Uz nemam rada svojho partnera tak, ako kedysi

Príspevok v téme: Uz nemam rada svojho partnera tak, ako kedysi
hmmmm

Ahojte. Chcem vediet, ci sa daco podobne stalo uz aj niektorej z vas a ako by ste to riesili.
S priatelom nie sme zosobaseni. Mame spolu maleho synceka, ktory sa pred par mesiacmi narodil. Maly ma priezvisko po svojom otcovi. Este pred narodenim maleho sme si povedali, ze sa zosobasime az niekedy tento rok v lete.

Situacia sa vsak zmenila, pretoze po porode sa moje zmyslanie akosi zmenilo. Zacala som na partnerovi prehliadala, alebo tolerovala. Teraz napr. sa ja vobec nechcem vydat, napriek tomu, ze uz mame aj synceka. Hoci viem, ze dieta by malo mat oboch rodicov, uplne ma laka myslienka odist z domacnosti aj s malym k svojim rodicom a uz nebyt s partnerom. Mám pocit, ze v niektorych oblastiach sme uplne rozdielni a moc si nerozumieme. Navyse sa mi zda, ze on je dost tvrdohlavy a aj dost casto sa hadame. On sa malemu sice chce venovat a nechce, aby sme ho opustili, ale mam pocit, ze s nim nedokazem byt cely zivot. Moj pohlad na neho sa dost zmenil po porode, ked som sa necitila moc dobre a on chcel stale domov vodit nejake navstevy, napriek tomu, ze som s tym ja nesuhlasila.

Co by ste v takomto pripade robili vy? Hladeli by ste na to, ze dieta ma mat oboch rodicov a zili by ste nadalej spolu, alebo by ste od partnera aj s dietatom odisli?

Zmijushka

a inac ja byt dietatom, tak by som bola velmi sklamana ak by som neskor zistila, ze vtom uzasnom manzelstve mojich rodicov, ktore vyzeralo celkom normalne neboli veci tak, ako sa zdali, ak by to bolo na mne tak by som sa hanbila svoju vlastnu matku ziadat o to, aby sa nerozvadzali/nerozchadzali, pokial ona nie je stastna... ocom take nieco je? toto mi je este vysvetli.
to by som ludom nikdy v zivote nedokazala vycitat.

polosirota

no aspon ty jedina si mi tipla 17 :)beriem to s rezervou. vsetci naokolo mi tvrdia ze mam nazory dospeleho skuseneho cloveka na to, ze mam v skutocnosti len 21r.

polosirota

ja sa nelutujem, neviem preco mas z toho taky pocit, ja sa ti stale snazim objasnit iste skutocnosti, preto poukazujem aj na svoju temnu stranku zivota. Napriem vsetkemu to teraz beriem z tej pozitivnej stranky a tou je to, ze teraz iste veci vnimam uplne inak, ako ktokolvek z nas, a teda aj vy...

polosirota

zmijushka - na to musim reagovat, na ten posledny prispevok. Toto rozhodne nemas pravdu, nemozes sudit cloveka podla toho aky je navonok! ... ja aj ked som si prezila, co som prezila, v skole som profitovala, lebo som si aj napriek vsetkemu uvedomovala, ze to robim pre svoj zivot. Teraz na vysokej som jedna z najlepsich studentiek vo svojom obdore kde nas je 180, dostavam prospech stipko a zijem len z neho a zo sirotskeho, matka mi neda ani cent, doma platim aj za toaletny, (no to je ina kapitola). tiez sa snazim zariadit si zivot aby som ho mala taky, po akom tuzim. Aj napriek tomu ze vnutorne ma vela veci trapi (neustale problemy v rodine), a castokrat sa psychicky citim uplne na dne! no nikto to nevidi bohuzial, lebo navonok "hram" tu silnu....a ti co o mne vedia vsetko, ma obdivuju, ako dokazem cez to vsetko prechadzat stale ako vitaz

Zmijushka

a trpiet neznamena len byt fyzicky tyrana alebo neustale slovne ponizovana, aj ked tieto dve veci su asi to najhorsie, co moze zena zazit...
ale trpiet moze znamenat aj to, ked zijes vo vztahu, ktory ta nenaplna. ved vies aky clovek z toho moze byt unaveny?
takto tieto nazory, ze ostat spolu v kazdom pripade kvoli detom mne pripadaju detinske. nic v zlom.

Zmijushka

viem, ze toto bol zase taky priklad, ze islo o zleho otca, a nie o ziadneho otca. ale aj v tych pripadoch ked otec nie je trebars... to moze takto vyzerat. jeden zo surodencov napriklad velmi trpi kvoli tomu. druhy sa na celu vec pozera totalne inym pohladom...

polosirota

pisala ze ho uz nema tak rada ako kedysi, nie to,ze ho uz vobec nema rada! a dalej sa uz opakovat nechcem... je to z mojho nazoru pochabost dnesnych ludi,...