Asi každý dospelý človek v určitom veku už netúži len po pár nahodných flirtoch, ale chce niečo viac chce niekoho s kým môže byť sám sebou, niekoho s kým bude hore celú noc a budú spolu piť teplé kakao a rozprávať sa.
No akosi mám pocit, že v dnešnej dobe je čím ďalej tým ťažšie nájsť niekoho koho som si vysnívala ja.
Je to asi smiešne, ale aj keď som to v sebe akokoľvek popierala a snažila sa pozerať na vzťahy realisticky nejde to. Akoby všetci chalani čo sú okolo mňa boli rovnakí. Alkohol, diskotéky, žiadne váženie si ženy, žiaden šarm, žiadne dobrodružstvo, vášeň a najmä romantika.
Asi som jedna z mála, ktorá tak veľmi potrebuje romantiku, ale ja bez nej neviem žiť.
No ešte som nestretla muža, ktorý by bol natoľko romantický, aby mi to vyhovovalo. Jasné na prvom, druhom rande sa každý snaží ukázať z lepšej stránky a ešte aj po 3-4 mesiacoch ho baví hrať sa na romantika, ale potom to akoby zázrakom zmizne.
Prečo neexistujú muži, ktorí Vám večer zaklopú na dvere a unesú si Vás autom niekam na veľkú lúku, zapália sviečky, otvoria víno a celú noc ste tam len Vy dvaja. Prečo neexistuje muž, ktorý Vám nechá pred dverami ružu s pozvaním na večeru, ktorý sa nehanbí na ulici Vás vziať do náručia a povedať Vám ako veľmi Vás miluje, ktorý pri Vás stojí vždy viac ako pri svojich kamarátoch, ktorý sa nehanbí za svoje slzy a netvári sa,že je ten najtvrdší muž na celom svete, ktorý Vás pobozká do vlasov a leží pri Vás celú noc bez toho, aby to skončilo milovaním, ktorý Vás vždy rozosmeje, uteší, váži si Vás ako ženu, je k Vám nežný, citlivý a pozorný? A ktomu všetkému je to ešte sexi, vždy upravený, voňavý muž ktorý k Vám nepríde s neumytými vlasmi, neoholený a s boxerkami, ktoré mal na sebe včera.
Nie som pubertálne dievča, ktoré si niečo vysnívalo, mám 23 a čím ďalej tým viac prestávam veriť na takýchto mužov.
Stretla už niektorá z Vás takého a milí muži sú medz Vami takýto, ktorých to všetko staranie sa o seba a romantika neprestane baviť po 5 mesiacoch chodenia s priateľkou?
Existuje niekto taký?
Tiez je to len clovek. Mne by tiez nebolo prijemne, aby som bola furt tip-top upravena a navonana akousi cudzou vonou od mile vzdialenej od mojej prirodzenej. Mne to vsetko pride ako gesta, to co opisujes, ktore nemaju s laskou takmer nic spolocne. Umelina. Je to nieco len pre tvoj pocit prijemna a co ten druhy? Roztrhala by si sa od samej dokonalosti, aby si bola perfektna v tom, v com by mal byt aj on? Opominas bolesti, ktore si so sebou ludia vlacia, opominas narok na prezivanie vlastnych trapeni, ktore cloveku nedovoluju stat stale vzpriamene a spravat sa vzdy tak ako by si prial, ci ako by si si priala ty. Vyzdvihujes vsak to, ze muz by si mal zenu vazit, s tym suhlasim, tak ako aj zena muza a tym by som to uzavrela. Ano, su muzi, co si zeny vazia, zvacsa taki, ktori si vedia vazit aj samych seba. A obcas im aj znesu nejake to "modre z neba".
Romantika nie je ani tak to, co ti moze pripravit ten druhy, ak si romanticka, tak ju mozes zazivat aj bez naroku pritomnosti inej osoby.
