Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Depresia a strach z ľudí / blok v bezprostrednej komunikácii s ľuďmi

Príspevok v téme: Depresia a strach z ľudí / blok v bezprostrednej komunikácii s ľuďmi
Izzie

Mám 20 rokov a depresiou trpím už asi od strednej (ak nie skôr) školy. Gymnázium som skončila minulý rok a v tom istom roku som nastúpila na vysokú školu.
Moja choroba sa odrážala aj na známkach, nemohla som sa vôbec sústrediť na učenie, každý deň bol pre mňa utrpením. Priateľ (dlhoročný, na kt. som/bola priam závislá) sa nakoniec vzchopil, že to takto ďalej nejde a išiel so mnou k psychiatrovi – to bol asi tak začiatok minulého roka. Začala som užívať lieky, nevyhovovali mi, tak ich zmenil. Nakoniec som chodila aj k psychologičke na uvoľňovacie cvičenia (jedno bolo jackobsonovo). Chcela som sa na blížiacu sa “skúšku dospelosti“ úplne vykašľať, ale priateľ ma presvedčil, že tak to bude ešte horšie. Takže maturita bola pre mňa úplný prepadák a sklamanie. Na dejepise, ktorý tak milujem, som dostala vďaka môjmu bloku, ohavnej chorobe, dostatočnú! Viete si vôbec predstaviť, aké to je, keď Vás niečo baví, ale vy sa o tom aj tak neviete ústne vyjadrovať? A ohodnotia Vás takto, iba kvôli poj*banému bloku! Viete koľko kníh som sa načítala (milujem knihy)? Vraj sa potom človek vie lepšie vyjadrovať... A mne je len z tohoto poznatku do zúfalého smiechu... Ďalej ani písať nebudem, pretože všetko to boli predmety, ktoré mám rada, ale i tak to dopadlo na...
Po maturite som prestala celým liekom a cvičeniam veriť, vykašľala som sa nato a už som ani do jednej ambulancie nepáchla. Hlavne tie lieky sa mi začali hnusiť (nikdy som nebola nejak citlivá na choroby a snažila som sa liekom vždy vyhnúť, keď to išlo), deň čo deň to hltať... pomaly ma napínalo. S priateľom sa začali stupňovať hádky a po jeho nástupe na výšku aj nehorázne žiarlivostné scény z mojej strany... Horšie a horšie...
Prijali ma na všetky tri výšky. Tá, na kt. som sa chcela ísť, to bolo len o chlp, mala som šťastie, že sa ten rok veľa ľudí na dotyčný odbor nehlásilo. Aj tak nás predsa len nastúpila iba polovica z možného počtu... A ja som sa niekedy pýtala, že možno, keby som išla na ten istý odbor, ale inú výšku (kde ma tiež vzali a aj bez prijímačiek)... možno by to dopadlo inak. Jeden nikdy nevie (jeden ďalší z môjho množstva nesprávnych/nešťastných rozhodnutí).
Po prvom semestri som odišla. Jeden predmet som neurobila a na opravný som sa už nedostavila. Predstavte si, že nad tým učivom sedíte celý čas, snažíte sa to dať do hlavy, a potom Vám váš spolužiak, ktorý je naozaj lajdák (jeden z troch), povie, že sa to učil deň predtým. A hádajte. Všetci traja tam ešte sú... Niekedy sa stačí vedieť vykecať... Čo by som dala za tú schopnosť... Nebáť sa, nemať blok a vykecávať sa do aleluja...
Prihlásila som sa na úrade práce a som momentálne (nadlho...) oficálne nezamestnaná... Každý deň prezerám profesiu, keď niečo ako-tak vhodné nájdem, ihneď tam posielam mail... Vážne, už som sa naposielala. Bola som dokonca na jednom pohovore (predtým som z roztržitosti po telefóne nejakým spôsobom odmietla dva pohovory a jeden mail, keď prišlo na lámanie chleba- nezvládala by som to). A ten môj prvý pohovor. Musela som si dať dokonca jednu podporujúcu tabletku, ktorá mi ešte ostala. Slušne som sa obliekla, potila som sa ako prasa a hádajte. Pri pohovore blok, okno, nevedela som na niečo odpovedať, chcela som, ale nič mi z hrdla nevychádzalo. A takí čundráci predomnou, oblečení v teniskách, rifliach, to pravdepodobne dostali (už si tam niečo dohadovali)...
Číre zúfalstvo, rozhodla som sa opäť navštíviť môjho psychiatra (ani môjho jediného človeka som nechcela stratiť..). Predpísal mi nové lieky. Prvý týždeň som sa cítila nabudená, plná energie: chcem niečo robiť! Zažila som moje prvé tri dni, kedy som bola medzi známymi/neznámymi bez priateľa a boli skvelé (Až som sa desila, že mi nechýba? Už na ňom tak nelipnem?)... Ale posledné dva týždne som opäť nadne. Zúfalá... veď ja sa bojím si vypýtať pečivo, ísť do obchodu po jogurt... Minulý štvrtok som videla vo výklade také pekné žlté pančuchy, na všetky mali zľavu a ja som sa tam bála ísť dokonca aj s priateľom po boku. Čo poviem predavačke, veď neviem svoju veľkosť. Stuhla som na mieste a prosila ho, že tam nechcem ísť, naozaj nechcem. Dobreže som sa nerozplakala.
Bojím sa akéhokoľvek pohovoru, bola som dokonca raz nabudená, že budem zatiaľ chodiť aspoň na brigády a aj toho som sa nakoniec zľakla. Bojím sa, že ma kvôli tomu vyhodia z úradu práce, že mi budú tvrdiť, že sa len robote vyhýbam! Ja mám neskutočný blok s niekym sa rozprávať, s cudzím človekom seriózne, ale aj normálne. Som tichý typ (s nízkym, ak nie žiadnym, sebavedomím), ale ani tiché typy nemajú takéto problémy!
A dnes som si len tak v mojej depresii vygooglila „strach z ľudí“ a v dvoch článkoch písali o mladíkovi, ktorý má vlastný byt, vychodil výšku (ďalej ani nepíšem), a potom o 35-ročnej rozhľadenej a šikovnej tlmočníčke...
Prosím??? A ešte raz, prosím??? Je mi z toho do šialeného revu! Ako môžu písať o niečom takom a dať tam takéto príklady? Pozrite sa na mňa! Čo mám ja? Som ešte len 20-ročné decko s gymnáziom bez praxe, s dlhoročnou klinickou depresiou a strachom z komunikácie s ostatnými ľuďmi! Čo mám robiť ja? Prosím pekne, čo mám robiť ja.... Plač....

rOhlik

Ako pozeram niesom jediny heh :) len teraz neviem ci je to dobre alebo zle hm :/

Vsetko je to v hlave ... jedno je teoria a druhe prax...

Mianio

Viem ako sa citis a ties mam 20 rokov ale ja narozdiel od teba neni schopna ani ziadneho chlapa najst prave kvoli mojmu strachu zludi. Neskutocne sa bojim pohovorov. nedokazem si kvoli tomu vybavit ziadnu brigadu. Chodim na vysoku, a tri predmety si prenasam co pochybujem ci sa mi vobec niekedy podaria spravit. Tiez mam take stavy ze sa bojim ist aj do obchodu a ked je to lepsie a do toho obchodu idem tak sa mi strasne trasu ruky co je dost trapne lebo je to dost viditelne. Ked sa pozriem na svojich byvalich spoluziakov tak uz niekde su maju nieco odzite, rozne vztahy niektory maju uz dokonca deti, uz normalne pracuju, mozno povedat ze vedia kto su a kam patria. Ale ja som furt na tom istom bode, v mojom zivote sa za 10 rokov neudialo vobec nic. Stale som len obycajne decko ktore chodi na VS. To ktore sa boji ludi, ale aj sameho seba. Pripadam si uz strasne nemozna. Neviem co robit uz.

findorka

Tak ako..ja som si myslela,že mám strach z ľudí,ale keď čítam ten tvoj problém ... ja na tom zle nie som ..čo som si vďaka tebe uvedomila :-). Začali sa prázdniny,mám 15 rokov,musela som opustiť zkáladnú školu navždy ... včera na vysvedcení mi mnoho ľudí povedalo,že som ich obľúbená osôbka,ze im budem strašne chýbať,ešte aj učiteľka za mnou plakala ... teraz ma čakajú dva mesiace prázdnin,a potom stredná ..idem na gymnázium,ale dosť sa toho bojím,keďže mové prostredie,noví ľudia ..ale skôr sa bojím toho,ako sa začlením a ako to budem zvládať bez mojich exspolužiakov,keďže na gympel idem sama ... ale potom som si povedala,ze nie som jedina,čo zažíva strach zo strednej ...že môžem ďakovať Bohu,že som zdravá,nemám ani rakovinu,ani nič proste ...som úplne zdravý človek ...a a veľa ľudí tu už písalo,že PROBLÉM JE V HLAVE ,môzem to len a len potvrdiť :-) skús si stále,keď ti bude doplacu opakovať pozitívne tvrdenia :-) ci už do Louise Hay,alebo si vymysli vlastné :-). Napríklad,nemámm strach z ľudí,teším sa na kazdý nový rozhovor :-) . Nakoniec naučíš veriť sama sebe,ale najprv musíš verit tym tvrdeniam :-). Môzem potvrdit,ze to veľmi ,ale veľmi pomaha :D už len mne samej to veľmi pomohlo :-). Pravdepodobne budem celé prázdniny doma sama,ale povedala som si,ze aj keď budem sama,čakajú ma nádherné zážitky :D good luck,a ver si :-). Uvidíš,ako sa tvoj život zmení :-)

RNG

Priroda na stastie poskytuje dostatok bylin proti roznym nervovym problemom. Skus ukludnujuci SJW, ako ho berie moja zena pred stresovymi situaciami obcas, alebo L-theanine na ukludnenie. Tiez je niekedy dobre brat stress B zmes. Samozrejme kazdemu odporucam rybacie ci krill oleje,,to tiez ovplyvnuje rozne pochody v mozgu priaznivo a vitamin D-3, protidepresny.

martina1234

podľa mňa by ti pomohol nejaký fakt dobrý psychológ (nie psychiater čo ti len nasadí lieky). Ale nie som si istá či na slovensku taký existuje a ak ano, bude sakra drahý. Skús si prečítať nejaké knihy Sigmunda Freuda a pochop samu seba, odstráň si ten blok sama. Bude ťažké zistiť prečo ho máš a kde vznikol, naše mysle sú strašne prefíkané, hlavne keď pracujú kontraproduktívne.

yannia

Izzie, neviem ci si este budes citat odpovede na tvoj prispevok tu, vidim, ze je to uz znacne starsia tema...ale kazdopadne...ja som na tom podobne ako ty, mozno nie az tak extremne...ale tiez som mala problem opytat sa na nieco v obchode a tiez som nevedela rozpravat na vyske...ale musela som sa donutit...nechcela som dostavat zle znamky na vyske len kvoli tomu, ze sice to viem, ale hanbim sa to povedat (aby sa mi druhi nesmiali, aby si nemysleli ze som blba)...slo to len praxou, postupne viac a viac, slovo za slovom, inak to nejde...mozno to ide aj vekom, mam teraz 25 rokov a som ovela viac sebavedomejsia ako ked som maturovala...to musis len skusat a vystavovat sa prave tym situaciam, z ktorych mas strach, na tom funguje aj kognitivno-behavioralna terapia, ktorou sa liecia extremne psychicke poruchy - vystavovat sa tym problemom, celit im, skusat to stale, nie utekat a nie vzdavat to, ale postavit sa tomu...inak to budes stale len dusit v sebe a utvrdzovat to v sebe....

A druha vec, ktorou to mozes vyriesit - ezoterika - psychicke bloky sa vytvaraju pocas zivota kvoli nejakej situacii, zazitku ktory sa ti stal a bol pre teba vyznamny a nejako ti ublizil a v tebe sa to zablokovalo a preto mas z takych situacii strach...pretoze ked si sa narodila, takyto blok si nemala, bola si dokonala ako kazde ine babatko, smiala si sa, plakala, vyjadrovala emocie pred hocikym bez problemov, vypytala si si co si chcela, vedela si si to vydobit, nebala si sa, skusala si vsetko nove...ale len nejakym zazitkom si si vytvorila v sebe tento blok...takto funguju vsetky bloky ktore ludia v sebe maju....a tvojou ulohou je zistit, kedy sa ti to stalo, co ti to sposobilo a prekonat to a tym sa toho bloku zbavis...vo vacsine pripadov si clovek napamata ktora situacia mu blok sposobila, je to jednoducho preto, ze tvoje podvedomie to v sebe udusilo prave preto ze mu to ublizilo a svojim sposobom to poslalo do zabudnutia z tvojej mysle...ale aj ked si na to nepamatas, ono to tam stale v tvojom podvedomi ulozene je a sposobuje ti to problemy vzdy ked "spustis gombik" - inak povedane, vzdy ked zazivas podobnu situaciu - v tvojom pripade ked si vystavena komunikacii s ludmi, ono sa to vtedy z povedomia ozve a nepusti ta to dalej, zablokuje ta to...

Sposob akym mozes prist na udalosti ktore ti bloky kedy sposobili je napr. Cesta - kniha od Brandon Bays , svetovy bestseller. Je to proces podobny meditacii, kedy nechas hovorit svoje podvedomie a v mysli sa ti zacinaju vynarat spomienky a obrazy, ktore ti ublizili a ktore si v sebe potlacila, a ktore ti sposobili bloky. Odporucam plne tuto knihu. Ale aj ine, zajdi si to svojho knihkupectva a popozeraj knihy v sekcii Ezoterika. Su to knihy zamerane na odstranovanie blokov, na sebarozvoj, na budovanie sebavedomia, vela sa z nich naucis, to ti garantujem. Dalsou skvelou knihou je tiez masovy bestseller The secret (Tajomstvo) od Rhondy Byrne.

mina789

Izzie, precitala som si tvoj clanok a pravdepodobne to mas naozaj tazke... ale ak ti mam strucne poradit, tak musis zacat od seba! nakopnut svoje sebavedomie a zacat odznova akoby sa pred tym nic take s tebou nedialo.. lebo to co ta brzdi je tvoja minulost ... urcite to tak je, ze ked ta caka pohovor, alebo mas ist do toho obchodu, tak ta brzdi ten pocit ,,z minulosti" ... ze sa opat strapnis a opat to nevyjde..ale treba si uvedomit ze ty to mas cele v rukach a ze ten moment ktory ta caka mas ty v rukach a od teba zalezi ako to cele prebehne... a najlepsie by bolo ak by si odhodila strach(aj ked zo zaciatku to je asi velmi tazke)a prinutila sa ist napr do toho bochodu a vypytala si nieco ...rozpravala s niekym s kym, koho si sa pred tym hanbila a naschval sa vystavuj takym situaciam ...lebo len tak ich mozes uplne prekonat ..budem ti moc drzat palce :)
a neboj sa, vela ludi je podobne na tom ako ty...ludia okolo mozu vyzerat sebavedomo ale kopecz nich len hra formu :D ak by si chcela viac tak na maily som k dispozicii ;)

Bezny Janko

Zda sa ze socialna fobia sa coskoro stane zavaznou chorobou v buducnosti. Ten narast je proste markantny, a vobec psychicke choroby ako take u ludi narastaju z roka na rok.

Co sa socialnej fobie tyka, tak mne osobne pomohlo ked som spravil prvy krok k ziskaniu strateneho sebavedomia. Mal som depresie z toho ake som mal akne, no a ked som sa ho zbavil tak sa veci zlepsili. Jednu vysoku skolu som tiez dobabral kvoli SF, no potom co som si napravil plet a sebavedomie tak sa my teraz dari na druhej VS. Chcem samozrejme podstupit dalsie kroky pretoze tu mrchu SF este stale mam.

Treba sa zamysliet nad tym ako mohla taka choroba vobec vzniknut. Ja viem svoje, v pamati mam azda vsetky momenti z detstva ktore ma poznacili a vynutili si vznik SF. Je ich dost, mozno ak sa zdoverim a budem vsetky tieto zle skusenosti konfrontovat zoci-voci tak sa azda veci pohnu vpred. Chcem vyskusat aj lieky, mozno nejaku meditacnu metodu.

Na zaver, ma niekto skusenosti s hypnozou ? Najlepsie v suvislosti s prave spominanou socialnou fobiou ?

Textová Inzercia

Zľavnené pobyty v Bardejovských kúpeľoch

Využite zľavy v mesiacoch január – marec na liečebné a relaxačné pobyty až do výšky 25%.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Depresia a strach z ľudí / blok v bezprostrednej komunikácii s ľuďmi - Fórum - ZDRAVIE.sk