Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Už naozaj nevládzem

Príspevok v téme: Už naozaj nevládzem
marushik

Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk

karolina kk

Ahojte ja trpím bulímiou už 12 rokov a robím to z nudy alebo ked sa chcem vyhnút nejakým povinnostiam. Neviem a ani nevládzem riešit nejakú pomoc. Možno by mi pomohla nejaká kamoška. Som z Ba. Dakujem

lenkasmtuna

ahojte baby ja mám skoro ten istý problém aj ked PPP sa mi začali pred rokom kedy som si ani neuvedomovala ale mala som anorexiu kedy som veľmi málo jedla prijala no ale neskôr to bolo celkom v poho jedla som všetko len ked som si to uvedomila skončila som v bulímii teda že sa mi nepačilo ako som pribrala a bola som zhrozena a k tomu všetkému začalo zvracanie.. ked niečo zjem zakázane zjem následne to vygrciam kvôli výčitkám aj ked si poviem milion krát že už od ndnešného dnas nebudem večer prežierať mám slabu vôlu aj ked počas dna sa stravujem zdravo... viem že sme tu rôzne baby s rôznymi poruchami, ale aj ked som sem už písala niekedy stale z toho nemôžem von chcem proste mať menej kilov ale stale ma to prepadne neviem čo mám robiť čo ste vy robili baby ?? prosím dajte mi rady ... ale rady typu čaj a cvičiť nepomáhaju dakujem

zuzka1911

Aha, ešte som niečo zabudla - nie je dobré si plánovať, čo budeš jesť - túto chybu som robila aj ja. A keď som si náhodou dala niečo, čo nebolo v pláne, hneď som mala výčitky, preklínala som sa a neviem čo a už som si povedala, že som to nedodržala, že už som to itak pokazila a išla som to hneď dať von. Neplánuj si, čo budeš jesť. Jedz rozumne, chutne, to, na čo máš chuť... 47kg - ja mám o 10 viac a nemyslím si, že je to na škodu :-) Určite vyzerám lepšie a zdravšie ako za čias anorexie ! A aj sa lepšie cítim.

BTW-včera som zjedla celú pizzu !!! Polovicu v reštike a polovicu som dotlačila v kine. Nemám z nej žiadne výčitky, tešila som sa na ňu, vychutnala som si ju a predsa-nemám pizzu každý deň alebo každý týždeň. Pizzu som nemala minimálne 2 mesiace.

Baby, zabojujte, tento život, kde sa len stresujeme nemá žiadnu cenu, neprináša žiadnu radosť zo života !!! Stojí za to bojovať ! Tak sa hecnime :-)

zuzka1911

Luci,
a to sa dá ? Žuť nad záchodovou misou, vypľúvať a VYCHUTNáVAŤ ? Vychutnať jedlo na wc s tým, že vieš, že ho itak vypľuješ sa proste nedá ! Je to presne ako v bulimickom záchvate-to jedlo si nemáš šancu vychutnať ani keby si chcela. Lebo už itak vieš, že to pôjde do kelu. Omnoho viac by si si vychutnala hocičo, keby si si dala len malý kúsok, ale zostal by v Tebe. Z jedného malého koláčiku nemáš šancu pribrať :-) Naozaj. Ja som si včera tiež dala koláčik - dala som si ho okolo obeda, po dlhej dobe a úplne si ho vychutnala :-) A myslíš, že som pribrala ? Ani náhodou !
Koľko máš rokov a aká si vysoká ?

wasabi

Holky moje.....
momentalne sa mi zastavil rozum...
proste nieco pozut a vyplut...dojde mi to strasne divnee....nijako mi to nejde do mozgu...vsak vy musite mat stale hlad..to je riesenie??!!!...hlad prejde pokial do zaludka nieco das...keby som tak mala robit..musela by som zut a vypluvat od rana do vecera..aj tak budem hladna...
nenarazam teraz na teba YUKA..ty len takto riesis tu neodolatelnu chut na sladke..nevravim ze je to normalne..ale mimo toho sa ale aspon normalne napapas...narazam na holky ktore tak robia s kazdym sustom jedla...citala som tu aj take..ale v inych temach..bozeeeee...a pocit hladu ako potom vyriesite hm???
nieco neskutocne...nejde mi to nijak do hlavy....je strasneee a je mi z toho do placu..ako holky..mlade holky kt.maju zivot pred sebou...by si mohli krasne uzivat...ale ony totalne seru na to...chcu byt len chude..a robia pre to neskutocne veci...
pritom im je ta chudost totalne na nic..ked nemaju zo zivota ani najmensiu radost...ked sa nevedia odviazat...zabavit..sedia doma so svojim problemom...a NEMAJU ZO ZIVOTA ABSOLUUUUTNE NIC !!!!!

Lucii

Strašne sa bojím, že ťažko zhodené kg priberiem nas5! Každý večer tie hnusné výčitky a rekapitulácie toho čo som zjedla, a plánovanie nasledujúceho dňa! Milujem však teraz mojich 47kg a nechcem viac!:( Milujem však aj sladké a preto si to musím kompenzovať tú chuť naň tak, že si pokúpim čokolády, koláčiky sadnem nad wecko a žujem, vychutnávam a vuplúvam:/ Neviem si rady...jediné čo viem že už nnikdy nechcem mať nad 50kg!

yuka_

bambi, to ma mrzi... verim, ze dnesok bol lepsi... chcem sa ta este sptytat, ak mozem, ako to beru vasi, prip. priatel a pod... kedze vravis ze si uz bola 3 krat na psychiatrii.. ako to vidia oni? poslali ta tam oni? davaju na teba pozor? bavite sa o tom doma? brala si nejake lieky? aj ja uvzaujem nad liecenim... len som mimo BA a neviem ci aj inde sa da ist na PPP liecenie...

zuzka1911

jasné, treba si ten spríjemniť najviac ako sa dá. chodiť von, do prírody, na kávu, cvičiť, byť veľa s priateľmi, hlavne nie sama, potom prídu depky. ja sa snažím si ten deň zaplniť a vyplniť max ako sa dá. aby som nebola proste sama. keď bolo najhoršie, len som sa depkovala a ľutovala sama doma, odmietala všetky akcie, nevídala sa s priateľmi. to je zlé, treba chodiť čo najviac do spoločnosti a odpútať pozornosť od jedla.

bambi25

ahoj yuka,mam 25 rokov ,ale odkial som radsej nebudem zverejnovat,hlavne nie tu.v meste ma vela ludi pozna. uz 6 rok sa to so mnou taha,raz je dobre raz zle a ked je najhorsie tak skoncim na psychiatrii kde som uz bola 3krat,strasne.ale teraz stojim pevne na nohach,aj mne sa stane ze po dvoch tyzdnoch som sa prejedla a vracala,ani neviem preco,opat som zlyhala,ale idem dalej musim to zmaknut,ja uz nechcem mat bulimiu,chcem si zit svoj zivot a nie trapit sa.vcera som mala super den,aj s jedlom to islo ok,zacvicila som si a robila to co ma bavi.

zuzka1911

Ahojte baby,

Ako to tu tak čítam, naozaj sa mi potvrdilo-NEVÁŽIŤ SA !!! Lebo o tom to celé je. Môžeš sa cítiť OK, ale keď tá debilná váha ukáže o kilo viac, už zase sa týrame, nežereme, grcáme a ničíme sa. Preto som sa prestala vážiť aj ja. Už som sa fakt aspoň dva-tri mesiace neodvážila a je mi neopísatelne lepšie. Celý môj deň a nálada sa neodvíja len od toho, koľko ráno to zariadenie ukáže. Ja som sa niekedy až triasla, aby som už mohla vstať a odvážiť sa. Iban nahá, bez gumičky na vlasov, bez ničoho. Bože, ako sa teraz smejem :-) No lenže je to skôr do plaču... Hrozné, ako tak môžeme premýšľať ? Totálne choré, zvrátené a neviem aké... Čiže, nevážiť sa, váhu podarovať susedovi alebo ju proste jednoducho vyšmariť :-)

Inak ja som sa posledné dni tiež dosť depkovala, no nie kvôli jedlu. Ale potom som aj s tým začala. Taká zúfalá, keď som sa na seba kukla v zrkadle, hneď som si pripadala tučná, tlstá a škaredá. Posledné dni som toho moc nezjedla, aj mi boli gate väčšie... No ale včera večer som sa na to vykašlala a dala som si normálnu večeru a potom ešte aj sladké. A nešla som cvičiť, nechcelo sa mi, povedala som si, že budem sedieť pri telke. Všetko OK, prežila som to. Dnes idem po sto rokoch na pizzu-psychicky som sa na to pripravovala asi týždeň. Ale vravím si, po tých depkách si doprajem. V piatok to vycvičím :-)

A ide to, keď sa chce !!! Každá z nás to dokáže, viem to.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Už naozaj nevládzem - Fórum - ZDRAVIE.sk