jankai,
samozrejme, ze niektore sme mali rovnake pocity. U niekoho prebije pocit strachu ta radost z toho, ze sa zobudi s novymi prsiami u inej je strach vacsi.
Ja som stresak, co sa zakrokov tyka, nebojim sa bolesti, ktora po opke nastava, ale samotneho zakroku, ze sa nezobudim z narkozy a pod. Aj z porodu som mala strach, nie z bolesti, ale ze tam musim v nemocke byt...
Opku som mala jeden pondelok rano. Cely vikend som bola uplne nervozna, myslela som, ze ani nezaspim, rano stres, prehanalo ma, na kliniku som dosla s hodinovym predstihom, tak hned, ze kde tu mate wcko a do opky som ho okupovala. Kedze som zavislak na kave a mam nizky tlak z toho stresu mi prislo na omdletie pri kresleni pred opkou, musel ma dokreslit v lahu, mne pomaly ani uspavacku netrebalo :D Ale po zobudeni na izbe prisla euforia, ze je to za mnou, ze som si ani bolest neuvedomovala vobec. Bolo mi po narkoze aj zle, ale parkrat som tycku hodila a natesene nacumovala do pooperacnej podprdy. Dalsie rano som sla domov, uz opat v lepsom stave. Snaz sa mysliet na to pekne, ze kolko bab uz toto si preslo, niektore aj viackrat a dobre to dopadne a potom si budes prska uzivat.
BUdeme na teba mysliet.
Sorry za dlhy proslov