co by ste robili vy?

Hneď na začiatok musím povedať, že by som nechcela byť na Tvojom mieste, musí to byť veľmi ťažké. Je úplne normálne, že myslíš dopredu a uvažuješ, ako to zvládneš a že máš obavy aj o svoje prvé dieťa. Nemáš oporu v mužovi, s ktorým si teraz tehotná, nemôžeš rátať s jeho pomocou? Alebo s podporou rodiny (súrodenci, rodičia) či známych?

Neviem, či by sa Tvoj problém skutočne vyriešil, keby si išla v tejto chvíli na potrat. Ak som dobre pochopila, zatiaľ si nevysadila lieky a máš strach, čo sa bude diať, keď to urobíš. Určite by si teraz potrebovala lekára, na ktorého by si sa mohla naozaj spoľahnúť, ktorý by Ťa sprevádzal a "istil" počas celého tehotenstva. Akonáhle by nastala situácia, že Tvoje dieťa by priamo ohrozovalo Tvoj život, nemala by si inú možnosť. Je ťažká táto neistota a strach - ale čo keby si sa na to odvážila? Aspoň to skúsiť, dať malému šancu, aby si si potom nemohla nič vyčítať, aby si si mohla povedať, že si preňho urobila všetko, čo si mohla.

Vieš, potom sa už nikdy nedozvieš, ako by to tehotenstvo dopadlo, či by sa Ti náhodou nepodarilo dieťa donosiť. Psychika je zradná vec, nikdy nevieš, kedy sa môže ozvať a smútok ženy z potratu sa vyskytuje aj v prípadoch, keď žena potratila samovoľne. Nehovorím, že musíš následne trpieť postinterupčným syndrómom, ale môžeš to vylúčiť? To, že si otehotnela už nemôžeš vrátiť späť, a myslím, že na tehotenstvo sa nedá len tak zabudnúť, aj keby si sa rozhodla ho ukončiť.

Je pravda, že Tvoje prvé dieťa Ťa potrebuje zdravú. Ale keď už je taká situácia, treba sa jej prispôsobiť. Neviem, koľko rokov má Tvoje prvé dieťa, ale predpokladám, že by Ti nevyčítalo, keby sa dozvedelo, že si sa rozhodla bojovať za jeho súrodenca. Naopak, keby pochopilo celú Tvoju terajšiu situáciu, muselo by Ťa len obdivovať, aká si statočná, a ešte viac Ťa milovať, pretože by vedelo, že aj pre neho by si urobila to isté.

Dostala si sa do nezávideniahodnej situácie, ktorá Ti automaticky predkladá jedno riešenie. To druhé sa bojíš si vybrať, lebo nevieš do čoho ideš. Ako veľmi teraz potrebuješ niekoho, kto by pri Tebe stál a povzbudzoval Ťa! Ak je len trochu šanca, že môžeš donosiť dieťa, skús sa preň rozhodnúť. Ži deň za dňom s tým, že to je Tvoj dar pre neho. Ak sa to nepodarí, nebudeš si môcť nič vyčítať.

opat dakujem vsetkym za nazor a poniektorym aj za podporu a pochopenie.
Ale vacsina riesite len to riziko postihnutia.O to mne ide v podstate najmenej,pretoze ak by som ja bola zdrava tak by som to ani neriesila,dieta by som si nechala ci uz zdrave alebo nie,ved keby som bola zdrava ja dokazala by som sa onho postarat a s laskou,ved by bolo takisto moje...Ide o to,ze ja ak vysadim lieky,skoncim v nemocnici,cely cas az do porodu na infuziach,moj stav sa bude horsit,lebo beriem cytostatika ktore sa nesmu davat pocas gravidity,takze je otazne ci by som porodu vobec dozila...a ak ano,ako budem potom schopna zvladat dve deti?Kto sa o ne bude starat kym mna budu davat v nemocnici zas do poriadku?
Tu nejde len o to riziko postihnutia dietatka,treba zvazit uplne celu situaciu...je mi z toho vsetkeho strasne smutno:((

ja neodsudzujem nikoho kto sa rpzhodne pre potrat..ale ja by som to neurobila..je to proti mojmu presvedceniu..a viem ze asi kazda zena ktora to urobi ma na to svoju pricinu..

jasne ze postihnuty ludia su rovnocennym nam zdravym....ale ja by som sa urcite rozhodla pre potrat ....zvedava ma zdravotne problemy a keby sa jej dieta narodilo chore ako by sa o neho starala a keby sa aj jaj nedaj boh nieco stalo zostali by na svete 2 siroty....zdenulka nerozumiem tvojmu zmyslaniu naozaj nerozumies vobec tomu ake to je utrpenie mat chore dieta ako pre rodicov aj pre to dietatko...z tvojich slov rozumiem ze ty nemas deti a nemozes tomu rozumiet

tak sa skus este zoznamit s matkou, ktora je sama tazko chora, ma dieta s postihnutim, a potom sa skus vyjadrit.......

tak sa skus este zoznamit s matkou, ktora je sama tazko chora, ma dieta s postihnutim, a potom sa skus vyjadrit.......

viem ze je to rozdiel ale poznam matky osobne ktore sa staraju o take deticky a aj ked niektore dni su horsie ale nikdy by si nezvolili lahsiu cestu,,

Dakujem Denzl :)

katka- :)
ty vzdy to tak kratko a krasne vyjadris:)
myslene v dobrom.

Zdenulka, je rozdiel nieco studovat a pozorovat inych ludi a byt matkou takehoto dietata a byt s nim 24 hodin denne.