Uz nemam rada svojho partnera tak, ako kedysi

Príspevok v téme: Uz nemam rada svojho partnera tak, ako kedysi
hmmmm

Ahojte. Chcem vediet, ci sa daco podobne stalo uz aj niektorej z vas a ako by ste to riesili.
S priatelom nie sme zosobaseni. Mame spolu maleho synceka, ktory sa pred par mesiacmi narodil. Maly ma priezvisko po svojom otcovi. Este pred narodenim maleho sme si povedali, ze sa zosobasime az niekedy tento rok v lete.

Situacia sa vsak zmenila, pretoze po porode sa moje zmyslanie akosi zmenilo. Zacala som na partnerovi prehliadala, alebo tolerovala. Teraz napr. sa ja vobec nechcem vydat, napriek tomu, ze uz mame aj synceka. Hoci viem, ze dieta by malo mat oboch rodicov, uplne ma laka myslienka odist z domacnosti aj s malym k svojim rodicom a uz nebyt s partnerom. Mám pocit, ze v niektorych oblastiach sme uplne rozdielni a moc si nerozumieme. Navyse sa mi zda, ze on je dost tvrdohlavy a aj dost casto sa hadame. On sa malemu sice chce venovat a nechce, aby sme ho opustili, ale mam pocit, ze s nim nedokazem byt cely zivot. Moj pohlad na neho sa dost zmenil po porode, ked som sa necitila moc dobre a on chcel stale domov vodit nejake navstevy, napriek tomu, ze som s tym ja nesuhlasila.

Co by ste v takomto pripade robili vy? Hladeli by ste na to, ze dieta ma mat oboch rodicov a zili by ste nadalej spolu, alebo by ste od partnera aj s dietatom odisli?

polosirota

jj :D ... a kiezby tak podobne skoncila aj zakladatelka temy ;)) - moze si z nas vziat priklad :D - dve, diametralne odlisne nazory a predsa sa to da ked sa chce ;))) .... ja jej len budem drzat palce, nech urobi tak, aby boli stastni vsetci ;)))

polosirota

ano, uz som sa tiez pomedzi prispevky nad tym pozastavila, ze my tocime o tychto suvislostiach a zakladatelka nereaguje.

polosirota

ja ani nechcem aby si si utvarala iny nazor na zaklade nazoru niekoho ineho - to rozhdne nie! to je "plagiat" :D hihi, ale nie,.. som rada, ze si pchopila co som sa snazila vysvetlit :)

Zmijushka

inac neviem z akeho dovodu som sa nechala tak uniest touto temou. ak sa nemylim, tak zakladatelka tu odvtedy, co ju zalozila ani nebola? my to tu riesime za nu, a uz mi to prislo aj cele smiesne...

polosirota

nie, nikdy som to nevidela ako ju bil, pretoze ona nas casto davala k babke, kedze pracovala aj cez noc ( v detskom domove) tak castokrat sme boli u babky aj cely tyzden aby sa stihla doobedu vyspat a potom opet do prace. viem ze nas mohla nehat aj s otcom, ale asi mu nedoverovala, to uz neviem, vtedy som to nejako nevnimala. a ani som si nedokazal utvorit vztah k tomu ze sa rozvadzaju, brala som to neutralne, a aj sestra neviem preco.

Zmijushka

no ok. konecne som zacala chapat trosku aj ja teba... urcite mas v niektorych veciach pravdu. uz som rezignovala. ale nehovorim, ze beriem svoje nazory spät. len, ze uz respektujem aj tvoje.

polosirota

ved ja chapem tym suvislostiam, chlap ma byt dobrym manzelom aj otcom, zena dobrou matkou a manzelkou - musia sa vediet tolerovat, milovat a vazit si jeden druheho - inak rodina nebude stastna.

otec, ako mama vravela, sa zmenil, akonahle sa prestahovali od jeho matky prec, do mesta, ze odvtedy mu "ako keby preplo". Neviem teda aky bol skutocne, len co mi mama rozpravala a vobec jej to nezazlievam ze sa s nim rozisla, lebo mala RELEVANTNY dovod, horsie je vsak v tomto pripade - v pripade zakladatelky - aky vazny dovod ma ona, hm? - ze po porode zacala inak zmyslat a tym si uvedomila ze ju priatel zunuje, tak ju laka odist k rodicom aj s babetkom. prave toto mi pride take neuvazene rozhodnutie, vies, mozno je to docasne, hormony sa po porode menia, vsetko tam moze byt zakomponovane, preto som jej radila, nech to ece neha, nech sa s nim porozprava a pod.

Zmijushka

a vidis, ty ako ich dieta by si bola vtedy najradsej, aby vasi ostali spolu. si zatvarala oci pred tym ze mama je tyrana, len aby si neprisla o otca? ale ako si mohla lubit svojho otca tak velmi, ak lubis aj svoju mamu a on je ublizoval. cize sa aj pytam, jak je vlastne mozne ze si to teda nikdy nevidela?
a vinis svoju matku? za smrt, za rozvod?