Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Pohreb... a panicka porucha

Príspevok v téme: Pohreb... a panicka porucha
chulostiva

Dobry den. Mam 24 rokov, som vydata a mam za sebou psychiatricku hospitalizaciu, lebo sa dlhe roky trapim s panickou poruchou. Je to na dobrej ceste, panicky atak som nemala uz par mesiacov. Zijem takmer normalny zivot, az na urcite obmedzenia (sama nechodim von).
Vcera mi zomrela babka a ja sa bojim pohrebu. Ponukla som sa mame, ze zostanem strazit doma maleho brata, ona to viac-menej pochopila, bola by to dobra zamienka aj pre rodinu... Proste sa strasne bojim dalsieho ataku, ktory by celkom iste prisiel, keby som tam prezivala tie emocie, keby som videla plakat svoju mamu a vsetko okolo toho... Ale neviem, ci by sa to pacilo babke, neviem, ci je to slusne, neviem, ci rozmyslam dobre. Podla mna vsak sa s nou mozem rozlucit aj sama, v srdiecku... Boli tu uz taketo temy, ale ja mam tento psychicky problem a preto by som bola rada, keby sa k tomu niekto vyjadril... ci smiem ostat doma, ci by sa babka nehnevala... dakujem

skunk

rena23, ja mam panicky strach zo smrti teda presnejsie z neexistencie. Viem ze tomu neuniknem ale tvoj navod by asi na tento strach nefungoval...

J111

Babka by to iste vedela pochopit. Nerob si ziadne vycytky, ak zostanes doma. Musi to byt velmi neprijemne, mat taketo ataky.

Eldi

ahojte ja sa bojim pohrebov strasny strach mam neviem co je to...už rok je to tak somnou.Bojim sa proste ci aj ked v rodine niekto zomrie.

chulostiva

Ahojte. Po dlhsej dobe som sa vratila na toto forum a co nevidim, moja tema :) Je to uz rok... O par dni sa chystam na vyrocnu sv. omsu. Predstava, ze budem v kostole uprostred tolkych ludi nie je vobec prijemna, ale za ten rok sa velmi vela zmenilo a viem, ze to zvladnem. Ako tu ktosi nizsie velmi pekne napisal, ze situacii, ktore nam sposobuju paniku, sa treba systematicky zucastnovat - je to velka pravda. Len pre priklad, mozno to niekoho povzbudi, pomoze - niekolko mesiacov som mala pesiu cestu do prace o 20 minut dlhsiu, lebo som sa bala prejst cez most. Nedavno v zime som si povedala, ze nebudem predsa mrznut a pojdem ako vsetci ludia cez most, bez obchadzky. Bolo to prvykrat tazke, hlava sa mi tocila, mala som hrozne zavraty, pocit, ze padam z mosta dolu medzi auta... Dalsi krat to bolo este horsie, pretoze som vedela, co ma caka. Odvtedy tou cestou chodim kazdy den a to sposobom, ze si drzim dlane pri ociach, aby som periferne nevidela a sustredim sa na koniec mostu. Srdce busi, telo sa trasie, ale vzdy dojdem na koniec.
Vela stastia vsetkym mne podobnym :)

akotak

Neboj sa,dôležité je aký si mala s babkou vzťah,či nemáte nejaké nevyjasnené veci alebo skôr či nezostalo niečo zlé medzi vami,nevysvetlené,nedopovedané.Nezáleží na tom a babka sa určite nebude na teba hnevať že si neprišla na jej pohreb,teda tvoja telesná schránka.Porozprávaj sa s nou v duchu odpusti jej ak bolo niečo zlé a zároven ju popros o odpustenie ty a pomodli sa za nu,rozlúč sa s nou myšlienkami.Mne ked zomrel otec ja som síce bola na pohrebe ale aj tak sa prišiel so mnou ešte po smrti rozlúčiť,cítila som ako stál pri mne a že niečo potrebuje aby mohol v klude odísť.Bola som síce ako drevená od strachu ale som veriaca tak som sa pomodlila apoprosila ho o odpustenie aj ja som mu povedala že mu odpúšťam a odišiel.Mrtych sa netreba báť,dôležité je mať vyjasnené veci a odpustenie,nie to či budeš na pohrebe alebo nie.Ak sa nezúčastníš kôli tvojim problémom,neboj babka to určite už vie prečo.

len_rada

Tofakt,

v tvojom pripade to skor vyzera na agorafobiu - strach z otvorenych priestranstiev, kde je vela ludi, napr prave obchod, autobus/vlak, atd.
Zvycajne sa zacne panickym zachvatom, ktory mat uplne odlisnu pricinu a stane sa napriklad v obchodnom centre plnom ludi a nasledne si zacnes asociovat obchodne centrum s panickym zachvatom. No a potom sa cyklom ocakavaneho zachvatu s konkretnou situaciou zacne tvorit tato fobia. Cize v principe, je to "vypestovana" fobia.

tofakt

takže keď mám panický strach z obchodov a idem sa zblázniť keď tam musím byť, ide o panicku poruchu? Ináč pardon že hovorím od témy len keď to čítam tak ma to napadlo.

rena23

Netusim, preco niekto obnovil tuto temu (a este v polstine ;-) ), ale ked je uz tu, napisem svoju skusenost, mozno to niekomu pomoze. Ja, ako asi vsetci s pp, mam snahu vyhybat sa vsetkemu, coho sa bojim. Vela som o tom citala, ze vyhybave spravanie pp zhorsuje, ale kym som neskusila na vlastnej kozi, neverila som. A tak som pochopila, ze TOMU, COHO SA BOJIME, SA NAOZAJ TREBA VYSTAVOVAT, najskor v malych davkach, postupne stale viac a viac. Vzdy ked taku situaciu zvladnem, mam z toho dobry pocit a som o krok blizsie k vylieceniu... ked sa jej vyhnem, mam zly pocit sama zo seba a je mi horsie. Neviem, ako si s tym poradila zakladatelka temy, ale urcite by som jej odporucila na ten pohreb ist, prave preto, ze aj ona mala pocit, ze by mala, lebo ak by nesla, nasledovali by zase vycitky, pocity zlyhynia a bolo by to cele este horsie. TAKZE URCITE TREBA PREKONAT STRACH A CASOM SA STRATI SAM OD SEBA! :-)

mnamka257

tvoja babka by urcite nechcela aby si isla na jej pohreb, keby ti to malo ublizit, pretoze ta mala urcite velmi rada.a ako si uz sama povedala, bude urcite lepsie ked sa snou rozlucis v srdiecku, v ktorom navzdy zostane.drzim ti palce...

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Pohreb... a panicka porucha - Fórum - ZDRAVIE.sk