Až príliš sme si blízki

Zdravím!
Ľudia, potreboval by som od vás radu! Takže s mojou priateľkou som už začal chodiť, keď sme obaja mali len 13 rokov! (Dnes máme 19). Obaja sme pre seba boli tou krásnou prvou láskou. Náš vzťah bol zo začiatku samozrejme platonicky, ale bolo nám spolu krásne a časom sme spoznali, čo je naozajstná obetavá a úprimná láska. Boli sme strašne šťastní, že máme jeden druhého. Asi po takých 2 naozaj krásnych rokoch spoločného vzťahu prišiel obrovský zlom. Zistil som, že ma podviedla (aj keď úplne opitá...) Miloval som ju tak veľmi, že som jej to odpustil a zostali sme spolu, no dôvera vo mne úplne vyhasla. Začali prvé hádky a pod. Po istom čase sme sa nakoniec rozišli. No asi po 1 roku sme sa opäť dali dokopy. Chvíľu to bolo opäť ok, ale už to nebolo to čo predtým... Čas ubiehal a my sme boli spolu, ale stále sa to nejako len zhoršovalo, naťahovali sme sa na hlúpostiach, prestali sme mať dokonca spoločných kamošov. Obaja sme stále dúfali v to, že to raz bude opäť take krásne, aké to bolo na začiatku, a že budeme SPOLU opäť raz šťastní. Dnes je to tak, že ona tvrdí že ma nadovšetko miluje aj keď vie, že ja už ju NIE. Že ju mám jednoducho len rád... Problém je v tom, že sme si tak blízki (veď predsa som nemal žiadne iné dievča len ju a to fakt od skorého veku...), že sa jednoducho nevieme od seba oddeliť, aj keď to čo je medzi nami sa na vzťah ani len nepodobá ... Som v úplne slepej uličke, lebo o chvíľu sa chystá do BA na vysokú školu (sme z KE), a plánovali sme, že sa tam obaja presťahujeme a budeme spolu bývať... No bojím sa, že keď budeme spoločne v jednej domácnosti, tak že to bude ešte horšie ako to je teraz. Pointa je v tom, že ja ju mám len rád, denno-denne sa hádame na hlúpostiach a ja som z toho už unavení. Ale sme si tak blízki, že sa nejako nedokážeme od seba oddeliť (teda skôr ja od nej) Viete mi v takejto situácii niečo poradiť ??? Skúsiť niečo na oživenie nášho "vzťahu" alebo to nejako ukončiť ??? Ďakujem tým, čo si to prečítali až do konca:)