Lubim ho

ja si myslim, ze to presne pochopi z inych gest. Je otazne, ci to povedat. Ak si myslis, ze on/ona ma k Tebe podobne pocity a ze moze byt z toho vztah, tak smelo do toho, nie priamo, ale gestami.. ale ak si myslis, ze on/ona k Tebe az taku naklonnost neprechovava, radsej mu/jej to nevrav, stratis ho/ju ako kamaratku.. Viem to z vlastnej skusenosti, ked som sa stretavala s jednym skvelym clovekom, mam ho nesmierne moc rada, strasne si rozumieme, ale ja mam vztah a hoci som si istym casom myslela, ze som donho zalubena, bolo to len platonicke a skor som na to myslela, ked som s nim nebola, ale akonahle som s nim bola, uvedomovala som si, ze on nie je pre mna.. I ked mame uplne rovnake veci radi, rovnake zaujmy, som si ista, ze by sme my dvaja mali idealny vztah, srdcu nerozkazes.. Proste som si uvedomila, ze skutocnou laskou lubim len priatela a nikoho viac. Zistila som to aj z toho, ze by som nikdy v zivote nedokazala partnera podviest (hovori sa nikdy nevrav nikdy, ale zazila som ten pocit), ja nedokazem ineho ani pobozkat na lice, lebo uz by som mala vycitky :-D Priatel o nasich stretnutiach mna s tym kamaratom vedel, lebo s priatelom paradoxne nemame radi spolocne veci-napr. prechadzky a pod., takze vedel, ze sa s nim stretavam kvoli spolocne stravenemu casu.. Takze si myslim, ze toho kamarata som platonicky mala isty cas v srdci kvoli tomu, ze sa mi zdal nedobytny.. ale akonahle som si vsimla, ze on sa do mna zalubil, lebo proste to z neho az srsalo aj ked sa len na mna pozeral, neskor mi to napisal do smsky, tak som si uvedomila, ze radsej pretrhneme nase krasne cisto kamaratske vychadzky, lebo z jeho strany v tom bola laska, i ked vie o mojom priatelovi aj o tom, ze lubim priatela.. a uz som sa proste necitila dobre pri nom, mala som pocit, ze ho tyram a tym spolocnym travenim casu mu davam nejaku nadej na nejaky vztah.. :( je mi to strasne luto, lebo mi fakt chyba ako clovek, ale..podla mna to tak je lepsie, aspon na mna lahsie zabudne a najde si inu.. snad. Uz sme len v telefonickom kontakte - z jeho iniciativy.. vsetko sme si vyjasnili, on chce, aby sme sa zasa stretavali len ako kamarati, ze jemu nevadi, ze mam vztah, ale proste neviem.. uz je to skratka ine :(

PREPACTE, ZE SOM SA TAK ROZPISALA..

Mne sa to stalo už viackrát. Zaľúbil som sa do kamarátky, keď som sa jej to ale snažil nejak povedať alebo naznačiť, tak sa naše kamarátstvo skončilo. Vždy z nej vyliezlo, že som skvelá osoba alebo tak niečo, ale už by sme sa nemali vraj viac stretávať... Poučil som sa. Aj teraz som v podobnej situácií. Nič nepoviem, mať kamarátku je lepšie ako nič. ;-)

ahoj .. ja mám presne ten istý problém...Lúbim ho, veľmi, ale bojím sa mu to povedať, lebo keď mu to poviem, bojím sa, že ho ako kamaráta stratím, že bude ku mne odmeraný, že sa mi bude vyhýbať a tak... Nechcem ho stratiť kôli tomu.

prečo by si mu to mala hovoriť? daj mu to vedieť inak, krajšie - gestami, úsmevmi, rečou očí. ... ak si to náhodou už nevšimol, zaľúbenosť sa totiž veľmi ťažko schováva :-) veľa šťastia.