nete hladam odborne clanky a stale sa dopracuvavam k jednemu: vysoky pulz = skora smrt.. takze uz vyslovene cakam, kedy sa mi co stane..
drzte sa aspon vy, snad sa mate lepsie!!
ahoj, mido..
uz zaspavam nad klavesnicou, ale neda mi nezareagovat, tak aspon takto v kratkosti:-)
ano, PP sa prejavuje roznymi smermi a u kazdeho cloveka je to individualne.. niekto ma strasne busenie, niekto ma pocit, ze sa zadusi, niekomu trpnu koncatiny a podobne.. niekto ma tychto priznakov viac, niekto menej, no je toho skutocne velmi vela..
co sa tyka toho pocitu, ze si chory, unaveny, malo zvladas.. - ano, aj toto vsetko su jej prejavy.. PP vie strasne vycerpavat cloveka.. hovorim z vlastnej skusenosti.. staci, ked sa clovek dostane do situacie, ktora mu sposobuje tie neprijemne pocity, cele telo intenzivne pracuje a tym sa aj dost vycerpa.. ja ked mam vela prilezitosti na tieto neprijemnosti, situacie, ktore mi zvyknu robit stresy, citim sa potom po celom tom dni fakt unavena, boli ma kazdy sval na tele, obcas aj hlava.. som z toho celeho vycerpana..
tak sa drzte vsetci a dobru noc:-)
Pozdravujem. Ja mam tiež diagnostikovanu panickú poruchu. Prvý krát sa mi to prejavilo búšením srdca, a pocitom ako na odpadnutie cca 1-2 min. Pred vstupom do autobusu. Beriem psychiatrom predpísané antidepresívum Seroxat 20mg, teraz Paroxetin 20mg - to je stále tá istá účiná látka, len liek bez doplatku. Už sa liečim psychofarmakoterapeuticky asi rok.
Zrejme ak vychádzame z biologickej teórie - deficitu serotonínu na synapsiach /neurotransmiteroch/ v mozgu - tak lieky /AD-anti depresíva/ ordinované odborným lekárom (psychiater, neurológ) brať asi aspoň určité obdobie treba.
Tak sa mi aj zdá, že niekedy som psychicky na tom aj celkom fajn, ale skôr mám kdejaké telesné obtiaže - ako-keby hypochondrické.
Chcem sa Vás prosím opýtať:
Je panická porucha spojená aj s telesnými príznakmi (myslím nie teraz návaly strachu, búšenie srdca), ale ako keby sa človek cítil že je stále chorý - napr. unavený, vyčerpaný, menej zvláda a pod. ???
Lebo tu v príspevku som čítal, že tu jednu osobu bolia svaly?
Vďaka na odpoveď:
dr.mar@post.sk
jej, sjdhffadfhas:-)
velmi pekne dakujem za Tvoj prispevok!!
ja som vzdy vdacna za taketo slova.. som velmi rada, ked mi napise niekto kto ma chape.. kto si niecim podobnym presiel alebo prechadza a vie sa vzit do mojich pocitov.. v okoli nepoznam nikoho podobneho, preto je to velmi tazke - niektori ludia vas vobec nechapu.. povedia vam - upokoj sa, o nic nejde, ved sa uz nestresuj, daj si caj, pozri si TV a bude to ok.. lenze nie, nie je:-/ ono to nie je take jednoduche.. proste - kto nezazije, ten nepochopi.. tie pocity, ktore sa vas vtedy zmocnia, ten strasny strach, ze co ak sa vam nieco stane a podobne, to sa neda zahnat len mavnutim ruky..
dnes sa zdalo, ze uz som na tom lepsie, ale potom som ostala sama doma a po dlhom obdobi mi to urobilo problem.. inac mi uz vobec nerobievalo problemy ostat sama doma, ale dnes ma napadli take absurdne myslienky (co ak sa mi nieco stane, dokonca co ak si nieco urobim!), ze som mala teda dost..
snad sa uz postupne budem citit lepsie - aspon fyzicky, aby som bola schopna zajst za psychoterapeutkou a troska sa pohla dalej.. a hadam sa to zlepsi..
pamatam si, ze presne taketo obdobie som uz raz zazila - ale bolo to daaavno a velmi nerada na to spominam, tak som si myslela, ze sa uz nikdy nevrati.. nuz, prislo opat, musime bojovat.. tak ako odislo vtedy, tak musi odist aj teraz:-) to mi je utechou - po kazdom zlom obdobi pride aj to dobre, takze uz len cakat, kedy to nastane:-)
dakujem este raz za Tvoje slova, budem sa snazit si este viac pripustat, ze je to vsetko len v hlave a nic sa mi nemoze stat, ze sme vsetci zdravi a budeme aj strasne stastni:-) aj Tebe prajem naozaj len to najlepsie, nech uz ta tieto stavy paniky a uzkosti obchadzaju a nech uz zazivas len tie dobre obdobia;-)
ahoj..ako ti je?uz lepsie?mala som to iste co ty.ked nie horsie.az zavrate.potenie ruk.brutalne busenie srdca.potom mi jedno dievca poslalo taky link..priciny vzniku paniky v hlave.presne toto som mala aj ja.ako to tam opisovali.ako sa zacnem pozorovat a vznika sialena panika a uzkost.pocit na zadusenie..myslienka ze skoncim na psychiatrii a nebudem sa moct vyjadrovat lebo budem sialena..alebo ze zomriem.na take sa proste nesmie mysliet.teda mozeme ale treba si uvedomit ze fyzicky nam nic nie je.a ked nan naozaj nic nie je..vznika vsetko z myslienok.preco ich nepreinstalovat?.)a takto som sa toho JA zbavila.uz nemavam paniky..a to som mala brat tabletky,psyichiatricka s ana mna stale po kamoske pytala..ale ja som to zvladla..aj ekd tie zarodky su stale vo mne.len naznak busenia a uzzz si idem sledovat telo a hned panika..ale toto ked sa v zarodku akosi postrehne..ze to vznika v hlave..tak sa to da skludnit.ty si teda panom nad sebou.naozaj to tak je.uvidis vsetko zvladnes!nechaj nech si srdiecko busi..ono raz prestane..a bude bit stale pokojne.pi vela vody a vyhybaj sa pocitom viny a smutku.vzdy vzdy sa spajaj so svojim vnutornym hlasom..predstavuj si len pekne veci.take co ti dodavaju silu.pozri kolko nas ma tieto iste stavy!neuveritelne..ale pozri sa aj kolko z nas to zvladlo.a bez tabletiek!niektora si pise denniky..vsetko vsetko co ju napadne.proste tu ide o uvolnenie.a uvedomovanie si toho ze to je z hlavy.to nie je fyzicke!fyzicky sme ok..posielma ti more lasky a sily!!!:)))))
bella12:-)
dakujem velmi pekne za tvoj krasny prispevok plny nadeje!
nieco taketo som si chcela precitat.. prave si mi dodala vacsiu silu:-)
velmi, velmi pekne dakujem!
Usmev:)
velmi Ta obdivujem a drzim Ti palce. Nevzdavaj sa a pokracuj dalej v terapii, aj ked sa vysledky nedostavuju hned alebo v takej miere, ako by si si predstavovala. Pri takychto problemoch sa treba vyzbrojit velkou trpezlivostou. A hlavne sa neboj a never tym myslienkam, ze sa z toho nedostanes, ci budes s tym zit do konca zivota. A nepripisuj velku vahu neuspechom. Ak budes vytrvala a nebudes sa vyhybat stresovym situaciam, skor ci neskor sa to zlomi, urcite.
Zacni si trosicku verit - napriklad ze s usmevom zvladnes niektore situacie lahsie. Neber sa prilis vazne, si taky isty clovek ako ostatni, mas pravo sa mylit, urobit chybu, nebyt dokonalou. Zniz vahu, ktoru prikladas tomu, co by si mala zvladnut, povedz si, ze Ti staci 80 % namiesto 100%. A nehodnot sa prisne, nikto iny Ta tak nerozobera ako sa rozoberas Ty. Vsetky tieto rady Ti davam na zaklade vlastnej skusenosti - nastastie som nemala panicku poruchu, ale dost dlho som mala problemy so socialnou fobiou. S odstupom casu teraz vidim, ze vacsinou problemovych situacii som si svojou uzkostlivostou a prepiatostou zhorsovala este aj sama.
A nepodcenuj sa. Ani Ty sama netusis, aky je v Tebe potencial, co vsetko si schopna zvladnut. Najlepsie by bolo, keby si sa venovala nejakemu konicku, ktory by Ta bavil, pri ktorom by si relaxovala a na ktory by si sa tesila (spev, vytvarna ...) Asi mas dost ucenia, ale jednu hodinu v tyzdni by si tomu mohla vyclenit.
A v pripade, aky prezivas teraz, by bolo dobre, keby si mala moznost zavolat psychologicke, aby Ti poradila a podporila Ta.
Si na dobrej ceste, ver, ze bude lepsie.
ahoj Carmen..
aj s tou uzkostou ti rozumiem..
a ako si na tom? chodis na terapie a beries lieky?
lebo mne bolo povedane, ze ja by som to mohla zvladnut aj bez nich, comu by som sa velmi potesila.. osobne si myslim, ze treba vyriesit ten zakladny problem - preco sa to deje, co je spustacom a zacat proti tomu bojovat.. bude to beh na dlhe trate, ale nesmieme sa vzdavat..
na mna to dnes tak strasne dolahlo, lebo sa ozaj mizerne citim, ale snad to bude lepsie..
