Ahojte, potrebovala by som radu. Pred pár mesiacmi som sa zoznámila s úžasným chlapom. Napriek tomu, že v tom čase som bola dosť pracovne vyťažená, k tomu žiaľ aj rodinné problémy, trávila som s ním všetok svoj voľný čas. Chodili sme do kina, na termálne kupko, na prechádzky, no a časom už aj len také domáce leňošenie, podstatné bolo, že sme boli spolu. Vždy sa snažil vymyslieť dajaký spoločný program..Avšak asi pred dvoma týždňami nastal zvrat...ja som to nejak nezvládla... Problémy v robote aj doma sa stupňovali a žiaľ odniesol si to človek, ktorý si to najmenej zaslúžil - môj drahý. Začali sme sa viac hádať, mňa vytáčalo už aj to, keď mi zavolal... samozrejme zdvihla som, ale zvyšovala som po ňom hlas, proste na hocijakej maličkosti som sa s ním pohádala, teraz keď si na to spomínam správala som sa ako hysterka.. to už asi z toho celkového vyťaženia.. myslela som, že aj tak ma nik nedokáže pochopiť a ani mi pomôcť.. Dnes už viem, že som to všetko prehnala..Koniec koncov, odniesla som si to ja... prestal sa mi ozývať, už som ho dva týždne nevidela... keď sme spolu telefonovali, chcela som sa s ním stretnúť, ale nechcel, vraj sa potrebuje trochen ukľudniť... tak som sa mu ospravedlnila len cez telefón, všetko som sa mu snažila vysvetliť aj sa mi zdalo, že mi odpustil... len nechápem to jeho správanie, prečo je teraz ku mne zrazu taký odmeraný? Prečo mi nedá šancu vysvetliť mu to aj osobne? Teraz aj keď mu zavolám, po 5 min. ma zloží, že musí ísť, že sa neskôr ozve, no samozrejme neozve, keď mu napíšem SMSku, či nezájdeme na kávu, či sa len tak prejsť, odmietne, vraj niekedy inokedy, či mi vôbec neodpíše... všetko ma nesmierne mrzí, mrzí ma aj to, že až teraz som si uvedomila, ako veľmi mi na ňom záleží a ako veľmi ho mám rada...a hrooozne moc mi chýba. Prosím poraďte mi čo mám robiť? bojím sa mu už čo i len zavolať, či napísať SMSku, nechcem na neho robiť nejaké nátlaky, viem, že som sa ho mojim správaním ranila nechcem ho však stratiť, však každý robíme chyby L hrozne moc ho chcem späť a chcem aby znova bolo všetko ako predtým...
Ako to zachrániť?
Sjuzi,
snaz sa zopar dni tymto vobec nezaoberat.
Uvolni sa.
Len si predstav svojho mileho, nechaj si dusu zaplavit nehou (ak tak reaguje na tu predstavu) a povedz si nieco ako: som velmi smutna a uzivam si to..Ak chces, vyvolaj si tie predstavy, ked si sama a plac...
Vydychni si, par dni sa zaoberaj niecim, co si dlhsie odkladala (za ten vikend ta chvalim), nejako sa myslienkovo oddel od problemu.
Po cca 2 tyzdnoch mu skus napisat klasicky list, vyznaj mu lasku /vycitky aj sebemrskacstvo nemilosrdne ! vyskrtaj, a uvidis.
Ak sa nevrati, nebol ten pravy pre teba. Koniec umozni nejaky novy zaciatok.
Ahojte, tak víkendík je už za nami... ako ste ho strávili vy?
u mňa bol celkom v pohode, som sa snažila načerpať čo najviac pozitívnej energie, no nejak ma to všetko ešte stále trápi... snažím sa na to nemyslieť, ale nejde to :( v mojich myšlienkach a v mojom srdiečku je tam stále, aj keď ani šajnu nemám čo je s ním... :( stále verím, že zapípne SMSka od neho, či zazvoní telefón a displeji sa mi zobrazí jeho fotka, ale všetko je to márne... :( čo mám robiť? ako zabudnúť na neho? prečo to nedokážem a tak veľmi sa trápim? :(((
Ahojte babeny :)
tak ja som veľký bojovník takže aj teraz bojujem, snažím sa žiť svoj život ďalej... teraz viac času trávim s rodinou a priateľmi, ktorý sú mi tiež veľmi veľkou oporou :)najviac sa odreagujem pri mojom malom krstnom synovi Paťovi, pri ňom fakt dokáže úplne vypnúť a myslieť len na dobré a pozitívne veci :)
ďakujem aj všetkým Vám, ktoré ste mi radili, či napísali svoj názor a podporili ma ... Prajem všetkým krásny víkendík :)))
P.S. moja úžasná partia kamošov a kamošiek ma vyľákali von, dnes večer sa pôjde na chatu, tak dúfam, že tam tiež prídem na iné myšlienky, vypnem, zrelaxujem a načerpám novú pozitívnu energiu :))
Sjuzi, nerob to. Neodnasaj mu tie veci.
Za to, ze sa jednoznacne nevyjadril, ho netrestaj. Mozno naozaj nevie, ci chce alebo nechce s tebou pokracovat. Mozno mas pravdu a on je prilis ohladuplny, aby to na teba vybafol hned, ze uz nechce. Mozes to volaj aj zbabely, je to len vec uhla pohladu. Ja by som to nazvala ohladuplnost.
Nerob unahlene kroky, prosim. Navyse z urazenosti. Radsej sama v sebe zisti, nakolko je pre teba On dolezity. Ci je dolezitejsi nez tvoja urazena hrdost. Pekny vikend ! ( bez vrtochov..)
Sjuu, tvoje ulietavanio bola asi tou povestnou poslednou kvapkou a nie jedinou pricinou jeho odchodu.
Vidim to vsak nadejne a drzim ti palce, aby si ho ziskala naspat. Urcite vaha, ked si stale u teba nechava svoje veci. Povedz mu, ze ho velmi lubis a ze si ho vazis. A nech je to aj pravda. Ludia byvaju dost citlivi na prejavy neucty. Ked po niekom vrieskas, davas najavo, ze si ho nevazis. Drz sa Sjuzi.
sjuzi to ma mrzi...v podstate sa potvrdilo co som si myslela hned, ze problem nie je v tom ako si vybuchla- opakujem to sa moze stat hocikomu, skor to bola prenho len zasterka na to aby sa zacal vykrucat.
ja osobne by som kaslala na jeho veci ked ich chce nech sa sam ozve pride si pone a riesi veci poriadne z oci do oci...ty sa mu neozyvaj, a ber to akokeby bol uz koniec.
Ďakujem Lienočka :) Tiež som si myslela, že aspoň keď tak, tak toľko v ňom bude, že mi povedie do očí, že je koniec, že to proste nebude fungovať, proste čakala som, že buď moje ospravedlnenie prijme alebo nie, chcela som jednoznačnú odpoveď, ale tej som sa nedočkala..chce čas? hm...to sa už len vykrúca, bo je fakt asi natoľko zbabelý, aby mi povedal pravdu do očí, že je koniec... :( alebo má z toho asi radosť, že sa kvôli nemu niekto trápi... ale už toho bolo dosť... som rozhodnutá, že cez víkend mu zanesiem jeho veci späť a tým pádom to ukončím ja... ja nie som žiadne "dievčatko na špagátiku" ...tiež som len človek, každý robíme chyby, ja som si svoju chybu aspoň priznala, dokázala som sa aj ospravedlniť a snažila sa to celé napraviť, ale márne.. :( bolí to, hrooozne moc... fakt je, že zo dňa na deň ešte aj po tom všetkom na neho myslím viac a viac, viac a viac mi chýba, ale už neviem čo robiť... donekonečna sa ponižovať ani ja nebudem... myslím a tak to aj cítim, že čo som mohla som skutočne urobila... ja som za NÁS SKUTOČNE BOJOVALA...
no podla mna je to velmi jednoduche. Keby ta chcel je s tebou. a tie reci, ze potrebuje cas bla bla bla to je uplne onicom. nechapem preco ti na rovinu nepovie, ze je koniec. Proste je to zbabele, ty by si sa zariadila podla seba, a nerozmyslala by si stale co keby... Z popisu tvojej schodzky s nim, my jasne vyplyva, ze ta nechce. Prepac to je moj nazor. Zelam ti vsetko dobre, hlavne normalneho chalana
mozno sa nechce s tebou stretnut, lebo si mysli ze mu zase vynadas.no ale pokial sa snim chces tak strasne stretnut, chod na miesto kde vies ze urcite bude a akoze len tak nahoodou sa stretnete-myslim ze vtedy sa uz nebude mat velmi na co vyhovorit.drzim palce
Ahojte,
tak dopadlo to ani sama neviem ako...
cítim sa ešte viac zmätená...:(
jedno však viem na isto, že to bol neopísateľný pocit znovu ho vidieť, rozprávať sa s ním... ospravedlnila som sa mu konečne aj osobne, ale či to prijal alebo nie netuším..:( vraj potrebuje čas...ale zas sám mi povedal, že až takú chybu som nespravila...že určité chyby urobil aj on...chvíľku som mala z neho pocit, že to všetko tiež v sebe len utláča a chvíľku zas, že u neho už nemôžem mať šancu... ach jaj :( netuším čo ďalej...
