Od rana do vecera ten isty problem

Príspevok v téme: Od rana do vecera ten isty problem
PalickaP.

Mam 19 rokov a extremne problemy s nizkym sebavedomim. Uz od detstva som patrila k ludom, ktorym vyhovovalo takmer cokolvek, , neboli priebojni a boli hamblivejsi a menej komunikovali s okolim. Ale pozor, nikdy som nebola zakriknuta.Na zakladnej mi znizovali sebavedomie spoluziaci, pre nich som bola proste biflou, co mala same jednotky, pricom podla mna na zakladnej, pre priemerne inteligentneho cloveka to nie je ziaden problem. Skoda, ze az dnes viem, ze som si z toho nemala robit tazku hlavu. A samozrejme boli aj ine elementy, ktore sa podpisali na mojom sebavedomi. Potom prisla stredna, so sebavedomim sa to vtedy vysvihlo vyssie, ved mala som nejake tie vztahy, obcas lietali aj komplimenty:)...Ale teraz to ide opat dole vodou. Skusala som uz rozne rady z internetu, ako si zdvyhnut sebavedomie, snazila som sa vsetko dodrziavat.Ale fajn bolo len docasne. Staci jedna neprijemna vec, a vsetka snaha je beznavratne prec. Pisem, lebo uz nevladzem bojovat s tymto problemom, na svoje nizke sebavedomie myslim od rana, kedy vstanem, az pokym nejdem spat, som nim uplne posadnuta. A akoby nebolo toho vsetkeho dost, mam este problemy s cervenanim, dokonca najnovsie aj s komunikaciou. Bojim sa pohladov inych ludi, bojim sa, ze sa mi niekto pozrie do oci, a ja nebudem vediet kam sa mam pozriet. Brani mi to v normalnom plnohodnotnom zivote. Inak, ak si toto vsetko odmyslim, som uplne normalna, nahodou rada sa chodim zabavat, rada srandujem, milujem diskoteky, mam priatelov. Ale citim, ze tento problem ma zacina od vsetkeho, co mam rada oddelovat. Ak sa tu najde niekto s podobnym problemom, alebo niekto, kto by vedel pomoct bola by som rada.

Anita11

Myslím, že si tu dostala už celkom pekné a praktické rady. Skutočne, na to aby si prekonala svoje pocity si musíš veriť a mať sa rada. Nemyslím sebaľúbosť, ktorá vidí len seba, ale hľadať na sebe tie pozitíva a ešte na nich popracovať.
Hovorí sa, že ako sa človek cíti, tak vyzerá, ale platí to aj opačne, teda, ako vyzerá, tak sa aj cíti. To ti tu už tiež radili starať sa o seba, aby tvoje sebavedomie stúplo. Byť ZDRAVO sebavedomý je správny postoj k životu, nebudú si nás vážiť ak si nevážime seba samých.
Tak ako ti radila xsym...je veľmi správne, nejde to naraz. Postupne sa zapájaj do rozhovorov a ver tomu, čo hovoríš a čo robíš.
V živote ten najťažší boj je obyčajne sám so sebou.
Nesnaž sa vyhýbať spoločnosti, to by tvoj stav ešte zhoršilo. Nerob si veľkú hlavu z toho, ak ťa niekto bezdovodne kritizuje. Keď si presvedčená o tom, že je to správne čo robíš, stoj si za tým.
Treba vedieť prijať názory iných, ale aj tie svoje presadzovať
V živote platí: Čo ťa nezabije, to ťa posilní". Aj keď ti niekedy bude ťažko niekde vystúpiť s nejakým svojim prejavom, nebráň sa tomu, po prvom úspechu príde ďalší, no a prípadným neuspechom sa nedaj odradiť.

Vekovo by som mohla byť tvoja mama, ale mám s tým veľké skúsenosti a učíme sa celý život.
Hore hlavu a ver, že to zvládneš.

WSJGJFGFHGF

ahoj Palicka,tu knihu mam od kamaratky,ale urcite sa da kupit v kazdom knihkupectve.Autorka je LOUISE L.HAY ,citam tu knihu uz po druhe,pisu to tam ze si ju mas po nejakej dobe precitat este raz,pretoze ked ju citas po prve nemusi to vzdy zabrat,to je moj pripad,vratila som sa k nej asi po mesiaci znova a zacala som sa menit k lepsiemu.Moje myslienky su pozitivne a svet vidim inymi ocami.Je tam jedna fraza ze "Zivot je velmi jednoduchy,to co davame dostavame spat" ked som to citala po prve neverila som ten vete,ale teraz som to pochopila,Zivot je fakt velmi jednoduchy:)))) a k tomu cervenaniu,prestalo mi to asi po 3 mesiacoch,venujem tej knihe vela casu,robim si poznamky a pomaha mi to.Zelam ti vela stastia,je to len na tebe,musis chciet pochopit,tvoje myslienky,potom sa vsetko zmeni.:))))

PalickaP.

xnzmslx : Aj mna ked som bola mensia mamka chvalila, dokonca si pametam ako nas raz zastavila jedna pani na ulici a povedala mame, ze ma strasne peknu dceru:) Ale to bolo tak davno...Teraz, aj ked ma niekto pochvali, ja sa zacnem cervenat, takze najradsej som ked sa na moju adresu vedu neutralne poznamky. Necervenam sa preto, ze si myslim, ze dany clovek nema pravdu, ale jednoducho lichotka u mna sposobi mierne zahambenie a som cervena jak chilly paprika :D Ale niekedy nie, niekedy to dokazem predychat.

A nemavala si napriklad niekedy neprijemny pocit ked si sa pekne pripadne sexi obliekla? Ja ked sa tak obleciem, niekedy to situacia vyzaduje, tak mi je strasne zle z pohladov na mna, ktore ludia hadzu( a mozno si to len nahovoram), preto vacsinou chodim poobliekana tak obycajne, aby som nevzbudzovala prilisny zaujem. No rada by som to zmenila, lebo predsa len aj oblecenim sa prezentujeme v spolocnosti.

xnzmslx

PalickaP. - bola som v Anglicku. Vies, mne mama vzdy rozpravala, hlavne ked som bola mensia, same pochvaly, kazdemu sa so mnou chvalila, aka som mudra, pretoze na zakladnej som ako ty mala same jednotky a bola dost sikovna(ale presne ako pises, na zakladnej to je jednoduche, prisla stredna a hned sa moje znamky spriemernili;)) casto mi vravela ze som najkrajsia a ze by ma nevymenia za ziadnu inu dceru.. neboa som najkrajsia ani najmudrejsia, ale tak mamy take veci musia rozpravat:) napriek tym peknym slovam som bola strasne citliva a u utiahnuta, a to myslim strasne strasne.. takze aj ked pochvaly pomahaju, zalezi vela aj na konkretnom cloveku. Mne teraz pochvala padne velmi vhod, asi ako kazdemu, zato ako dietatu mi nijako nepomahali. Neveim ako to je s tebou.. a teraz mi mama uz pochvaly nedava, len zriedkavo, a nejak mi to nevadi.
Takze sa na toto nesustred az tak velmi, lebo ked budes len cakat, ze ta niekto iny pochvali a nestane sa to, tak budes este viac sklamana. Ja sa napriklad niekedy pochvalim sama, ked mi nieco vyjde, nielen sama pre seba ale aj pred kamaratmi, ostatnymi, tak polozartom, polopravdivo, napriklad ked upeciem dobry kolac tak sa pochvalim aka som sikovna, alebo ked si kupim novy naramok a sa mi strasne paci, tak ukazem kamoske: aha aky krasny, ze? A ona sa vzdy usmeje a povie ano:)
Ale nikdy to neprechadza do serioznej samochvaly, len proste verim v to, ze ked sa cloveku nieco podari alebo je v niecom dobry, nema zmysel to skryvat. Tak ako so samochvalou, ani so skromnostou to netreba prehanat:) To, ze sa vies sama ocenit, je sucastou toho, ze sa mas rada.
Dalsia vec je, ako vystupujes na verejnosti. Ja som chodila ako taka neviditelna matoha, smutna. Teraz sa snazim chodit vzpriamene, usmievam sa na ludi a velmi to zabera. Ani neveim ako na ostatnych, ale mne osobne to dodava skvely pocit. Mala by si to skusit. Ked sama seba presvedcis o tom, ze si super a ze ludia by mali byt radi, ze ta pri sebe maju a mozu sa s tebou bavit, veci ti hned pojdu lepsie. Ked trebars niekomu pomozes - podrzis dvere alebo tak, milo sa usemej na tu osobu a potom chod dalej. Toto je podla mna neuveritelna vec, skus to. V podstate ide o to, ze mas zo seba dobry pocit, vysielas ten pocit aj okoliu a potom nemusis mat strach z toho, ako ta ludia budu brat, lebo kazdy sa citi dobre v spolocnosti ludi, ktori su optimisticki, mili, usmievavi. Nemusis to prehanat, len tak mierne, ak vies co myslim.
Takze tak.. snazim sa ti podat veci ktore poznam z vlastnej skusenosti, inak pomoct neviem.. ale posnazim sa:)

PalickaP.

WSJGJFGFHGF : Velmi pekne dakujem za radu, tiez uvazujem o nejakej knihe, ktora by mi pomohla. O tejto som uz pocula v inych temach, a ked pomohla viacerým ludom urcite na nej nieco bude. Da sa kupit aj v normalnom knihkupectve? A ako dlho u teba trvalo kym si sa prestala cervenat? Lebo ja v tom cervanani vidim obrovsku prekazku v pokroku, velmi ma to brzdi.

WSJGJFGFHGF

ahoj PalickaP,len som to tu tak preletela,nemam bohuzial cas to vsetko citat co ti pisali iny ludia ale chcem ti tiez pomoct,vsetko to co si pisala som mala alebo este aj mam aj ja,Ale nastal velky zlom v mojom zivote a ktomu mi pomohla jedna dobra kniha citala si uz knihu MILUJ SVOJ ZIVOT ? ak ano a nepomohla ti tak ja ti tiez neporadim.Ale chcem ti tuto knihu odporucit je to kniha ktora ta vylieci s tvojho trapenia,tiez som tomu neverila ale na mna to fungovalo,prestala som sa cervenat,proste v skratke otvorila som sa svetu:tiez som koli cervenaniu,nekomunikovala a bola som stale ticho,nepovedala som si nazor,teraz sa vsetko zmenilo.Vrelo odporucam,a zelam ti vela stastia v citani apochopeni samej seba.

PalickaP.

xnzmslx: Vobec nevadi, ze si sa rozpisala, pretoze ja prave potrebujem pocut to, co pises. Ja som tiez proti roznym liekom-oblbovakom, preto to chcem riesit sama, a myslim si, ze ma to posilni ak ten boj vyhram aspon trochu. Dodala si mi nadej, ze to moje usilie nie je marne, a ze zmenit sa da. Kde v zahranici si bola, ak sa smiem spytat?

A mas pravdu, ze okolie velmi vplyva na to, ako sa citime, prave tam je moj problem. Doma rodinne vztahy su fajn, ale uz davno ma nikto za nic nepochvalil, mozno raz za cas. Mama si potrpi na znamky, stale snori ci sa ucim. A od kamaratov som ziadnu chvalu nepocula tiez dost davno.A ani priatela, ktory by mi obcas polichotil uz dost dlho nemam.

ale zacnem od seba a mozno aj okolie zmeni reakcie.

PalickaP.

macickasmutna, ahoj tak mozme pokecat aspon takto cez internet, ktovie, mozno by nam to pomohlo. Ja osobne mam problem sa s tym zverit svojmu okoliu, mozno aj ty, a takto by sme sa navzajom podporovali a mozno by sa nam podarilo dosiahnut pokroky:).Len preto nieco uz fakt treba urobit. Je nieco, co ti pomoze prekonavat tie neprijemne stavy? Mne obcas pomoze fraza: Kasli na to, co si mysli okolie, je to nepodstatne. Ale nie vzdy to pomoze, neviem od coho to zavisi. Ale s cervenanim, to je uplna katastrofa.Skusala som si z toho robit srandu,pocula som aj o tom, ze treba chciet sa cervenat, a vtedy sa v danej situacii nezacervenas. Vsetko to pekne znie ale realita je niekde inde, skoda.